Osobne som komunizmus nezažil, respektíve padol presne v deň, kedy som ja oslavoval piate narodeniny, takže si toho z tej doby velmi nepamätám. Žijem však túto dobu a mám pocit, že na slovách môjho otca asi niečo bude. Zdá sa mi, že Slovač naozaj potrebuje človeka, ktorého si postaví na piedestál, ktorý jej ukáže kadial treba ísť a kde sa netreba tlačiť, človeka, ktorý ju povodí ako medvede v cirkuse. Či už to bol pán, ktorý stál pri zrode samostatnosti a v čase svojej najväčšej slávy sa tešil snáď aj dvojtretinovej obľúbenosti celého národa, alebo je to dnes pán, ktorý chápe obyčajných ľudí ako nikto iný a je pripravený pomáhať im 24 hodín denne. Potrebujeme niekoho, kto nám aspoň sľúbi sociálne istoty, sľúbi nám, že my sa už budeme môcť venovať len sebe a on za nás všetko vybaví. Potrebuje k tomu len našu podporu raz na štyri roky. A kontrola? Aká kontrola? Veď on keď niečo sľúbi ,tak to predsa platí! Čo tam treba kontrolovať okolo toho.
Aj keď to neviem porovnať, nechcel by som návrat totality, chcel by som zmenu tej dnešnej novodobej totality. Nie som si istý, či mám ale väčšinový názor. Myslím skôr, že Slovač nechce zmenu a najradšej by sa vrátila späť do tej doby „ako takej istoty". Nebola tam šťastná, ale bola šťastnejšia ako dnes!
