Čo pravdepodobne teraz urobí Donald Trump v súvislosti s odstrašovaním a kontrolou zbraní, po svojom opätovnom zvolení?
Predchádzajúce funkčné obdobia Donalda Trumpa a Joe Bidena naznačujú dôležité rozdiely – nielen v konkrétnych otázkach jadrovej politiky, ale aj v ich celkovom prístupe k riadeniu jadrového rizika.
Tieto rozdiely sú dôležité z dôvodu obrovskej voľnosti prezidenta, pokiaľ ide o rozhodovanie o jadrovom programe, vrátane výhradnej autority prezidentov spúšťať jadrové zbrane bez povolenia od iných častí vlády. Počas svojej funkcie bol Trump často konfrontačný vo svojich rokovaniach s inými jadrovými mocnosťami a bol otvorene skeptický voči aliančným vzťahom, ktoré závisia od U.S. jadrových záruk. Aktívne bol nepriateľský aj voči kontrole zbraní. Naopak, Biden bol v jadrovej oblasti pomerne opatrný, uprednostňoval stabilitu vo vzťahoch s inými jadrovými mocnosťami a posilňoval americké jadrové záruky voči spojencom. A hoci si Biden cení ich silný odstrašujúci prostriedok, ešte stále má tiež dlhodobý záväzok v oblasti kontroly zbraní.
Ako je to v súčasnosti?
Spomedzi poučení zo studenej vojny konflikt ukázal, že iba vlastníctvo väčšieho množstva jadrových zbraní nerobí USA bezpečnejšími.
Aj keď ľudstvo prežilo posledné preteky v jadrovom zbrojení, tento výsledok nebol ani zďaleka istý a na vyhliadky na nové jadrové zábavky s jadrovými hlavicami v Tichomorí alebo v Európe by sa nemalo pozerať s takým cynizmom.
Z realistickej perspektívy je výroba, získavanie a udržiavanie týchto nových jadrových systémov, najmä ak sa na to pozeráme v kontexte väčšieho obranného rozpočtu a akvizičnej krivky, jednoducho neudržateľné.
Ak budú Spojené štáty pokračovať v tomto kurze bez vykonania akýchkoľvek náprav Američanov čaká fiškálny rok 2025 požiadavku na obranný rozpočet vo výške 850 miliárd dolárov a 75 miliárd dolárov ročne vynaložených na jadrové zbrane, keďže prekročenie rozpočtu a oneskorenia sa premietajú do vývoja kritických konvenčných systémov a zvyšujú náklady na udržanie týchto systémov výrazne z dlhodobého hľadiska.
Dnes sú Spojené štáty americké uväznené vo svojom strategickom a ideologickom boji so sebou samým o účel a budúcnosť svojho jadrového arzenálu.
Veď keď to porovnáme s minulosťou – tak sú dnes Spojené štáty „na dobrej ceste“ minúť ekvivalent viac ako dvoch Projektov Manhattan ročne na jedny z najdrahších pretekov v jadrovom zbrojení v histórii.
Všetky vyvíjané systémy však výrazne prekračujú rozpočet a zaostávajú za plánom a niektoré z nich môžu aktívne narúšať americkú národnú bezpečnosť destabilizáciou globálnej strategickej stability a legitimizáciou myšlienky „obmedzeného“ využívania jadrových zbraní.
USA by mali urobiť vážne strategické a rozpočtové rozhodnutia o svojom jadrovom arzenáli, ale v konečnom dôsledku by hlavne mali podporovať medzinárodnú strategickú stabilitu a znížiť plytvanie, podvody a korupciu dodávateľov v obrannom rozpočte ako celku. V opačnom prípade bude vláda USA naďalej plytvať životne dôležitými národnými (ekonomickými) zdrojmi v mene zvýšenej bezpečnosti ale zároveň aj nakoniec aktívne podkopávať svoju odstrašujúcu a globálnu strategickú stabilitu.
Komplikácia....
Druhý vážny problém vznikol práve včera. USA a ďalšie západné štáty dali Ukrajincom vysoko presné zbrane s mimoriadne ďalekým doletom. Ale možnosť ich použitia (Ukrajincami) na teritóriu hlboko na území Rukej Federácie im bola do včerajška odmietaná.
