Prachy

Káva chladne a Neve chodí po kaviarni. Pripomína mi práve tých pár super dní z Florencie, dvanásť tisíc eur a trochu rozbité auto. Trochu adrenalínu. A malú sinku pod ľavým okom. Skoro to nie je vidieť.

Nemám prachy. Mám takú železnú rezervu, nie presnú, ale ak som pod ôsmi stovkami, necítim sa príjemne. Nech to počítam ako chcem, mám niečo viac ako sedemstošesťdesiat. A cítim nepríjemnosti. S tisíckou eur sa dá dostať z jedného konca Európy na druhý, pohodlne a rýchlo. Osemsto až takmer tisícka vyžadujú malé kompromisy. Čokoľvek pod osemsto... no, môže to vyvolať unáhlené rozhodnutia a tie môžu byť chybné.

Premýšlať o nedostatku peňazí je tak isto riziko.

Neve, nevieš o nejakej párty, kam by sme sa dostali... čo najskôr?
?
Najlepšie niečo súkromné, deti bohatších rodičov?
Cedric... bol tu včera na káve. Asi chce Yvonne, tak nás volal. (Yvonne je jej kolegyňa)
...
...
Daj mi prosím ťa drobné na telefón.

Ona vie, že mám vlastný. A vycíti, že má byť na opačnej strane kaviarne a tak, aby som na ňu videl.
Volám.
Hey, it's me....
Hi.
In thirty, ok?
Ok.
Nie je to naša materčina, ani jedného z nás. Ale tak sa poznáme, a tak je to vždy. Sú to jeho pravidlá a ja ich nemením. Volá sa Xavier a je díler. Robí čokoľvek, možno všetko.
On je kontakt a majiteľ a ja mám podiel. Stačí málo, ale s vyššou kvalitou. Tá bohatšia časť spotrebiteľov to pozná, aspoň niektorí z nich.
Ideálna kombinácia je alkohol a potom blow. Ceny trochu vyššie, to je moje vrecko. Rýchlo a so zľavami, s úsmevom, možno s prídavkom. Easy money.

A potom som dôveryhodný a dom je veľký a nestrážený. Sú cennosti, ktoré máte a ani o tom neviete. Šálky po babičke z pobrežia francúzska, kalámar, starý rám na fotografie. Hotovosť hostí. To, že chýbajú, si spravidla všimnete za mesiac ako zmizli.

Za noc to dá tisícku a niekedy dve. Byť tuctový ako náhodný okolo idúci. Žiadne gestá, dlhé reči, nápadné oblečenie. Slovník ako díler... nič, čo sa dá zapamätať, nepútať pozornosť.

Dnes a zajtra sa uvidí.