Precestovali sme autom tisíce kilometrov krížom krážom po Európe ako aj Severnej Afrike. Ponúkam pár skúsenosti, a zážitkov.
Chcel by som vopred čitateľov upozorniť, že moje poznámky a skúsenosti presahujú tri desaťročia, takže niektoré veci už môžu byť aj čiastočne pomenené (napríklad aj z dôvodu migrácie a ich negatívnych prínosov a zvykov migrantov v doprave), ale vo všeobecnosti by to malo byť platné....
Po rokoch na cestách sa šoférovanie pre väčšinu ľudí stáva rutinou, skoro ako chôdza - niečo, čo môžete robiť aj bez toho, že by ste si to veľmi uvedomovali, a na čo by ste upriamili svoju pozornosť. Ale v prípade, že sa ocitnete v krajine, kde sa jazdí na opačnej strane cesty, než na akú ste zvyknutý, vyžaduje si to takmer úplnú koncentráciu, aby ste svoje auto nenasmerovali priamo do protiidúcej premávku. Paradoxne, najväčší rozdiel pravdepodobne ani nie je na cestách, ale vo vnútri auta – ocitnete sa akoby „v opačnom – zrkadlovom svete“. Nielenže budete jazdiť po „zlej“ strane cesty, na akú ste zvyknutí, ale aj všetky ovládacie prvky sú „na nesprávnej strane“. Blikače sú tam, kde by mal byť spínač svetiel, ovládanie okien, kde by malo byť rádio, zrkadlá-no, to je až dokonca veľmi ťažké opísať, čo sa stane, keď sa pozriete do spätného zrkadla.
Na druhej strane, pravdou je, že jazda po ľavej strane cesty nie je až taká neobvyklá (po tejto strane cesty jazdia ľudia v približne 75 krajinách sveta).
Veľká Británia – Spojené kráľovstvo - United Kingdom (UK)
Ako vieme, Spojené kráľovstvo pozostáva zo štyroch krajín - Anglicka, Škótska, Walesu a Severného Írska. Jazdiť vo Veľkej Británii má svoje špecifiká, ktoré je dobré vedieť a brať do úvahy už vopred.
Briti nie sú od kontinentálnej Európy iní iba tým, že sú „za vodou“, ale aj množstvom iných vecí.
Napríklad aj tým, že Británia dokonca ešte aj pred Brexitom, keď bola členským štátom Európskej Únii, nebola súčasťou spoločného bezpečnostného Schengenského priestoru, pretože Schengenskú dohodu nepodpísali, a mali zo zmluvy určité výnimky. Takže prvé, čo musíte očakávať bude na rozdiel od slobodného, voľného cestovania po Európe (EÚ) je, že na hraniciach môžete zažiť podobnú kontrolu ako bývala kedysi na hraniciach medzi socialistickými a kapitalistickými krajinami.
V súčasnosti je to ešte vcelku prijateľné, ale po Novom Roku 2022 to bude ešte (z pohľadu preclievania) tvrdšie.
Okrem toho, že si Vaše auto prekontrolujú či neprevážate nejakých ilegálnych migrantov, že si Vás spoločne s autom minimálne dva krát „presvietia“ bez toho že by ste si to všimli, či uvedomili (na prítomnosť zbraní a rádioaktívnych materiálov – písal som o tých systémoch v mojich iných článkoch), je vysoko pravdepodobné, že Vám zoberú otery z kľučiek, volantu, ako aj madla batožinového priestoru a dajú to na laboratórny rozbor (stopová prítomnosť drog), a že si chvíľku na výsledok budete musieť v autíčku počkať.
Pravidlá jazdy v Británii
Keď prejdete kontrolu tak je z nášho pohľadu je samozrejme najdôležitejšie to – že na rozdiel od európskeho kontinentu Briti jazdia vľavo.
Ak plánujete v Británii jazdiť, nie je to zase až tak strašný problém ako sa na prvý pohľad zdá – pokiaľ budete jazdiť na svojom aute z kontinentu, na ktoré ste zvyknutý (a kde je volant na ľavej strane). Budete mať síce niekedy komplikácie, ako napríklad pri východe z plateného parkoviska, kde bude zrejme automat a strčenie parkovacieho lístku je na pravej strane. Ale ide to, hlavne nesmiete počas celého pobytu proste zabudnúť, že musíte jazdiť vľavo.
