Nový článok

Na základe Švecovej článku a rezkej hudby od Drím Tyétr som šiel behať. Behanie je v poho, ale toto nebolo behanie toto bol splašený výplod nabudeného mozgu. Nahral som DT do MP3, adekvátne sa obliekol a vybehol. Cestou vo výťahu som nastavil hlasitosť na 31 z 31 zaradil druhú pesničku so slovami PRVÁ JE KAPOR zašňóroval šňórky a bežal. Bežal. Bežal, až kým som nestretol Michala K. Prehodili sme zopár slov a ja som futašil ďalej. Obehol som Mc Donald, týpka a mieril k Teku, pardón Tesku. Obehol som zadný vchod, minul predný a asi 200 metrov za hlavným vchodom so silami na dne a smrťou na krajíčku som zastal. Chrčiac sa mi vybavil gauč,čo ponúkajú. Jasný cieľ. DT som zrušil bo ma začali hrozne bolieť uši.
Pár krokov pred miestom odpočinku som zavolal Švecovej. Bola v krčme a robila to, čo jej ide najlepšie, čiže koniny. Potom šepkala tak som jej hodnú chvíľu nerozumel aj pre už spomínanú bolesť ušú. Aspoň časť rozhovoru:
Ona: Čo si...?
Ja: Bežal!
Ona:Jáj!
Počúvajúc no nepočujúc ju sa mi v ústach naakumuloval chrachel a tak som začal rozmýšlať, kam ho 
šupnem. Nikam, zhltl som ho. Bol to jeden z tých, ako keď prebehnete hrozne veľa a potom sa spraví.
A je hustý ako puding. So slovami :"Bubu ja končím bolia ma uši" som zložil. Sedel som tam ešte hodnú chvíľu, pozorujúc svet kol seba- stoloradie, cenovkoradie a v neposlednom rade a hypermarketom neodmysliteľné VÝPREDAJORADIE. By ma zaujímalo, či tie výrobky mali niekedy aj iný status ako výpredajové alebo sa tak už vyrábajú?...
Premočený ako školská spongia som sa odhodlal k heroickému kroku a postavil som sa. Švochavo ťahajúc nohy za sebou som sa hýbal. Trvalo to dlho ale podarilo sa mi dostať od nábytku až po Pechyvo(Pechivo???). Pohľadom som šmátral po všetkom a nechával to upatlané. Takto som prešiel celé Tesko, až kým som nenašiel to najsamnajvhodnejšie- datle. Pri pokladni som ich vymenil za 13 korún a spokojný šiel domov...