Už sa na to nedalo pozerať. Furt som mal tie paprče v hube strčené a hrýzol som ich, pokiaľ mi z nich netiekla krv. Samozrejme aj kožu okolo nich, čiže zádery som mal katastrofálne. Keď som chcel potom velice romanticky pohladiť moju milú, dobre že som jej neporobil jazvy na tvári. Každopádne mi to začalo prekážať. Aj pri rôznych stretnutiach, kde atmosféra nebola už len mierne uvoľnená, si Albertko hrýzol nechty, praskal s nimi a potom sa tváril, že to on nebol a vôbec netuší, čo to bolo za zvuk, veď on žiadny nepočul.
Keby ste ma videli počas toho pamätného zápasu Slovenska v Poľsku, asi vážne pochybujete o mojom duševnom zdraví. Došiel som komplet o nechty. Dva dni som nemohol chytiť do rúk nič, príbor, pero ani pohár. No a už keď som sa dozvedel, že moje trojročné krsňa to po mne začína opakovať, rozhodnutie bolo jasné. Prestať a prestať nadobro, som predsa vyrovnaný fešný mladý muž, čo ja potrebujem pôsobiť jak nejaký nervný truhlík nesebavedomý?
Tých neduhov mi ešte pár zostalo. Zmoralizoval by som najradšej celý svet. Lúbim sa robiť aj najmúdrejší široko ďaleko, aj uštipačný a sarkastický viem byť poriadne, ale nechty si teda obhrýzať dúfam už nebudem. Chlapi si predsa nehryzú nechty a nemajú celulitídu. A prečo? No predsa, lebo je to odporné.
