Jedným zo znaku skutočne silných je rozumná dohoda medzi sebe rovnými. Jedným z takých vecí je rovnováha jadrových superveľmocí.
8. apríla 2010 v Prahe podpísali prezidenti Ruska a USA „Dohodu medzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi americkými o opatreniach na ďalšie zníženie a obmedzenie strategických útočných zbraní“. (Známa je hlavne pod skratkami „New START“, „New START-3“ alebo aj „Pražská zmluva“.)
Americký Senát ju schválil 22. decembra 2010, a Ruská Štátna duma a Rada federácie Ruskej federácie 25. a 26. januára 2011. 5. februára 2011 sa v Mníchove uskutočnila oficiálna výmena ratifikačných listín sa uskutočnila, po ktorej dokument nadobudol platnosť.
V súlade so START-3, ktorého platnosť bola 10 rokov, pričom sedem rokov po nadobudnutí platnosti nemal celkový počet strategických zbraní pre každú stranu presiahnuť 700 kusov pre rozmiestnené medzikontinentálne balistické rakety (ICBM), ponorky s balistickými raketami ( SLBM) a ťažké bombardéry (TB), a 1550 jednotiek pre ich jadrové hlavice.
Okrem týchto hlavných (kvantitatívnych) obmedzení články zmluvy zahŕňajú požiadavku, aby strany predkladali „stovky“ oznámení (správ), a to:
- o aktuálnom stave ICBM v odpaľovacích zariadeniach, SLBM na podmorských raketových nosičoch a výzbroji TBC,
- o uvádzaní do prevádzky a vyraďovaní príslušných systémov,
- o plánovaných odpaľovaní rakiet počas letových testov, počas celoplošných kontrol vlastností zbraní v službe atď.
Na kontrolu predkladaných správ o stave strategických jadrových síl je možné (a plánované) vykonať až 18 (!) ročných kontrol, a to dvoch typov.
Prvý typ kontroly je zameraný na ICBM, SSBN (jadrové ponorky s balistickými raketami) a TB.
A druhý typ kontroly predstavuje detailnú inšpekciu priamo v miestach nakladania, opráv, a skladovania jadrových rakiet.
Zmluva predpokladá a počíta s používaním vzájomnej výmeny telemetrických informácií pri odpaľovaní rakiet.
Dvakrát do roka by mala prebiehať výmena údajov o počte rozmiestnených ICBM, SLBM, TB a bojových hlavíc na nich.
Z poslednej takejto výmeny informácií (z konca roka 2022) je známe, že Rusko má 540 rozmiestnených nosičov a na nich 1549 jadrových hlavíc, a Spojené štáty majú 659 rozmiestnených nosičov a na nich 1420 jadrových hlavíc.
Na podporu implementácie cieľov a ustanovení zmluvy bola zriadená Poradná komisia, v rámci ktorej sa môžu vytvárať pracovné skupiny na prerokovanie rôznych problémov.
Problémy so Zmluvou New START-3 sa začali s problémom jej predĺženia v súvislosti so zvolením vtedy nového prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorého zvolenie zožalo v Ruskej Štátnej dume vtedy radostný potlesk ale ktorý nemal žiaľ ani len vágne predstavy o princípoch strategickej stability a tzv. úlohy zmluvných vzťahov.
Trump vyhlásil o jednostranných výhodách New START-3 pre Rusko a ujmy pre USA (čo nebola pravda), a osobne si neželal jej predĺženie, a naopak vyjadril sa „o potrebe zapojiť Čínu“ do tejto zmluvy a ďalších iných nereálnych požiadavkách.
Bez toho, aby som zachádzal do množstva podrobností o vyjednávaniach, ktoré následne boli žiaľ neúspešné, môžeme stručne skonštatovať, že s príchodom nového prezidenta USA Joea Bidena, ktorý prísne dodržiava politiku pred-predchádzajúceho prezidenta USA Obamu v snahe znížiť úlohu jadrových zbraní, sa situácia dramaticky zmenila a Zmluva START-3 bol vo februári 2021 predĺžená bez akýchkoľvek podmienok na ďalších päť rokov.
A to aj napriek bezprecedentnému zhoršeniu vzťahov medzi Ruskom, USA a Európou do tej doby, roztrhnutiu Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu, Zmluvy o otvorenom nebi, absencii Zmluvy CFE, a masívnym sankciám proti Ruskej Federácii.
Zmluva START-3 je teda poslednou základnou zmluvou, ktorá je spojená s možnosťou zachovania zostávajúcich dôležitých princípov strategickej stability, zabránenia zbytočným a neobmedzeným pretekom v jadrovom zbrojení ako aj teoretického zničenia Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ktorá platí neobmedzene.
Nádej na pokračovanie týchto aktivít existovala ešte pred prejavom prezidenta Putina na Federálnom zhromaždení Ruska 21. februára, keďže v priebehu roka 2022 podľa rôznych zdrojov po začatí vojny na Ukrajine obe strany (tj. Rusko a USA) diskutovali o možnosti usporiadať stretnutie bilaterálnej poradnej komisii, kde by prebrali neustále sa opakujúce vzájomné reklamácie, ktoré by sa dali dobre vyriešiť, ale ich ponechanie nevyriešenými pôsobilo deštruktívne. Niektoré z nich súvisia (ako uviedli Američania) s neschopnosťou Ruska potvrdiť stav prerobených odpaľovacích zariadení (na riešenie nejadrových úloh),. Ďalším problémom je priame uskutočňovanie vzájomných kontrol. Ruskí predstavitelia (prvýkrát právom!) hovorili o svojich ťažkostiach s vykonávaním týchto inšpekcií pretože sa stretávajú s obmedzeniami, vyplývajúcimi z uvalenia sankcií na obmedzenie letovej prevádzky.
