Táto nešťastná pandémia Covidu-19 raz určite skončí a príde k uvoľneniu striktných obmedzení (tak ako sa to práve udialo v Dánsku).
Naši čitatelia opäť vyrazia na cesty a budú nadšení brázdiť po teraz ďaleko menej preplnených európskych diaľniciach, ale aj lokálnych trasách.
Možno ocenia pár mojich skúsenosti, a pomôže im to vyvarovať sa prípadných problémov.
Začnime doma a bezpečnosťou.
(Česko)Slovensko
V Európe je skutočne vidieť kontinuálne zlepšovanie dopravnej infraštruktúry. Málokde nájdete otvorené prechody cez železničnú trať, drvivo sú prebudovávané (cez fondy EÚ) buď ako nadjazdy, alebo podjazdy. Žiaľ, ako vidieť aj z už „historického príbehu“ Slovenskej diaľnice, u nás doma to tak často nie je ešte vidieť.
A naopak, stávajú sa hrozné nehody, často končiace tragicky. Kde je problém (teda, okrem tých nadjazdov...)?
Ešte keď som používal služobné auto Slovenských elektrární (robil som si sám šoféra), musel som pravidelne, ako aj iní, absolvovať na to školenia šoférov. Prednášal nám starší pán (asi ako ja dnes), ktorý bol dlhoročný bývalý šofér a neskôr to zužitkovával ak inštruktor.
V tejto veci nám vždy zdôrazňoval:
ZEJMÉNA SE PŘESVĚDČIT....
Aj on nám veľmi intenzívne zdôrazňoval že v základnom zákone (vtedy ešte československom) je napísané (bolo to v češtine, takže – „Zejména se přesvědčit!“....)
A je to aj v dnes platnom slovenskom zákone:
ZÁKON o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov – Druhá časť - PRAVIDLÁ CESTNEJ PREMÁVKY, Prvá Hlava - ZÁKLADNÉ POVINNOSTI - §3 - Všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky: (1) Účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. (2) Účastník cestnej premávky je ďalej povinný - a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, ....
§ 25 - (1) Vodič nesmie zastaviť a stáť........ g) na železničnom priecestí, v podjazde a v tuneli a vo vzdialenosti kratšej ako 15 m pred nimi a 15 m za nimi, ...
Železničné priecestie § 27
(1) Pred železničným priecestím vodič je povinný počínať si mimoriadne opatrne, najmä sa presvedčiť, či môže bezpečne prejsť cez železničné priecestie.
(2) Vozidlá pred železničným priecestím sa radia za sebou v poradí, v ktorom prišli. Ak nejde o súbežnú jazdu, smú vozidlá prechádzať cez železničné priecestie len v jednom jazdnom prúde. (3) Vo vzdialenosti 50m pred železničným priecestím a pri jeho prechádzaní vodič je povinný jazdiť rýchlosťou najviac 30 km.h-1; ak na priecestnom zabezpečovacom zariadení svieti prerušované biele svetlo, vodič je povinný 50 m pred železničným priecestím a pri jeho prechádzaní jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1. Vodič pritom nesmie zbytočne predlžovať čas prechádzania železničného priecestia.
(4) Ak dôjde k zastaveniu vozidla na železničnom priecestí, vodič je povinný odstrániť vozidlo zo železničnej trate; ak tak nemôže urobiť, musí bezodkladne vykonať také opatrenia, aby bol vodič koľajového vozidla pred nebezpečenstvom včas varovaný. (5) Pred železničným priecestím, pri ktorom je umiestnená dopravná značka „Stoj, daj prednosť v jazde!“, vodič je povinný zastaviť vozidlo na takom mieste, z ktorého má náležitý rozhľad na trať.
§ 28 - Vodič nesmie vchádzať na železničné priecestie, ak - a) sa dáva výstraha dvoma červenými striedavo prerušovanými svetlami priecestného zabezpečovacieho zariadenia, - b) sa dáva výstraha prerušovaným zvukom húkačky alebo zvončeka priecestného zabezpečovacieho zariadenia, - c) sa spúšťajú, ak sú spustené alebo ak sa zdvíhajú závory, - d) už vidieť alebo počuť prichádzajúci vlak alebo iné dráhové vozidlo alebo ak počuť najmä jeho húkanie alebo pískanie, - e) osoba pribratá na zaistenie bezpečnej prevádzky železničného priecestia dáva znamenie na zastavenie vozidla krúžením červenou alebo žltou zástavkou a za zníženej viditeľnosti krúžením červeným svetlom v hornom polkruhu, - f) situácia na železničnom priecestí alebo za ním nedovoľuje, aby ho bezpečne prešiel a pokračoval v jazde.
§ 29 - (1) Ak osoba pribratá na zaistenie bezpečnej prevádzky železničného priecestia dáva pokyn na jazdu cez železničné priecestie vodorovným kývaním ruky s červenou alebo so žltou zástavkou a za zníženej viditeľnosti bielym svetlom cez stred tela, vodič je povinný ju poslúchnuť; pritom neplatí § 28 písm. a) až d).
(2) Ustanovenia odseku 1 a § 27 a 28 sa primerane vzťahujú aj na chodca.
Takže čo nám z toho vychádza?
Vždy je vinný vodič auta!
