Hmm, organizovaného a pravidelného dobrovoľníctva je u nás málo. Budovanie socializmu nám nepomohlo vytvoriť si bližší vzťah ku komunite a rýchle príležitosti ranného kapitalizmu tiež tak úplne neprospeli. Niekoľko desiatok rokov normálneho demokratického vývoja jednoducho chýba. Predstava, že by sme pri pomáhaní mali byť organizovaní, nám tiež nie vždy vyhovuje. Radi si užívame slobodu. Prisľúbiť pravidelnú pomoc je predsa len väčší záväzok. Na jeho splnenie nemusíme mať čas alebo energiu. Ak pomáhame a nemáme zištné záujmy, robíme tak najradšej spontánne a priamo. Väčšinou si ani neuvedomujeme, že o dobrovoľníctve sa dá veľa naučiť a ak by sme o ňom vedeli viac, pomáhali by sme možno účinnejšie. Nerozmýšľame nad tým, komu o našom dobrom konaní povieme. Sám od seba príde novinár málokedy. Komerčné médiá produkujúce rýchle informácie zaujíma silný príbeh a dojímavá emócia. Preto sa mnoho obyčajných vecí deje bez ich prítomnosti. Netrúfame si podať siahodlhý odborný výklad o dobrovoľníctve. Na to sú kvalifikovanejší odborníci. Zdá sa nám však dobré, že sú tu ľudia, ktorých dobrovoľníctvo zaujíma a baví, ale zároveň si uvedomujú a robia mnohé ďalšie veci. Ponúkajú mladým ľuďom príležitosti pomôcť, aktívnych dobrovoľníkov vzdelávajú a supervízujú, snažia sa komunikovať so samosprávou a verejnosti chcú dávať jasné a konkrétne informácie o výsledkoch svojej práce. Ktorý z diskutérov má teda pravdu? V niečom určite obaja. Dobrovoľníctvo nie je u nás plne rozvinuté, ale povedať, že je zaostalé, by bolo príliš prísne. Možno však nie je dôležité, kto opíše realitu výstižnejšie a pravdivejšie, ale ide viac o to, pokúsiť sa s ňou niečo urobiť tak, aby bola lepšia. Občianske združenie C.A.R.D.O. sa o to snaží popri inom aj projektom www.dobrovolnictvo.sk.
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o našich zverejnených videách, napíšte krátku správu na voices@voices.sk. Ďakujeme.
