Čo je teda Grado ?
Grado je mestečko na polostrove ktoré ľudia poznajú aj pod názvom „Slnečný ostrov“. Kedysi ospalá rybárska dedinka, dnes vyhľadávaná turistická destinácia nachádzajúca sa na severo-východe Talianska 30 minút od Slovinských hraníc.
Krátka história
História mestečka Grado je úzko spätá s mestami Aquileia a Benátky. Za čias vlády Ríma sa mesto nazývalo ad Aquae Gradate, ktoré bolo prístavom pre lode, ktoré smerovali do Aquilei. Okolo roku 450 sa biskup z Aquileia presťahoval do Grada a Grado sa stáva základňou patriarchátu. Až neskôr pápež Mikuláš V v roku 1451 prenáša sídlo patriarchátu do Benátok. Grado patrilo skoro 100 rokov Rakúsku ( 1815 – 1918 ), ale po konci prvej svetovej vojny sa vrátilo Taliansku.
Cesta do Talianska cez rozbité Rakúsko
Každý rok sa tisíce a možno aj milióny turistov presúvajú po rakúskych diaľniciach do ich vytúžených, letných, slnečných a hlavne teplých destinácií. Jediná škoda je, že ak smerujete do Talianska, Rakúsku sa nevyhnete. S priateľkou cestujeme každý rok do Talianska a vždy to bolo celkom dobré a príjemné s minimálnym množstvom obmedzení. Minulý týždeň to však bolo kritické. Polovicu cesty idete maximálne 100 km/h, veľakrát zvlnené a niekedy dokonca rozbité diaľničné úseky (skoro ako u nás), vás privádzajú k myšlienkam vyhnúť sa diaľnici a ísť radšej po cestách prvej triedy. Rakúsko je bohužiaľ tranzitná krajina a možností kedy môžu diaľnicu opraviť, je minimálne. Verím tomu, že budúci rok to bude lepšie a budeme si môcť znova užívať tempomatových 130.
Avšak po prekročení hraníc sa odohráva úplne iný príbeh. Diaľnice sú v perfektnom stave a naozaj vidíte, kam tých 9 eur (jednosmerne) ide. Žiadny výmoľ, žiadne opravy, žiadne zvlnenie. Počúvate iba zvuk gúm zatiaľ čo zvyšok osadenstva vozidla spí.
Smer Grado
Cesty mimo diaľnice sú na tom už trocha horšie, ale nič nie je také kritické ako cesty v našich krajoch. Mimo diaľnice však nepôjdete dlhšie ako 30 minút. Osobne odporúčam zísť dole z diaľnice pri dedinke Palmanova, čo je dedina, ktorá je postavená ako opevnenie v tvare hviezdy. Potom sa dáte na juh a smerujete priamo do Grada. Túto cestu odporúčam hlavne preto, lebo po ceste narazíte na dlhý most (ponte Girevole), ktorý je tak trochu chudobný príbuzný mosta, ktorý spája Benátky s pevninou, no o nič menej fascinujúci. Približne 7 minútová jazda po tomto moste očarí každého. Je úžasné na jednej strane sledovať cestu pred sebou a na druhej strane pozorovať motorový čln, ktorý uháňa 5 metrov od vás.
Vstup do Grada je ako vstup do Monaka. Na oboch stranách mosta zaparkované lode a jachty čakajúce na svojich majiteľov. Neďaleko od brehov kotvia jachty a na nich ľudia užívajúci si leto a slnko. Grado vás víta s otvorenou náručou.
Ubytujte sa, ale dávajte pozor na kalendár
Mestečko Grado je niečo ako trochu neopracovaná perla severu Talianska, ktorá je neustále v tieni Benátok (https://nachtmann.blog.sme.sk/c/497975/venezia-benatky.html ). Netreba sa však báť ju ísť preskúmať, avšak treba si rozmyslieť kedy je ten správny čas. Ceny ubytovania sa hýbu od 50 – 150 eur za noc v závislosti od toho, či je alebo nie je sezóna, alebo či je alebo nie je práve nejaká oslava alebo karneval. My sme zrovna na karneval natrafili a úprimne Vám poviem, že my na Slovensku nevieme čo je problém s parkovaním. Tu je normálne, že prídete do hotela a recepčný vám povie, že hotelové parkovisko je plné, skúste parkovanie o 2 ulice ďalej na súkromnom parkovisku. Modré zóny sú veľmi rozšírené, no vôbec nie sú drahé. Parkovanie v destinácii, kde podľa nášho lokálneho zdroja príde až milión turistov ročne, je 6 eur na celý deň. Po desiatej hodine, ak chcete nájsť parkovacie miesto, musíte sa veľmi intenzívne modliť k čomukoľvek v čo veríte, alebo mať šťastie na to, že niekto práve odchádza z miesta, ktoré zbadáte. Musím sa tu podeliť o úžasný zážitok, ktorý sa môže asi naozaj stať iba v krajine, kde žijú srdeční ľudia. Prišli sme samozrejme po 14 hodine a neznalí pomerov sme sa neúspešne snažili nanominovať do parkoviska pred hotelom. Išli sme teda na platené parkovisko, kde sme zbadali Taliana práve opúšťajúceho parkovacie modré miesto. Zablokoval však cestu a ostal stáť. Mysliac si, že asi nevie čo chce, chcel som sa rozbehnúť a ísť ďalej, keď zrazu majiteľ auta pribehol k nám. Videl slovenskú značku tak sa nás anglicky pýta či chceme zaparkovať. Odpovedáme mu, že áno, že hotel nemá parkovacie miesta tak sme tu. Hovorí, že nie je problém a podáva mi jeho parkovací lístok. „Je to zaplatené na celý deň, ale ja už idem preč... tak si užite parkovanie. Arrivederci“ hovorí a sadá si späť do auta. Stojíme tam prekvapení a možno aj trochu šokovaní, no neváham a do uvoľneného parkovania sa vrhám ako brankár po lopte. O minútu už prichádza ďalšie auto a neúspešne krúži po parkovisku.
