V marci 2019 vzbudila zaslúženú pozornosť verejnosti správa o úmrtí brigádneho generála vo výslužbe Milana Píku, hrdinu 2. svetovej vojny. Generál Píka v mladosti bojoval proti nacistom na západnom fronte v službe Royal Air Force a počas celého komunistického režimu sa snažil o očistenie mena svojho otca, divízneho generála Heliodora Píku, ktorého komunisti nespravodlivo odsúdil na smrť. Príbeh brigádneho generála v. v. Píku je jedným z mnohým hrdinských príbehov, ktoré sú súčasťou tradície ozbrojených síl SR a môžu byť inšpiráciou pre formáciu jej príslušníkov a príslušníčok aj v našej dobe.
Hoci dnes sú Ozbrojené sily Slovenskej republiky nielen v médiách spomínané skôr kvôli rôznym kauzám, ku ktorým aktuálne vedenie Ministerstva obrany aktívne prispieva, je na našu škodu, že minimálne rovnako často nerozprávame o úlohách, ktoré im vyplývajú z platnej legislatívy, spôsoboch ako ich v nich podporovať, a tiež o ich bohatej tradícii, ktorá nám môže byť v mnohom inšpiráciou do ďalšieho rozvoja nielen v rámci OS SR, ale tiež celej spoločnosti našej krajiny.
Slovenská republika v roku 2019 oslávila 26. výročie svojho vzniku, avšak história vojakov, ktorí pochádzali z územia dnešného Slovenska a zapísali do vojenských dejín, je oveľa dlhšia a ponúka bohatú tradíciu na budovanie esprit de corps (duch jednoty, súdržnosti, bojovnosti) jednotlivých útvarov našich ozbrojených síl.
Všetci poznáme Mórica Augusta Beňovského, o ktorom sa na našich školách deti učia ako o “kráľovi Madagaskaru”. Už menej sa hovorí o tom, ako Móric Beňovský v 18. storočí bojoval v Americkej vojne o nezávislosť a neskôr dokonca ponúkol americkému kongresu svoje kráľovstvo - Madagaskar - ako vojenskú základňu v boji proti Británii. V tom istom konflikte bojoval minimálne jeden ďalší Slovák - šľachtic Ján Ladislav Polerecký. Ďalším známym Slovákom bojujúcim v 18. a 19. storočí je Ladislav Škultéty-Gábriš, ktorý bol cisárskym husárom 81 (!) rokov, a tak sa stal najdlhšie slúžiacim vojakom v nám známej vojenskej histórii.
Aj v priebehu 20. storočia, ktorého súčasťou boli ozbrojené konflikty rôznej intenzity a rozsahu, zohrali svoju úlohu aj Slováci. V prvej svetovej vojne sa výrazne zviditeľnil Milan Rastislav Štefánik, ktorý okrem iných úspechov napríklad založil stálu meteorologickú službu v rámci francúzskeho letectva. Počas konfliktu mnohí Slováci vstúpili aj do iných armád, ako boli ozbrojené sily Rakúsko-Uhorska. Napríklad Slováci, ktorí počas konfliktu narukovali do britských ozbrojených zložiek bojovali nielen na západnom fronte, ale aj proti Osmanskej ríši na území vtedajšej Palestíny alebo dokonca v Iraku. Dôležité miesto vo vojenskej histórii majú aj Československé légie, ktoré vznikli v Sovietskom zväze ,ale aj na západnom fronte z českých a slovenských vojakov, ktorí opustili rady Rakúsko-uhorskej armády.
Slováci v druhej svetovej vojne do dnešného dňa inšpirovali vznik minimálne dvoch celovečerných filmov - Tmavomodrý svet (2001) a Smrtihlav (2017). Tmavomodrý svet zachytáva príbehy letcov, ktorí odmietli kolaborovať s režimom v Protektoráte alebo tzv. Slovenskom štáte a s insígniami 302. letky RAF zabránili Luftwaffe získať vzdušnú prevahu v Bitke o Britániu. Film Smrtihlav zachytáva príbeh Jozefa Gabčíka, ktorý spolu s Janom Kubišom zrealizovali operáciu Anthropoid - atentát na Reinharda Heydricha, ríšskeho protektora Protektorátu Čiech a Moravy, ktorý bol najvyššie postaveným pohlavárom Tretej Ríše, ktorý bol zabitý nepriateľom. 5. Pluk špeciálneho určenia, ktorý je dislokovaný v Žiline - v blízkosti rodiska Jozefa Gabčíka - je pomenovaný na jeho počesť a “Gabčíkovci” svojimi aktivitami úspešne pokračujú v jeho odkaze aj v dnešných dňoch. Medzi Slovákmi, ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali v ozbrojených silách USA je pravdepodobne najznámejší Michal Strank, ktorý je zachytený na slávnej fotografii zo vztyčovania americkej vlajky príslušníkmi Zboru námornej pechoty počas bojov na súostroví Iwo Jima.
