Verím v Boha a rád navštevujem jeho chrám. Navyše, nitrianske kostoly majú naozaj čarovnú atmosféru. Asi okrem toho na Klokočine. Ten ma zatiaľ neoslovil. Viem, že to nie je o tom, ale ak si teda môžem vybrať, najradšej chodievam do Kláštora na mládežnícku omšu o 10:30. Tá býva každú nedeľu okrem letných prázdnin, ale poďme k veci...
Príjemným zistením pre mňa je, že mladí ľudia navštevujú kostol v pomerne veľkom počte. Ešte krajším zistením je, že tam chodia z vlastnej vôle. Vidno aj rodičov s deťmi a netvrdím, že tam ich ratolesti chodia z donútenia, len v poslednom čase mi úsmev na tvári vyčarujú vždy mládežníci v takom pubertálnom veku. Niektorí ako vystrihnutí z poriadneho raperského klipu, chodievajú naozaj pravidelne a dokonca aj na prijímanie pravidelne. Nemám potrebu sledovať iných ľudí v kostole, návšteva chrámu je pre mňa príliš intímna vec a podľa toho sa tam aj správam. Títo mládenci ma ale tak trochu prinútili všimnúť si, že mládež si naozaj cestu k Bohu hľadá. Aj nás maminky vyhnali v nedeľu doobeda, no naše cesty viedli skôr poza barák na cigaretku ako do kostola. Až časom sme si ten chodníček začali šľapať po svojich.
Mládežnícku omšu už nenavštevujem s takou pravidelnosťou ako volakedy. Aby som bol uprimný, málokedy sa mi podarí prísť v sobotu v noci skoro domov a ráno potom vstať, preto mi viac vyhovujú večerné bohoslužby. Na prekvapenie sa mi to ale potvrdilo aj pri nich. Aj večerné osadenstvo tvoria mladí v pomerne hojnom počte, prípadne páry držiace sa za ruky, čo ma celkom teší. Nieže by som sa v spoločnosti starších cítil zle, ale vidieť rovesníkov alebo omnoho mladšie ročníky v kostole by kľudne nemuselo byť pravidlo, pretože veriť v Boha a chodiť do kostola nieje zrovna „in".
Čerešničkou na torte sú pre mňa dvaja moji priatelia. K viere ich veľmi nemal kto viesť, čím ale nechcem nikoho zhadzovať, len je to proste fakt, keďže niesú pokrstení. Kačena v tejto veci už úspešne koná a u Maroša je to len otázka času. A keď som sa tejto slečny spýtal, čo ju k tomu viedlo, či to nechce podstúpiť len kvôli tomu, aby mohla mať veľkolepú svadbu v kostole, odpovedala, že to tak jednoducho cíti. Nemám dôvod jej neveriť, navyše sa teším, pretože podľa mňa, s vierou môže človek dosiahnuť naozaj veľké veci.
