Nie som skalný fanúšik hokeja v Nitre, na zimáku sa objavím sporadicky, ale atmosféru dobre poznám. Na hokej do Nitry chodí plno mladých ľudí ale aj rodiny s deťmi, je tam plno mamičiek, starých rodičov a naozaj spústa deciek. Môj krstný syn trénuje v prípravke a vynechal minimum zápasov Áčka. Chodí s nimi po zápase na ďakovačky na ľad, potom s nimi oslavuje v šatni, dokonca s nimi po zápase údajne aj s kamarátmi večerajú pizzu, čo si hráči objednávajú. Decká hráčov vyprevádzajú na ľad, vládne tam celkom fajn atmosféra.
Áno, počas zápasu tam je kopec emócií, aj vulgarizmov, ale je to šport. Pri športe hrešia aj deti. Kto v živote od malička športoval, tak určite vie. Počas zápasu sa počastujete a kamarátom všelijakými vybranými slovami, ale na konci si podáte ruky, hlavy vychladnú a idete ďalej, prípadne na pivo. Taký je šport a tiež aj to je na ňom pekné.
Handzuš určite nie je to, čo na neho pokrikovali, tak ako Stümpel nie je to, čo na neho pokrikovali v Martine. Ani Bondra ani Šatan, ktorý tu opúšťal ľad jemne zakrvavený. Je to šport, sú to emócie. Mne osobne je sympatickejšie takéto fandenie a nie len v Nitre. Sedieť a tlieskať, prípadne vytiahnuť papieriky, kde je napísané „Gól“, čo ja viem, to u nás asi nikdy nebude. Malo by to byť ale s minimom vulgarizmov a myslím, že v Nitre si to fanúšik aj uvedomil. Keď my tu pod Zoborom sme takí trošku prchkí. :)
Ku kultúrnejšej atmosfére by určite prispelo aj kultúrnejšie prostredie. Nám sa ale Slovensko na štadión nevyskladalo a ani nevyskladá, my si to tu budeme lepiť ešte dvadsať rokov.
My sme Nitrančani, nie sme problém našej ligy, tým je Pro Hokej a ľudia, ktorí ju vedú.