Veď (tak ako to dôkladne vysvetľoval náš bývalý inštruktor) – slovné spojenie „Zejména se přesvědčit“ – teda ekvivalent v slovenskom jazyku, uvedený natrvdo aj v súčasne platnom zákone „najmä sa presvedčiť“ – znamená, že keď si je šofér nie úplne istý, musí v hraničnom prípade pred železničným prejazdom automobil zastať!
A keď je to nutné, tak sa ísť aj osobne na železničný prejazd presvedčiť, či má možnosť bezpečne cezeň prejsť.
Podľa dostupných informácií Železnice SR spravujú takmer 3600 km tratí. Je teda logické a nemysliteľné, aby všade boli okolo tratí vybudované oplotenia.
A nakoniec, na priecestí by aj tak nemohli byť. A nie na každom sú závory, či svetelná signalizácia.
Fyzika nepustí.
Nakoniec, potvrdzuje to jednoducho aj fyzika.
Veď stačí jednoduché porovnanie – Koľko môže mať osobné auto?
Štatistika tvrdí že priemerná hmotnosť osobného auta je cca 1,5 tony. Autobus je ťažší – tak okolo 11 ton.
A koľko má vlak?
Priemerná hmotnosť vlaku je rôzna (v závislosti od nákladu a počtu vozňov vo vlaku) ale môžeme očakávať tak od 3 000 do 18 000 ton alebo aj viac. Lokálne vlaky určené na prepravu osôb alebo na prepravu menšieho nákladu môžu mať tak od 1 500 do 6 000 ton (alebo viac).
Takže vidíme, že vlak je ťažší oproti autu tisíc krát!
D’Alembertov princíp, čo je vlastne alternatívna forma Newtonovho druhého pohybového zákona, (od francúzskeho vedca ešte z 18. storočia Jean le Rond d’Alemberta), ktorá v skutočnosti princíp redukuje problém s dynamikou na problém so statikou.
Druhý zákon uvádza, že sila F pôsobiaca na teleso sa rovná súčinu hmotnosti „m“ a zrýchlenia „a“ telesa, alebo ako rovnica „F = ma“. V d'Alembertovej forme je sila F plus negatív hmotnosti „m“ krát zrýchlenie „a“ telesa rovná nule: „F - ma = 0“. Inými slovami, telo je v rovnováhe pod pôsobením skutočnej sily „F“ a fiktívnej sily – „ma“. Fiktívna sila sa nazýva aj zotrvačná sila.
Rýchlosť pohybovania sa vlaku.
Je premenlivá a závisí od rôznych okolností. Napríklad pri tlačených vlakoch je to 30 km/h, pri tlačených vlakoch, v ktorých sú zaradené vozne so strednými nárazníkmi je to dokonca iba 15 km/h.
Ale pri ťahaných vlakoch je to už od 40 km/h vyššie – až po osobné vlaky, či rýchlika, resp. zrýchlené vlaky jazdiace už rýchlosťou 120 km/h. Povedzme, že v našich podmienkach EuroCity (EC), InterCity (IC) jazdiace rýchlosťou až 160 km/h nebudeme brať do úvahy.
Rýchlosť auta (autobusu) pri prejazde železničným priecestím.
Podľa predpisov je pred železničným priecestím vodič povinný počínať si mimoriadne opatrne a najmä presvedčiť sa, či môže bezpečne prejsť cez železničné priecestie maximálnou povolenou rýchlosťou 30 km/h, a to už 50 m pred priecestím. Ak svieti prerušované biele svetlo, vodič je povinný 50 m pred železničným priecestím a pri jeho prechádzaní jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h.
Takže skúsme teraz jednoduché porovnanie...
Čo sa teda pri zrážke automobilu s vlakom stane?
Budú tam pôsobiť dve d‘Alembertove sily (zrejme v 90 stupňoch) kolmo na seba. A predstavme si, že na poslednú chvíľku si uvedomia obaja ľudia – aj šofér a aj rušňovodič, že idú do zrážky a začnú obaja brzdiť....
Jedna bude brzdiaca auta, a druhá vlaku, ale obe budú vozidlá tlačiť k tomu bodu, kde sa nakoniec zrazia.
Kedže obe vychádzajú (podľa už uvedených informácií) z rovnice „F = ma“, a hmotnosť („m“) vlaku je niekoľko tisíc krát väčšia ako auta, a navyše aj zvyčajná rýchlosť vlaku je vyššia ako je predpísaná u auta.
Povedzme napríklad, že vlak ide iba rýchlosťou niečo nad 70 kmh−1 a je ho možné ubrzdiť za 2 minúty. V akej vzdialenosti by sme však mali začať brzdiť, aby sa vlak zastavil ešte pred prechodom? Keby sme brali predpoklad, že bude pohyb brzdiaceho vlaku rovnomerne spomalený – tak nám to vychádza na 1,2 kilometra!
Kedže bude brzdiť havarijne, bude to menej, ale aj tak to budú stovky metrov!
Ale šofér dokáže „zablokovať“ auto v sekunde a na pár metroch!
Pri zrážke automobilu a vlaku na priecestí je teda jednoducho vždy vinný šofér a nie rušňovodič.
Takže kolegovia, prosím majte na pamäti to staré – dobre mienené odporúčanie nášho kolegu - pred železničným prejazdom - „Zejména se přesvědčit“ - „najmä sa presvedčiť“!
Prajem všetkým čitateľom pekné „babie leto“ a bezpečnú jazdu....
Zážitky a skúsenosti z iných krajín budú v pokračovaní....
