Koaliční predstavitelia sa radi nechávajú počuť, že je skvelé, že občania sa zhromažďujú, lebo to je jedna z vecí, za ktorú sme ako národ bojovali v 89-tom. Páni sa však tvária, akoby to zhromaždením začínalo a končilo. Ovce si na námestí zabečia a rozídu sa v pokoji domov. Tvária sa, že to pre nich, ako zastupiteľov občanov, nič neznamená.
Práve naopak. Napriek nevôli mnohých sa spriahli s rozpadajúcim sa morálnym odpadom krajiny, Smerom. Rozhodli sa, že budú svorne stáť do poslednej chvíle na potápajúcej sa lodi lží, podvodov, vratiek DPH, predražených snáď ešte aj ceruzkách na úradoch a krajiny plnej „našich ľudí“. Do poslednej chvíle hájiť štbácke praktiky týchto pseudosocialistov.
Kiska vyzeral, že slzy zadržiaval len ťažko, keď sa mu Fico s demisiou v ruke vysmieval do tváre. Musel sa na vlastné oči prizerať ako Robert Fico zavraždil politickú slobodu občanov tejto krajiny v priamom prenose. S úsmevom na tvári. S hrdosťou, s prehlásením, že „s aktívnou politikou určite nekončím...“
Čo dodať? Možno krátke obozretie za vystúpením Roberta Fica v posledných dňoch. Myslím napríklad vtedy, keď obvinil občanov, že ich niekto platí, aby im bolo na zvracanie z ich vlastného premiéra. A zároveň prezidenta, že sa „v tom vezie s nimi“. Alebo keď sa postavil pred zástupcov všetkých našich európskych partnerov aby skonštatoval, že na tretine územia Slovenska nič nie je. A práve z toho nič bola Martinka Kušnírová. Práve do toho nič sa tesne pred smrťou Janko Kuciak chystal na dva dni „kôli robote“.
Zabili ste dvoch kamarátov, kolegov, skvelých Slovákov. Teraz chcete zabiť pred očami, v priamom prenose, s úsmevom na tvári, demokraciu. Ale Slovensko si vziať slobodu nedá. Ešte stále verí, že má nádej byť slušnou krajinou. Nesmú však na nej parazitovať biznis-politické strany. Strany akou sú tie vaše, páni „koaliční lídri“.
Foto: Google.sk
