Medzi otcom a synom

Rodina je pre neho prvoradá, ak niečo treba pomôcť, vybaviť, je vždy ochotný a k dispozícii. Nedávno sme spolu robili prístrešok u nás pri dome. Všetko som si navrhol, vymyslel a že keď mi teda pomôže, vysvetlil som mu, akú mám predstavu. Celý môj plán mi samozrejme zrušil.Čo budeš toľko dreva kupovať, takto dáme hranoly, krížom laty, kde by to išlo? Keď sme mali konštrukciu hotovú, poriadne sa zaprel do hranolu, pomykal, pozrel na mňa a hovorí: Vidíš to? Drží to jak pes ježa! Môžeš kúpiť lexan, nech to do zimy je. Som ti hovoril, mali sme to v máji robiť, zas si ma nepočúval, ale nevadí no. Uštipačnú poznámku si neodpustí, preto keď máme spolu robiť je to niekedy katastrofa. Obaja sme tvrdohlaví a keď máme rôzne predstavy, ako by sa to malo robiť, vieme sa poriadne povadiť. Mamina nás vtedy hasí: Vy dvaja kohúti, jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať. Ani posťažovať sa potom nemám komu, lebo to hneď dostanem aj od manželky. Prosím ťa, veď vy ste obidvaja rovnakí. No asi na tom niečo bude.

Otec ma zasvätil aj do tajov vinárstva, spolu trávime vo viniciach veľa času. Striháme, rotavátorujeme vinohrad, stáčame a samozrejme aj koštujeme víno. Vysvetlil mi, čo všetko by som mal vo víne cítiť a naopak, čo by som v ňom cítiť určite nemal. Ako strihať vinič a na čo si treba dávať pozor, kedy treba vinohrad striekať a ošetrovať. Otec majetok nepredáva, keď aj niekto v rodine nemal čas obhospodarovať pozemky, otec to radšej kúpil, ako by sa k tomu mal dostať niekto cudzí. V minulosti som mu to vyčítal, lebo tej práce bolo habadej, teraz sa na to ale pozerám trocha inak.

Otec si zarába rukami, vždy všetko dosiahol poctivou prácou a nikdy si nehľadal kratšie cestičky. Prosiť niekoho o pomoc, to by sa radšej pod zem prepadol. Skrátka a jasne, otec mi bol, je a vždy bude príkladom. Vždy som mal v ňom oporu, keď som sa pasoval s celým svetom, naviedol ma na cestu, ukázal odkiaľ čerpať hodnoty. Môj otec je správny chlap a iného by som nechcel.