Včera súčasný americký prezident Joe Biden (ktorý však už o dva mesiace v tejto pozícii končí!) im tento súhlas dal. V tomto prípade nejde o problém, že Ukrajinci týmito zbraňami udrú na ruské ciele v ich hlbokom vnútrozemí. Za to čo Rusi vyvádzajú na Ukrajine si to asi aj plne zaslúžia.
Problém je v inom. A to v tom, že Rusi tvrdia, že aj keď Ukrajinci tieto zbraňové systémy síce majú, nemôžu ich do hlbokého ruského územia použiť samostatne. Rusi zastávajú názor (priamo ústami Putina) že - po prvé - tieto systému potrebujú dáta zo satelitov, ktoré ale nemajú Ukrajinci k dispozícii a môžu ich získať buď od USA alebo NATO. A po druhé (tvrdia Rusi) - tieto zbrane musia dostať (do seba koordináty na presné zasiahnutie cieľa v hlbokom teritóriu Ruska) a šalšie určité informácie, a tieto tiež údajne nie sú Ukrajinci samostatne schopní tam dať. Na to tiež (tvrdí Putin) potrebujú obslužný personál opať buď z USA alebo z NATO.
A to podľa ruskej strany znamená, že ak ich takto použijú - je to (minimálne nepriama) spolupráca zástupcov NATO vo vojne na Ukrajine. A ako na to zareaguje novozvolený prezident USA (ktorý o dva mesiace preberie úrad) Donald Trump je otázne....
Ale možno mu (Trumpovi) práve toto rozhodnutie jeho predchodcu (Bidena) aj hrá do karát.
Veď jeho poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz (Michael George Glen Waltz), ktorý je americký politik (a plukovník v armáde Spojených štátov amerických), slúžiaci ako zástupca USA pre 6. kongresový obvod na Floride doslova povedal: "Máme páky, ako napríklad sňať putá z diaľkových zbraní, ktoré sme poskytli Ukrajine."
Zrekapitulujme si ale ešte raz čo (v krátkosti) urobil Trump v oblasti jadrovej politiky počas svojho predchádzajúceho prvého pôsobenia ako prezident USA?
Trumpovo rozhodnutie odstúpiť od jadrovej dohody s Iránom – napriek tomu, že americké Ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že Irán dodržiava jej podmienky – bolo pravdepodobne najvýznamnejším rozhodnutím v oblasti jadrovej politiky v čase, keď bol v úrade.
Odvtedy sa Irán neustále približuje k jadrovej zbrani, oveľa bližšie, ako by bol, keby dohoda zostala v platnosti.
Na druhom mieste, pokiaľ ide o následné jadrové rozhodovanie, bola Trumpova politika voči Severnej Kórei.
Jeho samit s Kim Čong-unom v Singapure v júni 2018 sprevádzalo veľa fanfár, ale stretnutie neprinieslo žiadne zásadné obmedzenia pre severokórejský arzenál. V skutočnosti Severná Kórea výrazne rozšírila a vylepšila svoj jadrový arzenál, čím získala schopnosť zasiahnuť kontinentálne Spojené štáty balistickou raketou s jadrovou hlavicou.
Okrem toho Trump v období pred summitom aktívne podnecoval nebezpečnú jadrovú krízu so Severnou Kóreou. Vyhrážal sa, že Severnú Kóreu „čaká oheň, zúrivosť a úprimne povedané sila, akú tento svet ešte nevidel“, čo väčšina pozorovateľov považovala za slabo zahmlenú jadrovú hrozbu. Inokedy „tweetoval“ o Kim: " Niekto z jeho vyčerpaného a vyhladovaného režimu ho bude informovať, že aj ja mám jadrové tlačítko, ktoré je ale oveľa väčšie a výkonnejšie ako jeho a moje tlačítko aj funguje!"
Neskôr sa ukázalo aj to, že Trump dokonca súkromne zvažoval aj použitie jadrovej zbrane proti Severnej Kórei, pričom z toho falošne obvinil inú krajinu.
Napokon, bola Trumpova administratíva veľmi skeptická aj voči kontrole zbrojenia s inými jadrovými mocnosťami.