Pokiaľ budete jazdiť s britským autom (teda autom, ktoré má volant na pravej strane), môžete, pokiaľ si to nenacvičíte, mať aj celkom vážne problémy, ktoré môžu dokonca skončiť haváriou. Problémom totiž je, že (v starších autách, bez automatiky) sa hádžu rýchlosti ľavou rukou, a bočné zrkadlá sú nastavené na opačnú stranu. Napríklad pri cúvaní je celkom pravdepodobné, že auto potom môžete oškrieť. Jedno z možných riešení (pokiaľ budete jazdiť na britskom aute, resp. si ho tam požičiate), je zobrať si auto s automatickou prevodovkou. Dokonca aj keď ste predtým na takom aute nejazdili, zvyknete si rýchlo. Ale – snažte sa zoznámiť s autom ešte pred tým ako vyrazíte na cestu. Vždy je múdre sa zoznámiť s pedálmi, tlačidlami a inými činnosťami požičaného auta ešte na parkovisku, lebo budú inde ako ich očakávate. Asi by stálo za to tomu venovať aspoň takých 15 alebo 20 minút, aby ste neboli v rozpakoch už počas jazdy a na cesta sa cítili úplne pohodlne.
Nerobte si to sami ťažkým....
Druhá užitočná rada je si to sám nekomplikovať. Povedzte si „ja to zvládnem“... – a aplikujte tzv. „defenzívnu jazdu“ – teda mimoriadne opatrnú jazdu typu „neviem, na ktorej strane cesty by som mal byť“, niečo ako keď jazdíte v Afrike (o tom inokedy...). A ak sú vaše návyky pri jazde všeobecne dobré, pridajte k svojmu obvyklému prístupu ešte ďalšiu úroveň pozornosti a starostlivosti. A ak náhodou máte tendenciu byť trošku „agresívnym vodičom“, tak práve tu je načase „dať si pauzu“ nad návykmi, ako je prekročenie rýchlosti, neblikanie pri zmene smeru, prebiehanie medzi jazdnými pruhmi a pod.
Pozor na začiatku jazdy v každý deň.
Na začiatku každého dňa buďte zvlášť opatrní. Možno by pomohlo, ak by ste si dali na palubnú dosku sticker s nadpisom – „Pozor tu jazdím vľavo“, alebo ak sa hanbíte si to priznať pred spolujazdcami – dať tam niečo iné, zvláštne – nálepku, zavesiť niečo na zrkadlo, a pod. o čom budete iba Vy sami vedieť – že je to upozornenie práve na to. Štatistika potvrdzuje, že prvých pár minút v aute v takomto prípade sú si aj profesionálni šoféri nie najistejší. Po niekoľkých zákrutách a možno po kruhovom objazde to už býva lepšie. Teda, každý deň treba s tým začať odznova, obzvlášť ak ste si ešte nedali rannú kávu. Trochu môže pomôcť maličká prechádzka pred jazdou, alebo skontrolovanie exteriéru auta, pretože sa môžete preorientovať na hľadanie premávky v opačnom smere, než na aký ste zvyknutí.
Počas jazdy, ak máte spolucestujúcich, nechajte ich robiť to, čo priamo nesúvisí s obsluhou auta, ako je čítanie máp, hľadanie a nastavovanie rozhlasových staníc, kontrola dopravných značiek a tiež pripomínanie značiek na semaforoch.
Dávajte si zvlášť pozor na kruhové objazdy!
Každý, kto jazdil na opačnej strane cesty, vám povie, že kruhy sú tou najzamotanejšou vecou, s ktorou sa stretnete; vchádzajte do nich radšej pomaly a získajte prehľad pred tým, ako do nich vstúpite. Našťastie v UK je zvyčajne pred kruhovými objazdami veľmi dobré značenie, zvlášť s vyznačením jazdných pruhov, ako aj kde ktoré cesty budú potom nasledovať.
Ďalšia vec, ktorú je potrebné vnímať, je, že vzdialenosti a aj rýchlosti sa na dopravných značkách merajú v míľach. To, že keď ľudia cestujú do/a z práce/škôl cez pracovné dni sú cesty zvyčajne rušnejšie je jasné a o veľkom okruhu okolo Londýna (M25) sa niekedy ironicky hovorí ako o najväčšom parkovisku. Dopravné značky sú väčšinou štandardizované v súlade so zvyškom Európy. Modrá farba je pre diaľnice (cesty M), zelená pre hlavné trasy (cesty A) a biela pre vedľajšie trasy (cesty B). Veľmi dobre sú označované jazdné pruhy aj na vozovke, ako aj na tabuliach keď vchádzate do križovatky, resp. do okruhu.
Rýchlostné limity sa v zastavaných oblastiach pohybujú v rozmedzí 32-64 km/h (20-40m/h ) a na diaľniciach alebo dvojprúdových cestách zvyčajne 112 km/h (70m/h), ale sú aj iné, či vyššie hodnoty. Na britských cestách je veľké množstvo kamier monitorujúcich premávku. Tam, kde nasleduje skutočné rýchlostné obmedzenie, je to na vozovke včas vidieť ako rebrové biele čiary (na lepšie porovnanie rýchlosti) cez ktoré keď jazdíte, tak Vás zozadu sníma kamera. Takže pred tým - spomaliť.
