Najradšej robím darčekmi radosť môjmu krstniatku. Tomu môžem priniesť hocičo. Aj tak keď sa ho spýtam či sa mu to páči, odpovie mi že áno. Vzápätí to ale odloží (ak sa to dá takto povedať) a spýta sa: „Kľúče (od dedkovho auta) máš?" Asi najľahšie sa mi zháňa darček pre môjho tata. Aj v päťdesiatke je to veľký štramák a rád sa vyoblieka, aby mohol zobrať maminku na prechádzku a vystaviť sa na pešiu zónu. Svetrík alebo polokošeľa to v tomto prípade istia. Samozrejme ale nezabudne utrúsiť vtipnú poznámočku: „A nové nemali?" Sestru zvyknem rovnako obdarovať kusom oblečenia. Zatiaľ teda nosí všetko. Neviem, či len vtedy, keď vie, že sa vidíme, ale aj tak dobre. Ľahko sa mi zháňa aj pre môjho top kamoša Maroša. Skromný chalanisko, váži si všetko a najmä to, že som si spomenul. S priateľkou je to ale už horšie. „Nenápadne" poukazuje, čo by sa jej páčilo a chcela by to, ale poznáte dievčence. Povedia: „Toto by som si kúpila hneď, ale keby to nemalo toto." Nezostáva nič, len si pamätať, ktoré potenciálne dary mali tých „toto" najmenej, prípadne ktoré tie „toto" by boli odstrániteľné. No nič, do tohto radšej nebudem vŕtať.
Španielska dedina je pre mňa v darčekoch moja maminka. Skromná žena, ktorá radšej daruje ako je obdarovaná. Pre ňu je všetko príliš drahé, potom si to šetrí, tak že to buď visí v skrini alebo je to niekde odložené na horšie časy. Ona mi na otázku, čo by jej urobilo radosť, keď som už vážne zúfalý a idem touto cestou na ňu, vždy odpovie: „Mne nemusíš nič kupovať, odlož si peniažky, zídu sa ti." Keď na ňu potom nalieham, že naozaj nechcem zostať s holými rukami, povie: „Dobre tak potom pôjdeme a ja si niečo vyberiem." Samozrejme, len aby ma mala z krku.
Tento rok mám na to ale fintu a trochu sa vyhnem zdĺhavému hľadaniu toho správneho daru. Pre niektorých členov môjho klanu som objednal darčeky cez Unicef e-shop. Majú tam naozaj vkusné a krásne výrobky a navyše tým pomôžem dobrej veci. To platí aj keby sa darček náhodou niekomu nepáčil. Netvrdím, že som teraz objavil Ameriku, ale ak niekto ešte váha, tak možno toto je cesta. :)