USA odstúpili od dlhotrvajúcej Zmluvy o otvorenom nebi z roku 1992 a nepodarilo sa jej dosiahnuť dohodu s Ruskom o predĺžení NEW START, jedinej zmluvy upravujúcej strategické jadrové zbrane v dvoch najväčších svetových jadrových arzenáloch. Trump tiež odstúpil od zmluvy o jadrových silách stredného doletu (INF) z roku 1987 zo strany USA, aj keď v tomto si dlhodobé porušovanie zmluvy zo strany Ruska asi zaslúži viac viny ako Trumpova administratíva.
Trumpova administratíva okrem toho rozmiestnila nové balistické rakety s nízkou výťažnosťou na ponorky a iniciovala program na vybudovanie novej jadrovej rakety s plochou dráhou letu.
Čo by Trump mohol urobiť v oblasti jadrovej politiky, už teraz po znovuzvolení?
Jeho predošlá Trumpova administratíva možno poskytuje aj dobrý návod, čo by sme moli teraz očakávať od jadrovej politiky v jeho druhej Trumpovej administratíve: Pravdepodobne opäť aktívne otvorené nepriateľstvo voči kontrole zbrojenia a taktiež asi gavaliersky postoj k jadrovému riziku. Nie je totiž dôvod si myslieť, že by sa boli Trumpove názory na jadrové otázky sa za posledné štyri roky zmenili takým spôsobom, ktorý by teraz zmenil jeho nasmerovanie.
Čo sa, žiaľ, zmenilo, je asi sklon k Trumpovým tendenciám vytvárať vážnejšie jadrové riziká, teda ešte raz.
· Irán je dnes omnoho bližšie k jadrovej zbrani (a je celkom pravdepodobné a aj možné že ju už aj má!).
· Arzenál Severnej Kórey môže priamejšie ohroziť Spojené štáty.
· Čínsky jadrový arzenál sa rozširuje, a je voči Taiwanu čoraz viac konfrontačný.
· A Rusko je teraz zapojené do veľkej konvenčnej vojny na hraniciach NATO.
Ktorákoľvek z týchto situácií by počas budúcej Trumpovej administratívy mohla spôsobiť jadrovú krízu – takú, ktorú by Trump mohol mať teoreticky tendenciu skôr eskalovať ako utlmiť, hoci okrem iného pred voľbami tvrdil, že jeho administratíva nejakým spôsobom ukončí vojnu na Ukrajine do 24 hodín od nástupu do úradu.
Na rozširovanie jadrových zbraní bude mať tiež dôležité dôsledky aj pravdepodobne Trumpovo hlboké pohŕdanie americkými alianciami.
Tieto aliancie rozširujú americkú jadrovú ochranu na krajiny, ako je Japonsko, Južná Kórea a členské štáty NATO, čo je čiastočne spojené s cieľom zabezpečiť, aby sa vzdali výroby vlastných jadrových zbraní. Teraz po Trumpovom prevzatí úradu sa on možno bude snažiť obmedziť alebo aj úplne odstrániť tieto záväzky, čím dostane tieto krajiny do situácie obávať sa spoľahlivosti doterajšieho amerického jadrového dáždnika. V dôsledku toho môžu hľadať spôsoby a cesty ako si vybudovať svoje vlastné jadrové zbrane alebo dokonca hľadať ochranu u protivníkov (Ameriky) – teda krajín s jadrovými zbraňami, ako sú Čína a Rusko.
Tak, či onak ďalšia Trumpova administratíva sa rozbieha a my sa snažíme pochopiť, ako by to mohlo vyzerať.
Ale skôr, než sa dostaneme ďalej, mnohí komentátori tvrdia jednu a tú istú vec, ktorá sa dá v politike Trumpovej administratívy vidieť: Trump síce plní svoje dané sľuby, ale aj si často protirečí. Aj pred terajšími (pre neho úspešnými) voľbami so samozrejmým cieľom vyhrať dal Trump svojim zainteresovaným stranám a podporovateľom celý prekrývajúci sa a protichodný súbor sľubov.
