Nevena z Latin Quartier

Nevena doniesla kávu, mlieko, croissant a normálne noviny. Vedátorský časopis mi vytiahla z pod ruky. Asi sa jej nepáči, že to čítam. Mne je to jedno. Ja mám depku, ale to je zase jedno jej.
Nevena je Macedónka, po mame... alebo otcovi. Odišla z Toulouse a v Paríži študuje, býva, pracuje, sexuje, spí a žije podľa seba. A telefonuje s bratrancom z Macedónska, po macedónsky... a nadáva na Paríž, školu, prácu. Po macedónsky.

Dostávam ďalší croissant, kávu odmietam. Dostanem fľašu Evianu a polosmutný úsmev. My sme sa včera príšerne opili, ale možno to bolo pred včerom. Žena v podobnej depke, teamový hráč.

Z ulice ma upútal výhľad na flaše s alkoholom v kaviarni. Nevena stála za pultom a tupo sa dívala na pokladňu, cez pokľadňu, možno niekam do austrálskej púšte. Stál som tam pár sekúnd.

Otáča mierne telo a hlavu mojím smerom, dvíha oči - veľké svetlo-hnedé lieskové oriešky. Pokúša o úsmev. Bezúspešne.
Vodka, hovorím.
V jej pohľade sa zdvihlo obočie mierneho prekvapenia a pochopenia. Obočie sa nepohlo.
Dve, opravujem sa.

Nalieva isto a ukladá poháriky za seba na pult. Pozerám sa na ňu ľutujem sám seba. Ona má pred sebou svoj obraz, z iného sveta problémov. Prekladám poháriky vedľa seba. Chvíľu hráme takú hru typu, všetko viem, bola som tam aj tam a na prvý pohľad všetko poznám. Tiež vidím v zrkadle, čo si myslím. Slabo sa dotkneme končekmi prstov, keď si berieme poháriky. Skratkou k ústam. Nie je na čo piť. Je prečo. Kým položíme poháriky na stôl, drží flašu v ruke a nalieva ďalšie.
Chápeme, že pijeme, už nehráme. Pijeme. Presne o flašu a pol sadáme do taxíku a taxikár pomaly kráča domov k Nevene. Je skoré ráno a niektoré ulice si užívajú zápchu. Neplatí, ani ja, hovorí niečo macedónsky, ja nie. Schody, posteľ a flaša minerálky. Včera skončilo práve dnes a teraz.

Ďalšia fľaša minerálky prilieta spoza pultu. Chytám ju nastavením ruky nad šálkou s kávou. Už studenou. Nesie si vlastnú flašu a sadá si oproti. Je čas na reči, alkohol už máme za sebou, soška počká.