Najväčšie zásluhy na prijatí eura ma dnešná opozícia, ktorá nás dostala do režimu výmenných kurzov ERM 2 a vytvorila dobrú pôdu pre plnenie všetkých maastrichtských kritérií. Dnešná vláda mala dve úlohy. Udržať infláciu a verejný deficit. Ďalšie požiadavky by sme plnili bez problémov za akýchkoľvek podmienok. Kritériá sme udržali, stali sme sa členmi eurozóny.
Nášmu členstvu predchádzalo vyjednávanie konverzného kurzu. Vláda nakoniec vyjednala 30,126 SKK / EUR. Kurz bol stanovený bohužiaľ aj politicky, nielen ekonomicky, s ohľadom na predpoklad vývoja HDP, ktorý sa ukázal ako totálne nesprávny. Navyše výrazné zníženie rastu HDP bolo ľahko predvídateľné. Stačilo by, aby sa vládni ekonómovia na chvíľu prestali zaoberať svojimi verejno - obstarávateľskými kšeftami a časť svojej energie venovali stavu a vývoju svetovej ekonomiky. Silný kurz mal splniť dve požiadavky. Aby bola udržaná prijateľná inflácia (čím by vládnym stranám neklesli preferencie, pretože rast cien je vnímaný veľmi citlivo) a aby nás vláda spravila „bohatšími". Po vyjednaní silného kurzu sme sa hneď cítili byť majetnejší vplyvom Veľkého vyjednávača. Opäť bolo vidieť famózny Ficov marketing, ktorým oblboval občanov, aký výhodný kurz vyjednal. Raz do roka na zahraničnej dovolenke (len aby tento rok bola) budeme frajeri. Pri dobrom kurze zarobíme predsa viac eur. Takže všetci sme jedným ťahom pera zbohatli? Omyl! V každodennom živote ani náhodou. Veď všetky ceny sa zároveň prepočítali rovnakým kurzom. A platí to nielen pre domáce výrobky. Ceny dovážaných tovarov síce od kurzu eura závisia, ale nie absolútne. Pre vývozcov je aj tak rozhodujúci dopyt na trhu cieľovej krajiny. Prax neustále potvrdzuje, že ceny dovážaných tovarov (mám na mysli tovar každodennej spotreby) sa v konečnom dôsledku prispôsobí kúpnej sile obyvateľstva. Výsledok prijatia eura je teda takýto: Pri kurze 30,126 SKK / EUR si občan kúpi za hodinovú čistú mzdu povedzme jedno chladené kura a peceň chleba. Čo by si mohol dovoliť pri výmennom kurze napr. 35 SKK / EUR? V tom istom obchode, v tom istom čase by si za tú istú hodinovú mzdu kúpil rovnaké množstvo tovaru. Teda rovnaké kura a rovnaký chlieb. Inak povedané reálna hodnota peňazí by sa pri hoci akom kurze nemenila, zmena by nastala len pri hodnote nominálnej.
Navyše dnes, v čase výrazného oslabovania regionálnych mien, má silné euro viac nevýhod ako výhod. Slovensko 80% svojej produkcie vyváža. Z toho asi 25% nášho vývozu smeruje do Česka, Poľska a Maďarska. Krajín, ktorých meny sa vplyvom nedôvery investorov najviac oslabujú. Takmer všetok ostatný export ide na západný trh krajín EÚ, do USA smeruje len 1,8%. Handicap je hlavne v tom, že proexportne orientovaným ekonomikám, ako je tá naša, silné euro zdražuje cenu vyvezených výrobkov, čo ničí náš export. Ak by náš výmenný kurz bol napr. 35 SKK/EUR, scenár by bol oveľa priaznivejší a výrazné oslabenie regionálnych mien by bolo cítiť oveľa menej. Navyše ľudia pracujúci v automobilovom, či elektrotechnickom priemysle by nemuseli byť tak rýchlo prepúšťaní, pretože náklady na pracovnú silu by boli o 12,5% nižšie. Pri kurze 40 SKK/EUR by bola cena práce oproti dnešnej nižšia o 25%. Export by bol výrazne vyšší, takisto rast HDP a rast miezd. Vznikli (alebo aspoň nezanikli) by desať tisíce nových pracovných miest. Pritom by sme si mohli za menej eur kúpiť rovnaké množstvo výrobkov (našich), ako dnes. Slabší konverzný kurz by tiež automaticky posilnil kupovanie domácich výrobkov, a brzdil dovoz. Potom Jahnátek so Sotákom by nemuseli v TV hlúpo vyzývať občanov, aby kupovali slovenské výrobky - keby to po nich opakovali všetci európski politici a občania by sa tým riadili, SR by skrachovala. Nepochybne dnešný silný kurz má aj výhody, ako lacné dovozy, nižšia cena ropy, zemného plynu, či nízka inflácia (táto asi nie je v tejto chvíli podstatná, skôr sa treba obávať deflácie).
Ďalšie výhody slabej meny: Zahraničné dovolenky by boli pre nás drahé, viedlo by to k zvýšenému dopytu to domácich destináciách. Takisto by slabá mena výrazne zvýšila množstvo zahraničných turistov. Silné euro zdraželo obyvateľom V4 dovolenku u nás v priemere o 30%, pri nezmenenej cene. Teda o časť, akú sa ich meny oslabili. Obyvatelia našich pohraničných oblasti takmer všetky väčšie nákupy realizujú v zahraničí, čím sa nielenže výrazne znižuje domáci dopyt, ale štátna pokladnica je ochudobňovaná aj o DPH a spotrebné dane. V prípade slabšieho konverzného kurzu by mohla byť situácia opačná. Problémom sú aj eurofondy. Ak by bol konverzný kurz napr. 35 SKK / EUR za európske peniaze by sme postavili o 12,5% viac. Pre rozpočet na roky 2007-2013 by sme mali reálne o 50 mld. SKK viac. Navyše pri zostavovaní ďalšieho rozpočtu by sme dostali viac peňazí, pretože parametrom merania blahobytu obyvateľstva je HDP, nie parita kúpnej sily.
Silný konverzný kurz mohla vláda vyjednať z dvoch dôvodov. Pre inflačný vankúš, „naše okamžité zbohatnutie", alebo pre záujmy finančných skupín, ktoré v čase určovania kurzu vládli obrovským finančným kapitálom v korunách. Keď sa ich koruny krásne zhodnotili, nič im nebráni, aby takto ľahko nadobudnuté eurá investovali - samozrejme v zahraničí!
Dnes (už po napísaní tohto článku) sa mi dostal do rúk článok R. Žitňanského, ktorý z hľadiska makroekonómie tieto moje postoje čiastočne koriguje. Potešil by ma odborný názor viacerých ekonómov.