Napríklad je jasné, že vo svete energetickej politiky je najvýraznejším príkladom práve jadrová energia. Ale Robert F. Kennedy, Jr., o ktorom Trump povedal, že bude mať hlavnú úlohu pri dohľade nad verejným zdravím národa, je tvrdým celoživotným odporcom jadrovej energie. Pred jeho súčasným pro-Trumpistickým obratom bol jeho vrcholným úspechom (Kennedyho Jr.) environmentálnej kariéry výrazné angažovanie sa a pomoc pri odstavení jadrovej elektrárne Indian Point Energy Center, ktorá vyrábala dostatok elektriny s nulovými emisiami uhlíka, aby pokryla štvrtinu energetických potrieb mesta New York. Jej odstavenie, ktoré oslavovali viaceré environmentálne skupiny, v podstatne iba zvýšilo spotrebu zemného plynu v New Yorku, čím sa logicky iba zvýšili emisie znečistenia klímy v štáte.
Trumpov práve zvolený viceprezident JD Vance sa medzitým vyjadril oveľa priaznivejšie o jadrovej energii. Niekedy označuje jadrovú energiu za jediné klimatické riešenie, ktoré podľa neho demokrati nebudú presadzovať bez toho, aby plne priznali, že zmena klímy je problém, ktorý si vyžaduje riešenia. Ako povedal začiatkom tohto roka hostiteľovi podcastu Joeovi Roganovi: „Ak si myslíte, že uhlík je najdôležitejšia vec – a [že] jediným cieľom americkej civilizácie by malo byť zníženie uhlíkovej stopy sveta – potom by ste (Vance myslí tu demokratov) investovali do jadra vo veľkom." (Ale V skutočnosti sa demokrati na národnej úrovni počas tohto volebného cyklu stali prekvapivo pro-nukleárnymi.)
Ďalší pro-Trumovský význačný podnikateľ Elon Musk, je zase natoľko zástancom jadrovej energie, že počas rozhovoru s Trumpom a Kennedym v minulom roku vyjadril podporu jadrovej energii veľmi jasne. "Chcem vyjadriť svoj názor, že podľa môjho názoru je jadrová energia veľmi bezpečná," povedal minulý rok pre RFK. "Ak sa pozriete na skutočné úmrtia v dôsledku jadrovej energie, sú nepatrné v porovnaní s akoukoľvek výrobou energie z fosílnych palív." (V tom má úplnú pravdu.) „V skutočnosti by som ...– hoci je to v rozpore s názormi mnohých ľudí ...– v skutočnosti verím v jadrové štiepenie,“ dodal Musk.
Trump však medzitým v tejto otázke otočil. Prvá Trumpova administratíva schválila množstvo pro-jadrových politík a snažila sa pozdvihnúť priemysel malých modulárnych reaktorov. Ešte v auguste Trump povedal, že jadrová energia je „veľmi dobrá, veľmi bezpečná“.
Podľa Alexa Kauffmana z HuffPo, ktorý dôsledne sledoval Trumpove zmeny nálad v otázke jadrovej energie sa však tento mesiac Trump vyjadril aj o jej (ne)bezpečnosti. „Hovoria o klimatických zmenách, ale nikdy nehovoria o jadrovom otepľovaní,“ údajne povedal Muskovi. A zamýšľal sa tiež nad tým, či jadrová energia nemá problém so značkou, pretože má rovnaké meno ako jadrové zbrane.
Ale našťastie, úradníci, ktorých si Trump pravdepodobne privedie, aby dohliadali na energetickú politiku – ľudia ako Doug Burgum, (guvernér Severnej Dakoty), ktorý by sa mohol stať „energetickým cárom“ – zastávajú tradičnejší republikánsky pro-jadrový pohľad. Novozvolený prezident Donald Trump už oznámil svoj plán a Burguma nominoval aby mal na starosti nielen vnútroamerické záležitosti, ktoré zahŕňa Úrad pre indiánov (pôvodné obyvateľstvo USA), ale aj aby mal moc nad všetkými federálnymi agentúrami, ktoré regulujú energiu. Burgum doteraz ako guvernér šéfoval veľkému štátu kde sa vo veľkom ťaží ropa a súhlasne zdieľal Trumpov cieľ v ťažbe aj napredovať. Je to v súlade s jeho profilom. Americké Ministerstvo energetiky (DoE) má na starosti podiel americkej zahraničnej diplomacie v oblasti energetiky, spravuje strategickú rezervu ropy, riadi grantové a úverové programy na rozvoj energetických technológií a dohliada aj na jadrovú energiu a zbrane.
