Ja a zopár mojich priateľov patríme do širokej skupiny jeho fanúšikov. Jeho hlášky nás budú ešte dlho sprevádzať životom. Ešte dlho budeme po sebe vykrikovať Dejdeš de?! De?! Raz sme ho dokonca aj skoro vyhľadali pri návšteve Prievidze, boli sme v stave, v akom by sme si s Lacom určite dobre rozumeli, nuž ale nepodarilo sa a už bolo predsa len dosť hodín, asi už spal.
Laco býval činžáku v Prievidzi, lúbil feferónky, ktoré mu požrali žraloci (žena Etela a syn Peter), a že sa to aj nebáli otvoriť. Rád si posedel v krčme, ktorá sa volá Papuča, tu ho sem tam navštevovali jeho fanúšikovia. Laco nelúbil chodiť televízor na rieku Nitru pozerať skrz Šarinove (sused) bubny. Šak čo je cirkuse? Šak býva činžáku! Lúbil ale na hríby chodiť a rád si pokecal s kanárikom Miškom. Neznášal aj, keď mu od Šarinov mravce lozili po byte. Šak keď voda kvápe, tu sa kotia dole. Meliško nemal rád kolenka a surovú praženicu.
Množstvo Maestrových výrokov je tu nepublikovateľných, ale to nič nemení na tom, že to bol masjter slova. Bol tak trošku prehnaným obrazom činžákovej kultúry u nás. Jeho výroky sa ale stali nesmrteľnými.
Česť jeho pamiatke!