Pozor na chodcov.
Inštinkt pre ľudí, ktorí idú zvyčajne jazdia po nami zvyknutej - pravej strane cesty, ktorí sa pohybujú blízko auta a mohli by vstúpiť z ulice na vozovku je pozrieť sa na chodcov doprava. Lenže pri jazde po ľavej strane cesty sú to chodci po vašej ľavej strane, ktorí by mohli nečakane vykročiť pred vaše auto.
Pozor na alkohol.
Je známe, že v UK sú turistami vyhľadávané krčmy (puby) na ochutnanie ich exotických pív (IPA, Guinness a množstva ďalších), o ich vynikajúcej whisky ani nehovoriac (Lagavulin, Adnams Rye, Knappogue Castle, Conemara), úprimne Vám kladiem na srdce, ak v Británii jazdíte – nepite, pretože sankcie sú drakonicky prísne.
Vôbec tým nechcem povedať, že Briti (aj keď jazdia) nepijú. Môj bývalý kolega z Dounreay spomínal príbeh, keď bol ich miestny šéf polície na Silvestra tak opitý, že havaroval v noci so služobným autom rovno v strede miestneho centra do stĺpa na križovatke. Ale to bol domáci, policajt a okrem toho v mieste „kde končí svet“ – ďalej je už iba za oceánom Amerika.
Skutočne to neodporúčam skúšať - v prípade, že vás uznajú vinnými z riadenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, môžu vás uväzniť (až do výšky 14 rokov), dostanete zákaz šoférovať a hrozí vám pokuta (zvyčajne niekde okolo 2 500 libier), ale podľa zákona (a previnenia) môže byť výška pokuty aj neobmedzená. Skutočný trest, ktorý dostanete, je na sudcoch, ktorí si váš prípad vypočujú, a bude závisieť od vášho previnenia. Za odmietnutie poskytnúť vzorku dychu, krvi alebo moču na analýzu je napríklad 6 mesiacov väzenia, neobmedzená pokuta a zákaz viesť motorové vozidlo na najmenej 1 rok. Za spôsobenie smrti neopatrnou jazdou pod vplyvom alkoholu je 14 rokov väzenia, neobmedzená pokuta, zákaz viesť motorové vozidlo na najmenej 2 roky a rozšírený vodičský test pred vrátením vodičského preukazu. Okrem toho môžete mať dodatočné problémy - náklady na poistenie auta sa Vám výrazne zvýšia (justícia a poisťovne majú systém prepojených databáz), a ak ste profesionálny šofér, váš zamestnávateľ sa to dozvie a môže Vás vyhodiť z práce, a navyše - môžete mať problémy v budúcnosti s cestovaním do iných krajín (napríklad USA), pretože to ide automaticky aj do týchto databáz.
Čo robiť, ak by ste mali v Británii počas jazdy nehodu?
Ak dôjde k nehode, pri ktorej dôjde k zraneniu alebo poškodeniu iného vozidla, musíte zastaviť, bez ohľadu na závažnosť zrážky. Ak niekto z rozumných dôvodov požaduje vaše osobné údaje, ako je meno, adresa alebo podrobnosti o poistení, musíte ich poskytnúť.
Stalo sa to aj mne. V meste sa spájali dve cesty a dával som prednosť autobusu (takému typickému britskému veľkému – s dvomi podlažiami). Šofér za mnou nebol dosť opatrný a do nás vrazil. Samozrejme sme zastali, a na naše prekvapenie zastal aj autobus. Prišiel jeho šofér a prehlásil, že v prípade potreby je ochotný dosvedčiť, že na vine bol ten čo do nás vrazil odzadu. Vymenili sme si potrebné údaje a pokračovali v ceste. Na druhý deň som volal do poisťovne.
Inštruovali ma, že mám ísť (do hociktorej) opravovni, či servisu, aby urobili prehliadku vozidla. Po prehliadke (ktorá bola zadarmo) mi vydali protokol. Mimochodom v UK drvivú väčšinu takýchto zariadení (ako sú autoservisy) prevádzkujú Briti Hindskej národnosti, analogicky ako Britky - Hindky prevádzkujú drvivú väčšinu drogérií a lekární. Na druhý deň mi telefonovali z poisťovne, že dostali (opäť prepojené databázy) protokol z obhliadky a pýtali sa ma, že čo by som si preferoval? – Buď zariadenie opravy auta, - vyplatenie peňazí prevodom na účet, alebo výplatu v hotovosti? Poškodenie nebolo až tak veľké a závažné, tak som v duchu pravdepodobnosti (že však zajtra do mňa môže vraziť ďalší neopatrný vodič) zvolil prevod peňazí na účet. O dva dni tam boli. Žiadna zbytočná byrokracia.