Trump ďalej už oznámil, že nominuje Chrisa Wrighta, (finančného darcu počas volieb) a lídra frakčnej spoločnosti, aby bol Minister energetiky. Chris je skúsený technológ a podnikateľ v energetike. Pracoval aj v oblasti jadrovej energie, solárnej energie, geotermálnej energie a ropy a aj zemného plynu. Ako Trump o Wrightovi prehlásil "Najdôležitejšie je, že Chris bol jedným z priekopníkov, ktorí pomohli spustiť americkú bridlicovú revolúciu, ktorá podporila americkú energetickú nezávislosť a transformovala globálne energetické trhy a geopolitiku." Wright je generálnym riaditeľom spoločnosti Liberty Energy, spoločnosti poskytujúcej služby v oblasti frakovania a ropných polí. Okrem tejto úlohy (ako povedalTrump ), by mal Wright pôsobiť v novovytvorenej "Rade národnej energetiky", ktorú bude práve viesť Doug Burgum. Táto rada by sa mala zamerať na znižovanie predpisov a zvyšovanie investícií na zvýšenie produkcie ropy a plynu, pretože Trump sa zaviazal, že po nástupe do úradu ešte viac zvýši ťažbu, aj keď USA už zaznamenali rekordy v ťažbe ropy pod Bidenovou administratívou, a frakovaciemu priemyslu naznačil podporu.
Technická poznámka: Frakovanie, je skratka pre hydraulické štiepenie, a je to technika ťažby ropy a zemného plynu, ktorá odštartovala „bridlicovú revolúciu“, ktorá výrazne zvýšila potenciál spoločností na výrobu energie a pomohla urobiť z USA najväčšieho producenta ropy a plynu na svete. Táto technológia je však značne kontroverzná, pretože ropa a plyn prispievajú k zmene klímy, ako aj spojenie frakovania so zemetraseniami.
A tiež je možné aj to, že niektoré z týchto nesúdržností môžu byť zámerné. Zdá sa napríklad, že Kennedy v tomto uzavrel s Trumpom dohodu o niektorých aspektoch energetickej politiky. Počas svojho utorkového víťazného prejavu Trump dokonca povedal smerom k RFK: „Bobby, drž sa ďalej od tekutého zlata“, čo naznačuje transakciu, pri ktorej RFK získa kontrolu nad zdravotnou politikou, pričom energia zostane (z jeho strany) nedotknutá. Ale týka sa to aj iných častí energetickej agendy?
Prečo o tom píšem? Pretože to môže ilustrovať, čo asi môže prísť – určitá chaotická zmes medziľudských rivalít, zvratov a tradičného republikánstva, ktoré nakoniec v skutočnosti určia výstup Trumpovho politického procesu. A aj keď jadrová energia nie je ani tá najkrikľavejšia otázka o energetickej a hospodárskej politike Trumpovej administratívy, je veľmi dôležitá.
Okrem globálnej eliminácie jadrových zbraní (čo je krásna idea, ale asi skôr utopická!), je ďalším najlepším prístupom postupné znižovanie. Bohužiaľ, Rusko povedalo Bidenovej administratíve, že nemá záujem diskutovať o spôsoboch, ako nahradiť Novú zmluvu o obmedzení strategických zbraní z roku 2010 (Nový START), ktorej platnosť vyprší začiatkom roku 2026. A ak Nový START zmizne bez toho, aby bol nahradený, nebudú existovať už žiadne zákonné obmedzenia. o ruských a amerických jadrových silách a to prvýkrát za 50 rokov. Čína zo svojej strany zvyšuje svoje jadrové sily a tiež nemá záujem hovoriť o znížení, hoci Peking nedávno povedal, že je ochotný diskutovať o dohode, ktorá zabráni prvému použitiu jadrových zbraní. Pokiaľ by bola nová Trumpova administratíva pokračovať v tom čo Bidenova, teda naďalej odhodlaná kontrolovať zbrojenie, ešte by by existoval dôvod pokračovať v diplomacii s Čínou a aj s Ruskom, ale vyhliadky na výrazné zníženie zbrojenia v blízkej budúcnosti sú v súčasnosti dosť pochmúrne.
Zatiaľ zníženie arzenálu nie je nateraz sľubné, ale v americkej politike nastali zmeny, ktoré by mohli znížiť pravdepodobnosť jadrovej vojny. Táto politika zrelá na zmenu bude v situácii, kde je jediná autorita a to bude Donald Trump.
