Tento rok ma milo prekvapila Tina. Myslím, že si ocenenie zaslúžila. Tu by som ale s tým, čo ma milo prekvapilo, skončil. Možno ešte niektoré scénky z auta, ktoré križovali priamy prenos a hlavne tá, keď Kuly fúkal. Poznámka: „...šak to nerobí prvý raz!" ma prinútila z chuti sa zasmiať. Na Kulym mi je sympatické, že si vie zo seba urobiť srandu, ale: dúfam, že nie si ľahká moc a šlapeš len po schodoch... tie texty Mário, čo ti ja viem...
Asi samostatná kapitola je skupina Elán. Ako zas komu česť, tomu česť. Tvorba a to ako ovplyvnili a stále ovplyvňujú niekoľko generácií u nás, to je zase na klobúčik dole. Len tá nadutosť u mňa celý dojem z tejto kapely kazí. Sú oveľa úspešnejšie svetové skupiny a ich členovia dokážu na verejnosti vystupovať skromne a netvária sa ako pupok sveta. Legendám by to možno svedčalo viac.
Pripomenul by som ešte vystúpenie Majka Spirita. Pri jeho sledovaní som si teda musel vstúpiť do seba. Pravdepodobne je už so mnou zle, lebo ja teda vôbec nerozumiem tomu, čo dnes počúva mládež. Zdalo sa mi to také rozhádzané, kopec hudby a kopec nide. Majk rapoval o dušu, potom sa tam chvíľu krútil, zrazu prišiel imidžový černoch, aby spolu kričali do mikrofónu a bol koniec. Sranda! Navyše veľmi dúfam, že mladí našli a nájdu aj inšpiratívnejšie veci ako je smiešna zelená rastlinka.
Ja za seba môžem kapely ako Para, Polemic, PPE alebo aj Hex a Slíže. Ich texty sa mi zdajú aj zaľúbené, aj sa mi zdajú vtipné, tiež niekedy možno revolučné „do bitky". O tieto kapely ale v takejto ankete nezakopnete, nezakopnete o ne poriadne ani v étery našich najpočúvanejších rádií. Nuž ale za Slávika hlasujú ľudia a je celkom možné a pravdepodobné, že ja tomu vôbec nerozumiem.
