Poznáme to všetci, vždy sa o sebe dozvieme niečo, čo sme ešte nevedeli, alebo zistíme pohľad na situáciu, ktorej účastníkom sme boli, zo skresleného pohľadu, povedané jemne. Sú asi typy ľudí, ktorým to je bližšie, ale sú aj ľudia, ktorí iných asi vôbec neriešia. Nedávno som sa niekde dočítal, že ohováranie je najmä pre ženy dokonca zdravé. V práci sa vraví, že títo ľudia väčšinou nemajú čo robiť, tak riešia, čo kto vo firme pokazil a nevedia sa dočkať nového škandalózneho pochybenia. V živote ale asi platí pravidlo, že kto má dlhodobejší problém, ktorý nerieši alebo ho riešiť nevie, upriamuje svoju pozornosť na iných, v snahe zakryť svoju neschopnosť, neustálym pripomínaním chýb tých druhých. Tiež majú možno pocit, že veď keď oni riešia iných, automaticky iní riešia ich, takže je to v poriadku. Nuž neviem, aby som sa v tom zase úplne nezamotal, skúsim konštatovať, že by sme sa mali snažiť na každom vidieť to dobré, vidieť, že ľudia, ktorí robia, robia aj chyby a že robiť chyby je normálne. Dôležité je sa z toho poučiť a minimalizovať to. Tiež vedieť možno, že keď všade v spoločnosti rozoberáme iných, robíme tým v prvom rade hanbu sebe.
To len taký pohľad, ktorý mám v poslednom čase z tejto doby, podobnosť so skutočnosťou čisto náhodná.
