Navyše, keď už s pribúdajúcimi rokmi aj to svalstvo opadáva (najmä brušné, lebo však v lete predsa jedno pivko nemôže uškodiť), riziko, že sa v tom blate predsalen vyváľate tu je, nech sa akokoľvek silno bijete do pŕs. A to sa aj stalo. Študentské časy skončili, začala sa pracovná realita a tá si žiada niečo na odreagovanie od všetkého toho stereotypu. No a tu som do toho blata spadol opäť.
Ešte sa poriadne ani nezačala súťaž a prípravné zápasy naznačili, o čom to znovu bude. Neskutočné výroky arbitrov tváriacich sa tak dôležito, ako keby pískali finále ligy majstrov (minimálne gestikuláciou by na to mali). Fanúšikovia, ktorí boli za svojej éry suverénne najlepší v okrese, s pribúdajúcim množstvom alkoholu v krvi sa územie, kde boli najlepší, samozrejme rapídne zväčšuje a klubov, o ktorých úspech sa postarali, pribúda. Veď oni môžu po hráčoch pokrikovať čo len chcú, veď oni predsa vedia o čom futbal je a aj v tomto veku by odohrali to, čo hociktorý hráč na ihrisku. Spomeniem ešte hráčov, ktorých zákroky sú niekedy minimálne na prokurátora a všetci dedinskí futbalisti asi vieme, koľká bije. K tomu starosta, ktorý na futbal nedáva nikdy dosť, veď predsa futbal je to jediné, čo obec potrebuje a sme doma.
Nech už je to s futbalom na dedinách ako chce, nedokážem sa ho vzdať. Dobrá partia, túžba po športovom úspechu, ktorý v konečnom merítku aj tak nič neznamená, to hranie sa na futbalistov a ten pocit únavy po tréningu ma na to ihrisko dedinské dostanú asi pokým budem zdravý.
