Premýšlam o Karenine. Vlastne len chcem, ale nejde mi to. Viac ako na ňu, myslím na jej telo a telo jej kamarátky z detstva. Zabudol som ich odfotiť, škoda. Sebastián mi za to poriadne vynadal.
Stiahol flašu koňaku a zaspal. Sníva o obraze nahých tiel, ktoré som mu opísal, na obrovskom plátne ako tie výjavy z biblie v Louvri. Novodobá biblia bez slov, len s obrazmi od Sebastiána Alejandro Villacieros zaberajúca jedno celé krídlo Louvru.
Všetky možné techniky maľby, nejaké sochy a majster dokončuje posledný výjav modernej biblie. Dvoch padlých anjelov. Dve nahé ženské telá v bielej posteli, túliace sa jedna k druhej. Spiace oči a tváre s nevinným výrazom, z ktorého sa dajú vyčítať modré oči, keď ich otvoria. Prekvapenie, ale nie strach, keď precitnú. Pochopenie, že padlý anjel sa ocitol v Paríži. A záchvev na perách, nepostrehnuteľný úsmev vyjadrujúci spokojnosť.
Karenina a jej kamarátka ako model. Vlastne len fotka ako predloha. Necelých štyri tisíc metrov štvorcových malieb a asi sto sôch.
Míňam exit na Arras, pozriem sa na spiaceho Sebastiána a napadne ma, že práve v Arras, v katedrále, sme preberali biblické výjavy na plátnach. V niektorých prípadoch veľkosť plátna prekonala veľkosť výjavu.
A v tej katedrále som mu sľúbil, že ho dostanem do nejakej parížskej galérie. To bolo dávno.
A cesta ubieha.
V Lille zastavím na pumpe a zobudím Sebastiána. Ten sa vybral na prechádzku. Nechal som mu na kapote fľašu minerálky a šiel telefonovať.
Akim, poviem do telefónu.
Volgan má stretnutie, ale aj tak nemáme nič nové, hovorí mi Jacek do telefónu, ten dán sa ešte neozval. Dám potom vedieť, a zloží.
Sebastián pri aute nie je, len fľaša je na inom mieste ako som ju nechal. Natankujem a pri pokladni kúpim nejaké bagety. Cez okno vidím Sebastiána ako stojí pred pyramídou fliaš kvapaliny do ostrekovačov a vraští čelo. Idem k nemu.
Mám taký napad, prehovorí, keď si všimne, že stojím vedľa neho. Bez slov mu podám bagetu, bez slov ju začne jesť. Chvíľu pozorujeme pyramídu. Dám mu ešte tri minúty a pojdeme. Dojem bagetu, dopijem kávu, chytím ho okolo pliec, dopovieš mi to v aute, ideme.
Myslíš, že sme ich vzali dosť?, spýta sa ma, keď nastúpime. Dosť mojich obrazov?
Je to malá galéria, odpovedám.
Obzrie sa za seba, v kufri aj na sklopených sedadlách je viac ako dvadsať obrazov a uhlíkových kresieb. Pozrie na mňa s výrazom 'veď uvidíme', pohodlne sa oprie a zavrie oči.
Pokračujeme do Antwerp, tam si dáme obed a po dva deci ľahkého bieleho vína, nejakú lokálnu značku. Mám chuť na rybu.
Mal som taký sen o Antwerpách, ako navštívim Belgicko na pár dní. Prvý deň, v stredu, prídem do Bruselu a prejem sa čokolády. Vo štvrtok mi bude zle a v piatok pojdem do Antwerp. Tam sa ubytujem na víkend. V sobotu si zájdem pozrieť mesto a v noci vykradnem obchod s diamantami a vrátim sa na hotel, zoberiem si kľúč a pokecám s recepčným a hrozne unavený pôjdem na izbu. Tam sa prezlečiem za backpackera na cestách a cez okno sa dostanem späť na ulici. Na stanici chytím nočný vlak do Amsterdamu, odťiaľ taxíkom do prístavu, lebo tam sa stratí všetko. A naspäť do Antwerp. Do hotela vôjdem po zmene služieb. Na obed sa odhlásim a vrátim sa do Paríža. A v utorok na obed mi zazvoní kuriér UPS s malým balíkom.
Sebastiánovi som vybavil výstavu. Nič veľké, skôr bezvýznamné v jednej väčšej kaviarni s galériou v Amsterdame. Dostať sa čo len do mikro-galérie, či obrazárne niekde v Paríži je takmer nemožné, o to viac, keď nemám žiadne kontakty.
Na druhej strane nebolo vôbec náročné nájsť malú galériu v Amsterdame. Veď predsa príde umelec tvoriaci v Paríži. Dohodol som sa s majiteľom Amsterdamskej kaviarne aj na práci pre Sebastiána. Ak sa obrazy budú páčiť, dostaneme zákazku na maľbu celej steny s motívom, na ktorom sa zhodne majiteľ aj Sebastián.
Po pár dňoch výstavy zavolám niekoľkým malým galériam v Paríži, poviem im o návrate umelca z úspešnej výstavy v Amsterdame späť do Paríža, a či by nebol záujem vystaviť obrazy. Pošlem fotky z otvorenia. Poviem, že majstro má ešte prácu na mesiac, lebo sa dohodol na maľbe na zákazku, asi 20 metrov štvorcových, plátno.
A záujem bude. A prachy tiež. Stavím sa o toto auto, aj keď nie je moje.
Svet sa díva na Paríž a Paríž sleduje svet. Na hlavu.
12. júl 2006 o 10:09
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 589x
Do Amsterdamu
Dialnica je nuda. Nastavil som tempomat a nechal turbo nech si pokojne pradie pod kapotou. Z rádia sú to správy o všetkom možnom, ale nič zaujímavé. A tak si aspoň vypočujem predpoveď počasia na najbližšie dni. Mohlo by sa ochladiť.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)