Raz som toto zariadenie navštevoval s kamarátom a pamätám si ako sa jej krvopotne snažil vysvetliť prečo neprišiel ráno, ako boli dohodnutí ale ide až poobede. Chcel jej ozrejmiť to, že on pracuje najmä v noci a potom cez deň sa potrebuje dospať. Nuž ibaže sestrička na neho pozrela, pokrútila hlavou a len tak mimochodom odvrkla: „V noci pracujete a cez deň spíte...? Ná a čo ste sova?!" Ten to, že bol sfúknutý jak zápalka, ledva rozdýchal.
Teraz sem chodievam po dlhšom čase znova a niežeby som príliš načúval, ale keďže tam všetci ležíme a čakáme kým nám ten program skončí, je tam pomerne ticho, takže počuť každé slovo. Pri zapínaní magnetu tiež zaperlila staršej paňulke. Tá sa jej najprv chcela zavďačiť témou a hovorí: „Viete, čo som dnes čítala v jednom časopise? Že priemerná slovenská žena sa môže dožiť až 90 rokov..." Takto nahrať na smeč, to sa asi ani nemôže. Sestrička jej s kľudom Angličana len sucho nitrianskym prízvukom odpovedala: „Šag móže, čo by sa nemohla... len nesmí skór umreť!" Poprípade ešte jedna perla, kde som celkom nevedel o čo ide, ale asi sa rozoberala Darwinova teória, pretože sestrička len otvorila dvere a dokončila vetu: „...šag vy keď ste z opice, tak kludne bucte... ja som teda určite z človeka!"
K špičke v tomto patria ale podľa mňa stavbári. Raz som bol svedkom jak chlapčisko stál na takmer rozpadnutom rebríku a búral drážky na kábel. Majsterko ktorý mu pridŕžal rebrík mu sucho zahlásil: „Neboj sa, hore nepadneš a dole ťa nájdeme!" Poprípade môj majsterko za študentských čias zvykol pri rozdeľovaní roboty, vždy vravieť ako poslednú vetu: „To by sme mali stihnúť za toľko... potom jedine, že by sme to nestihli!" Alebo keď som montoval merače na radiátor mi raz zahlásil: "Albertko, jak ti to mám povedať? Krivé je to jak Talianov *****!"