Aké je Grado?
Grado je mestečko, kde sa stretáva viacero kultúr a to vidieť nielen na ľuďoch, ale aj na architektúre. Taliani klasicky pohoďáci, že vraj ich je okolo 10 – 12 tisíc, zvyšok sú turisti. Je tu cítiť silný vplyv Chorvátska a Slovinska. Celé mesto nemá takú typickú taliansku klímu, akú vidíme bežne v Toskánsku alebo Kampánii, ale zasa štýl mestečka nie je štýlom ani jedného z jeho susedov. Prechádzkami po meste zisťujeme, že Grado sa skladá z troch častí a to Grado, Grado-Pineta a menší ostrov Isola della Schiusa.
Grado: Je niečo ako centrum. Nacháda sa na západe poloostrova, nájdeme tu typické úzke južanské uličky, množstvo ľudí a úžasné kaviarničky, tratórie a reštaurácie ( môžeme s čistým svedomím odporučiť ryby, ale pizzu moc nie ). Táto časť mesta je síce trochu menej prehľadná, no ľahko sa človek zorientuje ak ide už tretí krát mestom. Fascinujúcim úkazom je autobus (MHD), ktorý sa z času na čas vyrúti spoza rohu uličky veľkosti jeden a pol auta a suverénne panuje bez akejkoľvek konkurencie všetkému čo sa práve na ceste nachádza. Na juhu sa nachádza piesočná pláž, na ktorej si môžete prenajať lehátko a slnečník. Dokonca môžete parkovať aj pod stromami hneď pri pláži, ak si privstanete a zaplatíte za túto možnosť.
Grado-Pineta: táto časť je presne to, čo hľadáte, ak sa snažíte na svojej dovolenke vyhnúť sa masám ľudí, nákupným horúčkami a šialeným autobusom. Nájdete tu pokoj, väčšinou miestnych alebo aj zahraničných majiteľov nehnuteľnosti, ktorí sa pomaly presúvajú na pláž, do svojich kancelárií alebo na kávu.
Isla de la Schiusa: Bohužiaľ sme nemali čas dostať sa na tento fascinujúci ostrovček, ale z Grada vidieť najlepšie tú myšlienku Benátok. Ostrov s Gradom spájajú iba dva mosty a z toho jeden drevený pre peších a druhý po ktorom jazdia autá. Ostrov je obohnaný kôlmi ku ktorým si domáci priväzujú lodičky a neraz ich vidíte, ako si vykračujú spokojne od svojej práve zaparkovanej loďky domov, k domčeku pri kanáli. Všade, kde sa len dá, si obyvatelia Grada vydobyli zeleň. Stromy, kríky alebo trávu vidíte skoro všade. Veľakrát sa ľudia schovávajú v tieni stromov práve pri kanáli, ktorý oddeluje Grado od ostrova. Sedia si tam iba s gelatom v ruke a rozjímajú... niečo čo by sme sa mali aj my konečne naučiť a uvedomiť si, že život nie je iba o naháňaní sa za predraženými autami a luxusnými dovolenkami.
Prechádzka po pláži, ale kde je voda ?
Nachádza sa tu jeden fascinujúci úkaz, ktorý som nikde predtým nevidel. Predstavte si, že za normálnych okolností ležíte na pláži a počúvate šum mora a keď si zmyslíte, tak urobíte pár krokov a ste v mori. Tu je to však trochu iné. Počas dňa, voda aj niekoľko desiatok metrov od pláže stále neporáža výšku 30-40 centimetrov. Z pláže to neraz vyzerá tak, akoby ľudia v diaľke chodili po vode. Toto more je naozaj ideálne pre rodiny s malými deťmi. Máte istotu, že nič zlé sa im tu nestane. V mori nie sú žiadne medúzy, žiaden odpad, sem tam nejaká rastlina, veľa mušlí a množstvo malých rybičiek, ktoré si len tak plávajú hore dole pri brehu.
Ráno sme sa šli prejsť k moru s myšlienkou okúpania sa ešte pred raňajkami. Privstali sme si teda a vyrazili sme. Na naše prekvapenie tam, kde sme včera videli hrať sa deti, teraz bol iba piesok s malými dunami vytvorenými prílivom a odlivom. Vydali sme sa teda smerom k vode. Trvalo nám dobrých 10 minút kým sme sa dostali k moru. Musím uznať, že je fascinujúce chodiť po dne mora a zároveň pozorovať ako pomaly úroveň vody rastie. Nakoniec sme sa dostali k „brehu“ a vošli sme do vody, voda nám napriek našej snahe stále siahala iba po kolená a tak sme sa teda trochu počľapkali a po hodine sme si išli po veci, ktoré už boli skoro zaplavené. O také dve hodiny bude voda znova tam, kde sme ju deň pred tým videli – pri pláži.
Oplatí sa ísť do Grada ?
Krátka odpoveď je áno. Finančne je to celkom výhodná dovolenka, nie je to až tak ďaleko a každý si nájde to, čo ho zaujíma. Či už história, pláže alebo nakupovanie. Tu nájdete naozaj všetko. Potulkami počujete všetky možné jazyky od taliančiny cez nemčinu až po chorvátčinu, alebo slovenčinu a češtinu. Taliani znova iba potvrdili čo som už dávno vedel, že sú jeden veľmi príjemný národ, ktorý ak môže, pomôže. Šťastnú cestu
