Útržky.

Sebastian Alejandro Villacieros môj občasný zamestnanec a častý hotelier sedí na barovej stoličke pred prázdnym plátnom s pripraveným uhlíkom a čaká kedy naňho dopadne tvrdá a ťažká ruka jeho súkromnej múzy. Zatiaľ dopadajú na zem červené kvapky krvi z jeho nosa. Pol šiestej ráno, štyri prázdne fľaše koňaku, prázdne plátno, kvapkajúca krv. Držím spúšť digitálu a snažím sa ani nedýchať. Dvadsať. Minút. Zmizlo. Podarilo sa mi dostať fotky do laptopu. Neisto vstávam a krokom opitej múzy idem k Sebastianovi. Moja ťažká ruka mu dopadá na plece. Toto kresli, držím pred ním laptop. A on kreslí. Seba, nehybného a opitého, pred veľkým plátnom, s kvapkami krvi opitým vnímaním mení realitu z digitálu.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (3)

-
Vraciam sa asi z prvého alebo druhého stretnutia s Kareninou. Idem popod Eiffelovku, nie je tu veľa ľudí. Počujem slovenčinu. Chvíľu ich pozorujem.Tri mladé dievčatá, možno tretiačky alebo štvrtáčky na strednej. Jedna má kameru, chodí popod vežu a posúva sa s očami upretými hore raz dopredu, potom dozadu alebo do strán. Hľadá stred.Tu, hovorí.Ostatné dve rozložia na zem dve deky, možno uteráky. Jeden je čisto biely a druhý čisto čierny. Jedna je oblečená v čiernom a druhá v bielom.Biela na čiernu deku, Čierna na bielu, ľahli si na chrbát hlavami oproti sebe.Ideme, povedala režisérka s kamerou.Biela: Predstav si, že tento svet nemá bielu.Čierna: A ty si predstav, že nemá čiernu.Rozhovor...Ani nie meter od ich hláv je na zemi v štrku železný pätník - stred alebo os Eiffelovky.
-
Seina podvečer. Na vode riečna výletná loď, priviazaná o mólo. Vo vnútri v reštaurácií sa večeria v smokingu, klavirista prežíva svoj malý jazz privretými očami. Na brehu nič nepočuť, len vidieť.O kamenné zábradlie je opretá modelka, zvodne pozerá do objektívu a robí presne to, čo fotograf povie. Prichádza vizážista a osvetľovač. Modelka si vyzlieka vrchnú časť odevu, vizážista upravuje dekolt. Naskakuje jej husia koža, bradavky sa mierne postavia - na odpor objektívu.Objednávam si minerálku a hľadám v batohu svoj digitál.
-
Nočný Montmartre nie je bezpečné miesto. Zvlášť pre turistov jednotlivcov alebo dvojice. V bare sa nižší usmievavý chlapík snaží dozvedieť čo najviac o Montmarte a Sacré-Coeur, ako sa tam dostane a čo všetko je v okolí "walking distance" lebo on zajtra už na obed letí domov.Barman je ochotný, niečo málo povie o Sacré-Coeur, ale snaží sa turistovi vysvetliť, že je naozaj nebezpečné túlať sa tam takto v noci.Turista len mávne rukou.Ja som z Johannesburgu, a usmieva sa ďalej.