Film Príbeh z Bronxu možno nie je top všetkých filmov, ale pre mňa mal v tom období veľkú cenu. Celým filmom sa nesie jedna základná myšlienka: „to najhoršie je premárnený talent". V skratke ide asi o to, že mladý chalan sa ocitá na križovatke medzi dvoma svetmi. Svet slušného človeka, ktorý chodí každý deň do práce, stará sa o rodinu a poctivo si plní svoje povinnosti a svet podsvetia, plný peňazí, hazardu, nebezpečenstva ale najmä zábavy a prepychu. Ten prvý svet mu ponúka otec a vedie ho k hodnotám, o ktorých si myslí, že sú pre chlapca správne a ten druhý mu ponúka miestny bos za službu, ktorú kedysi ako malý pre neho urobil. Chlapec vo filme blúdi, podobne ako sme my blúdili, keď sme boli mladí. Nabrať odvahu na cestu pomerne ľahko zarobených peňazí, veď by sa toľko vecí zjednodušilo, alebo si odriekať a ísť si za niečím v čo veríme? Čo však ak sa to nepodarí, premárnime čas a výsledok nebude uspokojivý? Mladí ľudia sa dnes musia pomerne skoro rozhodnúť, čo podniknú so svojím životom a nikto sa nepýta na okolnosti a pripravenosť učiniť veľké a dôležité rozhodnutia. Často sa potom môže stať, že sa človek nechá pomýliť, rozhodne sa pre ľahšiu, možno kratšiu cestu a svoj talent navždy premárni.
Tento film mal viac dobrých myšlienok. Napríklad, že peniaze dôležité určite sú, ale netreba si ich stavať na piedestál a riadiť sa len ich hodnotou, že rodičov si treba vážiť a ctiť, aj keď nie vždy máme podobné názory. Že ľudia sú v prvom rade dobrí a zlí a nie čierni a bieli. Na to aby som toto zistil, samozrejme nepotrebujem film. Niekedy ma len zamrzí, že niektorým z nás by to asi trebalo dovysvetľovať.
Aj tá naša partia už nie je taká pevná ako kedysi, cestu si už šliapeme viac - menej osve, aj keď pomerne často nás ešte okolnosti spoja. Snáď o nikom z nás sa ale nebude vravieť, že sme svoj talent premárnili. Človek má celý život čas na to, aby zistil na čo všetko je talentovaný, no napriek tomu sa to často nepodarí. Dúfam ale, že z nás budú aspoň tí „šedí, priemerní, slušní ľudia". Aj keď chalani a baby, osobne si myslím, že my talentovaní rozhodne sme a začať pracovať na rozvíjaní svojho talentu nemusí byť nikdy neskoro.
