Judruš bol chalan narodený v 89 roku, mal 19, chodil do školy a z celého srdca miloval Bodrinu. Bodrina bola jeho známa, tiež narodená v 89, ale v marci. Judruš sa pokúšal dobiť srdce Bodriny a tak ju pozýval von a tak. Raz na narodeniny dostal nový telefón s množstvom extra kuuuuul funkcii. Prvé čo spravil bolo, že naládoval telefón hudbou a druhé, že si dal Be quick or be dead od Iron Maiden ako zvonenie...
Judruš a Bodrina sa mali stretnúť o 17:oo na Obchodnej, Bodrina čaká, ale Judruša nikde... čaká ďalej a stále nič. Tak reku, že mu zavolá...
Judruš uvedomujúc si, svoje faux pas si pustil niečo svižné do kroku a pobral sa svižným krokom. Prešľapuje z nohy na nohu, počúva jednu pieseň za druhou, za druhou tretia, za treťou Be quick or be dead, za ňou piata... Dorazí na miesto a Bodriny nikde, len v telefóne od nej SMS. S pulzujúcim okom od žiaľu a s nervami v pytli sa Judruš potácal bratislavskými ulicami. Rozhodnutý ukončiť svoj život vrhom svojho tela do vôd Dunaja sa púšťa zábradlia Starého mosta a láme si chrbát na zábradlí akurát podplávavajúcej lode. (a keďže chcem ísť už spať, tak to bude mať rýchly spád)... tak ho polomŕtveho/položivého obzvlášť brutálni námorníci napichli za prdel na anténu a nechali na pospas rackom (čajkám (z doplera))