Trump však hlavne hovorí, že chce pozdvihnúť späť americkú výrobu a Vance zase povedal, že USA by mali vyriešiť klimatické zmeny investovaním do domácej výroby: „Ak nám skutočne záleží na tom, aby sme získali čistejší vzduch a čistejšiu vodu, najlepšie je zdvojnásobiť a investovať do našich amerických pracovníkov a amerického ľudu,“ povedal budúci viceprezident na rozprave.
Donald Trump už teraz prehlásil, že USA majú byť dominantné v AI (umelej inteligencii), a že Amerika vyžaduje dvojnásobok elektriny súčasnej kapacity a teda chce aby bol tento dopyt aj pokrytý, a to čiastočne práve prostredníctvom jadrovej energie (tj. jadrovými elektrárňami).
Vo vzťahu k Iránu však počas sobotňajšieho stretnutia v Jeruzaleme povedal izraelskému premiérovi Netanjahuovi Senátor Lindsey Graham (R-S.C.), (ktorý má k Trumpovi blízko a má v jeho blízkom kruhu značný vplyv), aby „urobil to, čo musí urobiť“, na to aby zabránil Iránu získať jadrovú zbraň. To môže inými slovami znamenať deštrukciu iránskej jadrovej vojenskej infraštruktúty.
Novozvolený prezident Trump v tejto súvislosti (s Iránom) prehlásil, že "sa nechce zapájať do zmeny režimu v Iráne, a že by rád videl Irán ako krajinu ktorej sa darí a je úspešná, ale že je jediná vec, ktorú (podľa neho) nemôžu mať a to je jadrová zbraň!" Podobne aj noviny "Financial Times" s odvolaním sa na zdroje napísali, že: "Trumpova administratíva sa vráti k politike maximálneho tlaku, aby zabránila Iránu financovať svojich spojencov a vyvinúť jadrovú zbraň."
Nezanedbateľnou skutočnosťou Trumpovej administratívy je, že jej plány, prinajmenšom z dnešného pohľadu, v skutočnosti spolu nemusia byť ešte dobre zosúladené. Donald Trump sa dostal k moci, ktorá sľubuje nízke ceny a ukončenie inflácie, ale jeho ústredná ekonomická politika pravdepodobne nakoniec zníži ponuku lacnej pracovnej sily (prostredníctvom plánovaných masových deportácií) a zároveň tým zvýši náklady na tovar (prostredníctvom plánovaných ciel v celej ekonomike).
Treba však povedať aj to, že bez ohľadu či sme Trumpovi prívrženci, alebo odporcovia, alebo je nám to prípadne jedno, faktom je, že sa s jeho mnohými argumentami dá súhlasiť a sú navyše bežným ľuďom aj sympatické (pretože sú formulované veľmi jednoducho).
Jeden z takých bolo vidieť, keď Trump vyhlásil terajšie víťazstvo v dvadsaťpäťminútovom prejave, ktorý predniesol z Mar-a-Lago o 2:30 ráno. Americkému ľudu v ňom šľúbil, že sa bude „riadiť jednoduchým heslom: Sľuby som dal, sľuby dodržím!." A mimochodom, to robil (teda že to čľúbil aj dodržal) aj počas svojho prvého prezidentského mandátu..... A na to ľudia počúvajú....
Ale je možné aj to, že tieto politiky nakoniec ani neovplyvnia ekonomiku tak, ako (negatívne) očakávajú niektorí ekonómovia – veď sa rozpamätajme na časy ešte z jeho prvej Trumpovej administratívy a uvidíme, že tie katastrofické predpovede odborníkov (ktoré mali aj vtedy) sa nie vždy naplnia.
Ako nás učí história – a ako povedal tiež kedysi iný slávny prezident USA Abraham Lincoln. Práve Abraham Lincoln ako prezident vybudoval z Republikánskej strany silnú národnú organizáciu. Okrem toho dal dokopy pre úniu aj väčšinu severných demokratov, A 1. januára 1863 vydal vyhlásenie o emancipácii, ktoré v rámci vtedajšej Konfederácie vyhlásilo navždy oslobodenie otrokov. A Abraham Lincoln povedal prorocké slová - „Najlepším spôsobom, ako predpovedať svoju budúcnosť, je si ju vytvoriť.“
