Bez života

Vlieva sa do mňa, neustále, nebojuje. Tma. Vypĺňa priestor, svet... mňa. Každý roh v ulici, každé zákutie mňa a seba, mojej duše, môjho tela. A ľudská duša... moja... odraz sveta môjho svedomia, do bezvedomia, ohýba sa, ohýba zrkadlo, bez lesku, do času, zakrivený svet.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (1)

Biele temno, bez svetla niet tmy, vidím chlad. Skorý svet, histórie niet, minulosť kráča pred nami, roky... svetelné. Nastane.
Teplo, uniká, chladneme hladujúc nenavidení bez predstáv v snoch o... O čom? O ničom. Bezcielne, bežíme... padáme, lietame... bez pohybu. Záplava ohňa vody.
Naivitou, hlbšie a ďalej. S úsmevom, bez života, oči nás klamú. O nás. Na kolenách, po hmate skúmame, čo nájdeme. Ticho.
Červené zarazené do zeme kvitnú tŕne, čakajú. Rozlieva sa po krajine, po nohách piesok hladí pokožku, leští na kosť. Padáme. Zachytiť rukami kus. Nič. Neudržím svetlo, nepáli, kĺže. A tma uteká medzi prstami. Rýchlosť mení slnko, bod sa stráca. Hľadáme sa. Zbytočne. Zatratenie nemá význam, odchádzam. Niet čo stratiť. Niet čo nájsť.
Rozbité črepy, rozmenené na drobné, prach zrkadiel, odrazy času, ktorý nastane. Zmeny. Neprichádzajú, vývoj, stálosť, ľad. Páli.
Temno deformuje svetlo, tma ohýba čas. Čas letí, svetlo je pomalé a padá. Vráti sa. Inokedy, neskôr neexistuje. Blíži sa. Pomaly prichádza.
Na konci tmy, tunel. Nejasné, chladné rúti sa. Ku mne. Na mňa. Ohýba, deformuje... krúti sa, ohýba čas... naráža. Tma.
Dva prúžky... divé maky. Krvavé. Oči. Predo mnou, pozorujú... seba, mňa. Žmurknú, postupne, na mňa, na seba. Zamrkám, bolí to. Svet je späť. Beštia. Vracia sa... do mňa. Zostáva ukrytá. Sleduje.