Aktívnym vodičom som takmer osem rokov. Nepatrím medzi agresívnych šoférov a predpisy sa v podstate snažím dodržiavať, aj keď niekedy sa mi podarí prekročiť rýchlosť, prípadne menší dopravný priestupok. Špeciálne nerád však stojím na stopke. No a toto bol kameň úrazu pri mojom nedávnom zážitku. Spolucestujúci ma na to už upozorňovali stokrát, že mi za to nezastavenie na stopke jeden iniciatívny policajt raz roztrhá vodičák aj s občianskym pred nosom. A tak sa aj takmer stalo. Jedného pekného dňa som si to razil v Nitre od mestského parku okolo PKO, Nitrančania budú vedieť, stará známa pasca pre nás, čo nestojíme na stopkách a bác, už ma mali. Navyše nezapásaného. Policajt zamával, ukázal mi kde mám odstaviť vozidlo, a ja som bledý a zaskočený spomaľoval a riadil sa jeho pokynmi. V hlave sa mi to už hemžilo. No Albertko tých 40€ v peňaženke už s tebou ďalej nepocestuje a to budeš ešte rád. Zatiaľ som však bol stále v tom, že ma zastavuje vlastne iba za ten pás, lebo som si v tej hlavičke ani neuvedomoval, že ja som plynule prešiel stopku. Robil som to totižto automaticky, očkom na jednu stranu, na druhú, zaradiť dvojku a ideme.
Zastavil som, otvoril okno a prišlo to klasické: „Dobrý deň pán vodič, poprosím vás doklady od vozidla...“ S výrazom týraného psa som mu všetko potrebné odovzdal, a potom to prišlo: „Pán vodič ako sa správame na stopke?“ Touto vetou ma príslušník odrovnal. 40€ je teda na betón fuč, musím skúsiť ukecať aspoň vodičák, lebo keď pôjde aj ten, znamená to obrovský problém, keďže som v novom zamestnaní v skúšobnej dobe. Ruky sa mi triasli, hlas som takmer stratil, ústa vyschnuté. Vravel som si, že jediné, čo mi môže pomôcť je sypať si popol na hlavu, žiadne hrdinstvá ma z tejto prekérnej situácie nedostanú. A tak som začal s ľutovaním, ako že mi je jasné, že ma to neospravedlňuje, ale že celý deň niekam lietam na aute a tento prešľap bola len malá nepozornosť, navyše sa naozaj snažím dodržiavať predpisy a jemne som sa mu snažil načrtnúť moju situáciu. Žiadne slzy, jednoducho som potreboval, aby skúsil prižmúriť aspoň jedno oko. Po chvíľkovom zamyslení sa (bez smiechu, poprosím), mi policajt tiež vyjasnil pár vecí. Že on tu nie je na to aby sa odbavoval na chybách vodičov a že on je tiež predsa len človek. Vysvetlil mi ako je dôležité, zastaviť na stopke a v rýchlosti mi vyrozprával jeden prípad, kedy vodič nezastavil na stopke a skončilo sa to tragicky. Po tomto všetkom ma zavolal k autu, vyrubiť mi pokutu. S malou dušičkou, že však to nie je žiadny iniciatívny „pán“ policajt a o ten vodičák by som predsa len nemusel prísť, som sa približoval k autu. Už podstatne uvoľnenejší sa na mňa pousmial a vypýtal 10€ s tým, že si mám dávať pozor, jazdiť opatrne a dodržiavať predpisy. Neveril som vlastným ušiam, ale nezaváhal som, aby si to náhodou nerozmyslel. Súhlasne som prikývol, rýchlo vytiahol peniaze, poďakoval za prižmúrenie oka a odišiel. Jednoducho som mal obrovské šťastie, že mi za tie stopky niekto pohrozil, kým sa nič nestalo, a ešte mi to aj celkom prešlo.
Od tohto zážitku už na stopkách poctivo zastavujem. Dotyčnému príslušníkovi policajného zboru aj týmto ďakujem, že zvolil ľudský prístup a ubezpečujem ho, že pomohlo. Navyše musím podotknúť, že som bol už párkrát zastavený kvôli bežnej kontrole a vždy sa so mnou jednalo slušne, čiže ja som sa za svoje krátke šoférske obdobie zatiaľ nestretol so žiadnou negatívnou situáciou, ktorú by mi spôsobili dopravní policajti, skôr naopak. Dúfam, že po zverejnení tohto článku sa mi to všetko vypomstí a najbližšej hliadke odovzdám celú výplatu.
