Tak intenzívne sme to registrovali už asi týždeň pred. Ľudia vonku kosili, povyťahovali kvety na okná, natierali brány, opravovali domy, jednoducho sa pripravovali na hody ako sa patrí. Prvýkrát ma to zaskočilo vo štvrtok večer. Ako porádne dedinské kolotoče už v dedine boli, ale ešte len k večeru sa rozťahovali. Keď ale začala hrať od ihriska hudba na plné pecky, tak som zostal zaskočený, či to už akože od dnes sú hody. Poviem vám, piatok som kvôli tej muzičke išiel do roboty rozbitý jak váza.
Piatkový večer som trávil mimo obce, tam kde sa hrám na futbalistu, sme mali rozlúčku so sezónou, tak som sa vrátil až neskoro v noci, nuž ale staré dobré tuc tuc bolo počuť všade. Ráno som sa okolo piatej zobudil, moje telo potrebovalo akosi hydratovať a z ihriska sa o piatej ozýval hlasný a oduševnený spev ľudoviek. Hovorím si náladička jak víno.
V sobotu sme už hodárov čakali aj my. Piekli sme kačku, klobásy, hurky, aby sme pred nimi nezostali v hanbe náhodou, všetko muselo byť tip-top. Dedina už od poobedia žila spoločenským životom, ako sa patrí. Naše osadenstvo tvorilo 9 ľudí plus jeden maltezák, ktorý mal z toho všetkého asi najväčšiu radosť, keďže sa mu napriek môjmu prísnemu zákazu utrelo niečo od stola a všetci ho samozrejme chceli hladkať a chytkať. Okoloidúcich sa zastavila tiež asi desiatka, takže konečný účet bol na desať litrov vína, čo ráno spôsobilo, že minerálka šla na dračku, ako keby každý z nás zabehol minimálne polmaratón. Ráno si ale všetci pochvalovali, čo nám organizátorom celkom dobre padlo.
V nedeľu sme už čakali návštevu zo všetkých najvzácnejšiu. Alexko, môj 4- ročný krstný syn, ma samozrejme vytiahol, v nie celkom ideálnom stave, niekoľkokrát na kolotoč. Museli sme vykrikovať, že letíme do vesmíru a on je Jurij Gagarin, tak ako ho to naučil dedko. Všetkým sme vykyvovali, takže za svojou povesťou zabávača ten chlapčisko zase nezaostal. Riadny hodový fodbal sme taktiež nemohli obísť. Tribúnu si získal v momente, ako začal okrikovať futbalistov Šag daj gól!, Čo to nevíš?!, za minútu mi stihol položiť asi sto otázok. Či je to umelá tráva, prečo to neni umelá tráva, či viem ktorá tráva je lepšia, ktorí sú naši, či si s nimi nemôžme aj my ísť zahrať a tak ďalej a tak ďalej. No poviem vám večer som bol rád, že sedím. Bol som rozhodnutý ísť skoro spať, ale nenatiahli to tí Angličani až na jedenástky a ešte aj tak prehrali?! Ráno som chcel zničený volať do roboty a brať si voľno, no ale hecol som sa. Odpadol som, keď ešte aj v pondelok večer sa z ihriska rozbiehala riadna zábava, ktorá okolo 22hej vôbec nevyzerala, že by chcela končiť.
Skrátka a jasne, budúci rok si beriem na hody 3 dni voľna, riadne si ich užijem, lebo čil jak som zažil tú 5 dňovú párty, tak sa mi to velice lúbilo. Záčína byť zo mňa riadny dedinčan a vôbec mi to nevadí.