Parkovanie auta v Británii
Miest na parkovanie je málo. Za parkovanie sa pochopiteľne platí (takže majte zásobu mincí poruke) a niektoré mestá už majú systém „zaparkuj a choď“, kde odstavíte auto na okraji mesta a ďalej idete do centra mesta autobusom. Do centra Londýna sa platí zvlášť ekologický poplatok. Samozrejme nikdy neparkujte na dvojitých červených alebo žltých čiarach. Jednoduché čiary znamenajú, že môžete parkovať večer a cez víkendy, ale treba pozorne skontrolovať značku, pretože obsahuje všetky informácie (obmedzenia).
V mnohých mestách sú parkoviská, kde je potrebné vyplniť (nastaviť) čas parkovania a dať ju na palubnú dosku. Ak takéto „parkovacie hodiny“ nemáte, dá sa kúpiť taká karta v turistickej kancelárii alebo v najbližšej trafike.
Parkovacia politika je iná pre domácich (tí, ktorí v tej časti bývajú, majú špeciálne karty z mestského úradu) a iná pre cudzích. To, že by ste si v aute nemali nechávať žiadne cennosti ani batožinu (a hlavne nie tak, že je to vidieť) asi netreba pripomínať.
Prípad zo života.
Mali sme hosťa, ktorý nemal žiadne komerčné chúťky, skôr ho zaujímala kultúra a pamätihodnosti. Chcel ísť pozrieť Greenwich Observatórium. Tak som vzal auto a vyrazili sme. Zvyčajne tam okolo býva aspoň jedno dve miesta voľné, tak ako návštevníci prichádzajú a odchádzajú. Čo čert nechcel, teraz nebolo voľné žiadne. Pár krát som sa otočil, či medzitým niekto neodíde, ale nič. Tak som to riskol a zaparkoval tam kde sa nemá, veď sa predsa nemôžem donekonečna vrtieť a hľadať parkovanie. Hosť bol s exkurziou nanajvýš spokojný, na rozdiel odo mňa, pretože som si na pravej strane predného skla auta našiel nalepený oficiálny papier od polície o zlom parkovaní. Ešte šťastie, že som mal svoje vlastné auto (s volantom na ľavej strane), čo si policajtka pri nalepovaní nevšimla (a nalepila ho teda „pred nos“ spolujazdca). A tak sme kľudne nasadli a odišli. Odlepenie oznámenia mi zabralo takú dobrú pol hodinku. Má to skutočne dobré lepidlo a na titulnej viditeľnej strane je tam aj upozornenie, že ide o oficiálny papier a poškodenie inou osobou je trestné. Nezostávalo mi nič iné ako zaplatiť, vzpierať sa nemalo nijaký zmysel. A ani by to nebolo správne, urobil som priestupok, a „každý špás niečo stojí....“. Bolo to okolo 80 libier (v tom čase bola ale jedna libra 70 československých korún - teda hodinový špás za cca 5 600 Kčs). Ale našťastie vo Veľkej Británii mali a majú taký systém, že keď to zaplatíte „včas“, tj. do určitých dní, tak Vám akceptujú 50 percentnú „zľavu“. Pokiaľ nie, idete sa súdiť.... Zaplatiť pokutu je jednoduché, napríklad aj cez internet.
Odchod domov.
Na hraničnej kontrole smerom domov budete možno prekvapení s opätovnými ceremóniami.... Viac krát sa nám dokonca stalo, že sa vypytovali napríklad, či nemáme zbrane, resp. nože – čo som celkom nepochopil. Pri vstupe do krajiny by som to chápal (aj vtedy sa to niekedy stáva), pretože v UK platí v rámci Európy jeden z najprísnejších zákonov, čo sa zbraní týka. Napríklad, aj obyčajné nože do kuchyne, či rezačku na papier Vám v obchode musí potvrdiť (odklepnúť na kase) nadriadený pokladníčke, že máte už cez 18 rokov. Ale pri odchode z krajiny? No skrátka, ako sa hovorí - „aký kraj, taký mrav....“
A posledná rada na koniec – Poistite sa vopred.
Aj keď ste možno v EU bežne poistení, UK je už mimo teritórium EÚ a prípadné následky nehody, či krádeže a pod. (o vážnej s dlhodobými následkami, i dokonca smrteľnej nehode už ani nehovoriac) nepríjemností môžu byť pre Vás veľmi vyčerpávajúce (a to nielen finančne). Dobré poistenie Vám ponúkne kľudnejšiu jazdu vo vnímaní, že aj keď sa stane niečo zlé, nebudete v tom sám. Určite to za to stojí....
