Vianoce pominuli, aj do nového roka sa mi podarilo vykročiť, tak už môžme aj škaredšie písať. :) Problém je asi iba v tom, že Jankovi neverím ani nos medzi očami. Zaprial mi síce krásne a patrí sa za to pekne poďakovať, lenže pri jeho správaní a slovníku... Veľkú radosť z priania mala určite aj príslušníčka, ktorá si dovolila nehoráznym spôsobom jednať s jeho osobným šoférom. Čo jej náš „všadebol" Janko všetko pekne a najmä slušne vysvetlil. Tá sa na tom prianí asi z chuti zasmiala. Trošku možno aj cez slzy. Radosť mala zrejme aj Anička, ktorá si chúďa zas raz otvorila ústa a hneď po nich aj dostala. Náš Janko je jednoducho taký. Cukor a med ale skúste ho napajediť. Ako správny Slováčisko si sem-tam hrkne aperitív a ako kresťan si teda po nose brnkať nenechá a svojich bratov a sestry okamžite upozorní, aby sa náhodou nevydali po zlej ceste. Materiálne sa mi tie Vianoce nežiada celkom komentovať. Náš Janko si na darčeky určite zarobil vlastnou hlavou a rukami. Všetko samozrejme po kresťansky. Napokon Vianoce našťastie boli, sú a budú o niečom úplne inom.
Na záver možno iba jeden citát šoféra autobusu mestskej hromadnej dopravy, ktorým ma úplne odrovnal. Keď si pred ním na križovatke dvaja účastníci premávky slovne a gestami vysvetlovali kto má pravdu, šofér sucho zaperlil: „Nuž čo? Pánbičko má veľkú zoologickú záhradu.“
