Podľa britských vedcov sa môže s prasacou chrípkou "zoznámiť" až tretina ľudstva. Vírus vraj má pandemický potenciál? Treba sa naozaj chrípky báť?
Nuž, chrípky ako choroby, ktorá by mala vyhubiť značnú časť ľudstva sa príliš neobávam, nech by bola akokoľvek svinská. Nie je to preto, že by som zdieľal vzletnú myšlienku Hlasu Ruska, že je to sprisahanie amerických finančných kruhov, ktoré chcú predať antivirotiká. (Naši otcovia si ešte pamätajú Sovietsku propagandu - aj tá chudera pásavka zemiaková bola premenovaná na amerického chrobáka a vyhlásená za imperialistickú sabotáž). Pandémiu nechcem podceňovať (pretože ľudstvo je premnožené), ale zvolávať teatrálne tlačové konferencie, pretože sa ňou nakazil jeden Slovák a má teplotu 37,1 je prehnané. Asi sa minister zdravotníctva a Hlavný hygienik SR chceli vidieť v TV. Alebo vláda chcela ukázať národu, že sa oň starajú a chránia ho pred zlým vírusom (a nielen kradnú). Keby nás tak radšej ochránili pred nimi samými! Chrípky sa neobávam z iných dôvodov. V tejto súvislosti by som rád odporučil do pozornosti niekoľko autorov, ktorý sa zaoberajú teóriami "evolučnej medicíny". (Jednou z posledných kníh, ktorá vyšla minulý rok aj v českom preklade je Zdraví zabíjí od Sharon Moalem).
Teória vychádza z dynamickej rovnováhy, ktorá miliardy rokov funguje medzi všetkými živými organizmami a tiež vírusmi. Podstatou života je optimalizácia získavania zdrojov z okolitého prostredia (živého aj neživého) pre vlastný rast a rozmnožovanie. Je zaujímavé, že klasické delenie organizmov na producentov (zelené rastliny), konzumentov (bylinožravce a predátori) a reducentov ( mikroorganizmy a huby) akosi vylučuje pôsobenie organizmov žijúcich na úkor iných a prisudzuje im priam hanlivý názov - paraziti. Pri tom sú to vlastne klasickí konzumenti, len ľudstvo im zo svojej múdrosti pripisuje často ľudskú vlastnosť - zákernosť. Pritom parazitizmus často prechádza do symbiózy a tým napríklad spôsobuje značné urýchlenie evolučného vývoja. Paraziti zároveň likvidujú premnožené populácie, ktoré nemajú iných prirodzených nepriateľov. A takto sa podieľajú na udržovaní dynamickej rovnováhy. "Preteky v zbrojení" a prírodný výber navyše vyselektovali aj parazitov. Prežijú hlavne tí, ktorí sa správajú intencionálne, teda akoby dokázali predvídať, správať sa racionálne. "Kvázi predvídavý" parazit "nemá záujem" zabiť svojho hostiteľa na úkor ktorého žije. Osobitne vtedy, ak je smrťou hostiteľa znemožnený prenos na hostiteľa iného. A toto je presne prípad chrípkových vírusov, ktoré nemajú šancu dostať sa z mŕtveho človeka na živého - mŕtvoly nekýchajú.
Chrípkové epidémie sa pravidelne opakujú a premnožené migrujúce ľudstvo je stále ohrozené, ale smrteľných prípadov je relatívne málo. Tzv. Španielska chrípka má síce na svedomí milióny životov, ale príčinou väčšiny úmrtí bola následná infekcia vyhladovaných (tesne po 1. svetovej vojne), vírusmi oslabených organizmov a neexistencií antibiotík!