Zaujímavú históriu má aj Protilietadlová raketová brigáda dislokovaná v Nitre. Brigáda odvodzuje svoju históriu od 11. česko-slovenského pešieho práporu (Czechoslovak 11th Infantry Battalion), ktorý bol vytvorený v novembri 1940 a dislokovaný v Sýrii. V októbri 1941 bol presunutý do Tobruku v Lýbii, kde spolu s britskými jednotkami bránil dôležitý prístav. Vďaka tejto tradícii nesie brigáda v Nitre od 25. februára 2011 čestný názov: Protilietadlová raketová brigáda obrancov Tobruku.
V histórii druhej svetovej vojny má svoje nespochybniteľné miesto aj Slovenské národné povstanie, ktoré predstavovalo jedno z najvýznamnejších vzopätí proti nacistickému režimu v jeho tyle, hoci aktivity niektorých partizánskych oddielov vzbudzujú oprávnené kontroverzie. Nielen samotné povstanie, ale aj jeho príprava, ktorá de facto prebiehala v úplnom utajení a z veľkej časti bola realizovaná práve príslušníkmi Slovenskej armády a aj následná odvaha brigádneho generála Jána Goliana “začať s vysťahovaním” je obdivuhodným prejavom odvahy bojovať za slobodu, ktorý nám po sebe zanechali títo odvážni vojaci.
Ďalšou udalosťou vo vojenskej histórii slovenských vojakov je invázia vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968. Hoci velenie ozbrojených síl sa rozhodlo nebrániť inváznym vojskám v postupe, viacerí príslušníci Československej ľudovej armády sa im v rámci svojim možností postavili na odpor a následne počas normalizácie za to zaplatili rôznymi trestami alebo aj núteným odchodom z armády. Pre ilustráciu jeden z príbehov, ktorý sa odohral v noci z 20. na 21. augusta 1968: Plukovník v. v. Tomáš̌ Švec spomína, ako zachytili prevádzku v rádiových sieťach v ruskom jazyku, ktorú́ začali intenzívne rušiť a na výzvu Československého rozhlasu zabezpečili retransláciu jeho vysielania cez ich stanice. Počas normalizácie ho súd uznal vinným a odsúdil vtedy v hodnosti nadporučíka, k trestu odňatia slobody v trvaní́ 9 mesiacov na skúšobnú́ dobu jedného roka. Až̌ 22. apríla 1992 vtedy Najvyšší súd v Prahe svojím uznesením zrušil rozsudok Obvodného vojenského súdu z Českých Budějovíc s tým, že uvedené skutky neboli trestným činom.“ (Obrana, ročník XXVI., číslo 8, August 2018)
Dôležité miesto v tradícii OS SR majú aj veteráni, ktorí sa zúčastnili nasadenia na zahraničných misiách, kde prispeli k budovaniu dobrého mena našich ozbrojených zložiek v medzinárodnej komunite a získané skúsenosti priniesli aj domov. Od roku 1993 sa zahraničných vyslaní zúčastnilo viac ako 18 500 príslušníkov a príslušníčok OS SR, ktorí slúžili v rámci 37 rôznych misiách alebo operáciách.
Náš rešpekt a spomienku si zaslúži aj 58 slovenských vojakov, ktorí zahynuli pri plnení́ úloh v zahraničných misiách a operáciách. Ich pomník sa nachádza na vrchu Háj-Nicovô v Liptovskom Mikuláši. Rovnaký hold si zaslúžia aj vojaci, ktorí zahynuli pri plnení svojich úloh na území SR. Česť ich pamiatke!
Ak vás vojenská história slovenských vojakov zaujala, odporúčam sledovať aktivity a publikácie Vojenského historického ústavu (vhu.sk) a ak máte príležitosť, navštívte vojenské pamätníky, aby sme nezabudli my - civili - a ani naše deti na udalosti a príbehy vďaka ktorým dnes žijeme v slobodnej krajine. A vám, príslušníci a príslušníčky Ozbrojených síl SR, nech pamätníky pripomínajú dôležitosť vášho poslania a tiež bohatstvo tradície, do ktorej svojimi činmi prispeli vaši kolegovia a kolegyne. Nedovoľme, aby ich príbehy zapadli prachom, ale práve naopak, stali sa pre nás všetkých inšpiráciou.
P.S.: Ak by ste hľadali inšpiráciu na výlet počas dovolenky na Slovensku, tu nájdete stručný prehľad vojenských pamätníkov na území SR (str.6):
(ahttps://www.mod.gov.sk/data/disk/casopis/Obrana_11_2014.pdf).
