Jacek postavil na stôl čierny ruský čaj a kávu, pohodlne si sadol do kresla a čakal. Keď mal dvadsať odišiel z Poľska do Francúzska a vstúpil do cudzineckej légie. Pred rokmi odtiaľ odišiel, prišiel do Paríža a zamestnal v jednej súkromnej bezpečnostnej službe.
Volgan dočítal noviny, zložil ich a položil na stôl. Zobral si čaj a ponad šálku sa spýtavo zadíval na Jaceka. Ten len pokrčil ramenami.
Zdvihol som sa od počítača v inet kafé na rohu, z tlačiarne vybral papiere Veroninho mailu, zaplatil a kráčal po ulici. Zvláštny pocit.
Vyťukal som Volganove číslo.
Prepáč, že meškám, už som na ceste.
Nejaké zlé správy? opýta sa on.
Len správy, odpovedal som a zavesil.
Tak Nika. Tak rozvod...
Priveľa rozmýšlania, priveľa spomínania.
Tak radšej kráčam na stretnutie, schválne nejdem metrom. Ešte pár kilometrov, možno to rozchodím.
Terapia (skoro) šokom - stretnutie s Volganom.
18. apr 2006 o 17:47
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 110x
Dovetok
Z niektorého prístavu niektorej krajiny v Južnej Amerike vypláva loď, nákladná loď vezúca samé, pre Európu, potrebné veci. Napríklad tabak, kávu a tak. Bocman, dán Jens Hedhoft, sedí v bare na pláži, pije ako dán a čaká niekoho menom Paulo.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)