Prachy.2

Pozorujem ju, pozorujem svet. Budú tam drogy a veľa alkoholu. Z domu niečo zmizne. Ja prinesiem ten balík, hovorím jej.
Pozrie na mňa a trochu mykne plecami. Asi ju to nezaujíma, ale stále sa na mňa pozerá. Neve nie je mlčanlivá, je to jej hra, čaká kým začnem rozprávať. Že vraj to zaberá.
Čakám do kedy bude čakať.
Usmeje sa... nie, je to len taký úškrn z pobavenia.
OK, hovorí, nie je to moja vec. Yvonne to nevie a nemusí vedieť, zariaď si to ako chceš. Prídeš potom?
Ráno, na kávu a teplý croissant, a odchádzam z kaviarne.

Tá noc... tá noc bola rýchla, nespal som.
Xavier poslal sms s časom a miestom. Hm, Xavier je ako každý iný nenapadný Francúz, Belgičan, Holanďan, Švajčiar... ak to vôbec ide na pohľad rozoznať. Živí sa tým, čo robí a je zamestnaný aby to trochu maskoval.
V sms bol čas a meno kaviarne neďaleko Pantheónu.

Približne o tom čase prišiel taxík, nasadol som, povedal adresu. Pri nohách, za šoférovým sedadlom bola taška s "vecami". Len pred chvíľou tu sedel Xavier a neďaleko vystúpil.

Zastavujeme pri dome, ktorých je v Paríži veľa, domy tých lepšie si žijúcich rodičov ešte lepšie žijúcich si detí.

Sebaistota. To otvára dvere, kráča po dome, usmieva sa, ponúka... Dvere otvára nejaký chalan, môže mať niečo nad dvadsať, vek nikdy neviem odhadnúť.
S otáznikom v očiach sa na mňa díva. Vchádzam dnu, mierne sa k nemu nakloním a poviem, posiela ma Michelle a pri tom sklopím oči k taške, ktorá mi visí na pleci a mierne ju nadvihnem. Na jeho výraz v tvári existuje presné pomenovanie - nerozumiem, ale chápem.
Podávam mu ruku a hovorím Christoph. Podá mi ruku, Noel. V ruke mu zostáva papierik s drakom, ani nie za minútu si ho dá pod jazyk. Začína to dobre.

Časom sa to rozprúdi, drakov striedajú ine obrázky. Niekedy aj lajny na sklenenom stolíku, na poličke. A tvrdý alkohol, ktorý piť nevedia, ale pijú veľa.
Nejaké páry odchádzajú hore. Očami hľadám takú menšiu Francúzsku, s pehami okolo nosa. Už mala dve lajny a stále plný pohár. A stále odpíjala a dolievala. Momentálne je v stave robiť čokolvek.
Prišla si pre ďalšiu dávku, pýtam sa jej, či nechce skúsiť niečo lepšie hore. Smeje sa a súhlasí. Droga a alkohol reagujú skoro podľa pravidiel. Telo aj myseľ sa poddá. Beriem jej ďalší pohár vodky s džúsom. 2 diely vodky, 1 diel džúsu. Vedie ma hore, asi tu nie je prvý-krát.
Zatvára za nami dvere na izbe, podávam jej pohár a hovorím, že u nás sa to pije na ex. Na ex vypijem asi politrový pohár. Čistého džúsu. Nie je o nič pozadu, pije na ex.
Dvíham ju na ruky a prenášam do postele. Má tak úzke zreničky, že sa zdajú byť ďaleko, usmieva sa. Na posteli ju uložím na chrbát, jednu ruku držím na prsiach a druhou ju veľmi pomaly vyzliekam.
Dýchanie aj tep spomaľuje, oči sa jej zatvárajú, za päť minút spí.
Ak nie si z Ruska, nepi vodku na ex.

Prezerám jej mikro-kabelku. Kľúče od auta - BMW a štyristotridsať euro hotovosť. Noci sú krajšie ako dni. Na malú chvíľu, menšiu ako tá kabelka, som sa do tej malej pehatej Francúzsky zamiloval.
Izba zjavne nepatrí rodičom, je skôr určená pre návštevy.

Odchádzam hľadať.

Z párty odchádzam na BMW 320i. Auto potrebujem len na to, aby som sa odtiaľ dostal, zaparkujem ho blízko niektorej policajnej stanice. Idem za Xavierom, odovzdať peniaze. Z nich dostanem podiel.
A tiež mám to, čo som našiel v dome. Niečo možno zoberie Xavier, niečo... uvidím. Mám jednu starú knihu, jej cenu by som začal vyvíjať niekde okolo päťstovky. To zoberiem do Holandska a zaoberať sa ňou budem neskôr.

Zdá sa, že domáca pani je na kozmetiku. Alebo možno má vlastnú parfumériu. Nie som odborník, proste som vzal všetko, čo malo aspoň trochu rafinovaný flakón a značku, ktorú poznám z reklám na drahom papieri lesklých časopisov a billboardov v centre.
Izba ako živý katalóg, S.T.Dupont, Dior, Givenchy, Laroche, Gaultier, Lancôme a iné.

Croissanty sú hotové, Neve ide pre ne, dopadlo to dobre. Rádovo sa to dá počítať na pár tisíc. Bez jednej päťstovky, ktorú nechávam na stole.
Sadá si k stolu, prstami trhá croissant.
Nejaký čas sa tu neukážem, hovorím jej.
Viem, znie to tak, že vie aj niečo viac.
Ozvem sa, asi klamem.
Dobre. A vie, že sa neozvem.