V minulosti ruskí jadroví inšpektori vždy absolvovali priamy let z Ruska do USA vo svojom lietadle, ktoré bolo napichané všetkým potrebným (ale vzájomne schváleným) kontrolným vybavením. No a za týchto nových obmedzujúcich podmienok si je asi mimoriadne ťažké si predstaviť, ako a či vôbec je možné naložiť jadrových (vojenských!) inšpektorov technickým zariadením v niečích cudzích civilných lietadlách. Veď to sa prakticky nedá zrealizovať, akými trasami? a akými presunmi?
Teraz však tieto "ťažkosti ustúpili".
V najnovšom posolstve ruského prezidenta Putina boli tieto a takéto inšpekcie vyhlásené v kontexte s vojnou na Ukrajine za neprijateľné, pretože môžu byť (podľa neho) použité na zhromažďovanie informácií a cieľových označení o zničení strategických jadrových zariadení v Rusku. (Svojím spôsobom je to pravda, stačí sa pozrieť na útok drónov na ruskú základňu, či letisko v Engelse.)
Dňa 21. februára 2023 počas prezidentského prejavu k Federálnemu zhromaždeniu Vladimir Putin oznámil pozastavenie účasti Ruska na zmluve New START-3 s tým, že Rusko nedovolí USA a NATO kontrolovať svoje jadrové zariadenia. Tvrdil, že Spojené štáty pokračujú vo vývoji nových jadrových zbraní a ak by USA vykonali akékoľvek testy jadrových zbraní, potom by Rusko vyvinulo a otestovalo svoje vlastné. Putin sa tiež sťažoval, že francúzske a britské jadrové zbrane nie sú zahrnuté v zmluve. Sergej Markov, riaditeľ pro-kremeľského Inštitútu politických štúdií, povedal: "Ak Washington teraz Moskvu neposlúchne, je to Putinovo varovanie, že môže [úplne] od zmluvy odstúpiť. (A) O niekoľko rokov by mohlo dôjsť k kolosálnej zmene, ktorá by katastroficky znížila jadrovú bezpečnosť USA.“
Na druhej strane, americký minister zahraničných vecí Antony Blinken povedal, že rozhodnutie ruského vodcu „je skutočne nešťastné a zároveň veľmi nezodpovedné“, zatiaľ čo Jens Stoltenberg, generálny tajomník NATO povedal: „Dôrazne vyzývam Rusko, aby prehodnotilo svoje rozhodnutie a rešpektovalo existujúce dohody.
A čo teraz?
Pretože absencia inšpekcií je v skutočnosti nedodržaním príslušného článku zmluvy!
Hlavná otázka teda teraz však v skutočnosti znie - môže to poškodiť uplatňovanie podmienok Zmluvy New START-3, tak aby sa obmedzili dohodnuté stropy počtu jadrových nosičov a jadrových hlavíc?
Je to nepravdepodobné, pretože:
- po prvé, doteraz sa hovorilo „iba o pozastavení New START-3“ a nemá teda zmysel zvyšovať počet týchto dohodnutých zbraní, pretože by to bolo mimoriadne drahé a iracionálne, pretože ak neskôr bude Zmluva opať platiť , museli by obe strany zase počty svojich zbraní dať do súladu s Zmluvou (teda ich znížiť).
- po druhé, a to je ešte dôležitejšie, počas mnohých rokov vzájomných detailných jadrových inšpekcií ako aj vesmírnych pozorovaní boli všetky strategické objekty oboch strán tak detailne podrobne študované, že aj bez inšpekcií je fakticky možné určiť čo sa tam deje z vesmírnych záberov.
Tvrdenia ruského prezidenta Putina na adresu New START-3 súvisia aj s tým, „že sa neberú do úvahy jadrové sily Anglicka a Francúzska“. Ide už o opakovanie dávno a silne zapadnutých námietok spred viac ako tridsiatich rokov - ešte v časoch ZSSR – ešte pri diskusii o Zmluve START-1.
Vtedy sa to objavilo, ale keď sa rozhovory dostali ku konkrétnym otázkam, takéto tvrdenia zmizli bez stopy.
Takže je to nezmysel, čo to má spoločné Anglicko a Francúzsko v porovnaní s USA a Ruskom, keď títo majú každý okolo 300 jadrových hlavíc a navyše ani „nevyjadrujú žiadnu túžbu“ uzatvárať dohody medzi Ruskom a USA!
Pripomienky, či výhrady Putina v tejto súvislosti sú veľmi podobné Trumpovej požiadavke zahrnúť Čínu do zmlúv, ktorú mimochodom nikto nikdy ani nespomenul pri predlžovaní New START-3 aj teraz za Bidena.
Môže sa zdať, že všetky takéto výčitky voči New START-3 slúžia iba na vyplnenie pauzy v očakávaní výsledkov vojenských operácií na Ukrajine.
Ako sa to hovorí medzi námorníkmi na jadrových ponorkách - do istej miery pripomínajú cvičenia v ponorke, keď sa prázdne priehradky naplnia balastom na hĺbkové potápanie a potom sa prefúknu vzduchom pri výstupe. V našom prípade je vhodné a snáď aj potrebné šetriť vzduchom aspoň na píšťalku.
Otázka uchovávania časti oznámení a výmeny informácií aj po pozastavení START-3 zostáva však sále veľmi dôležitá. A pozitívne a dôležité je, že sa už objavili správy, že výmena údajov o stave strategických útočných zbraní strán bude z oboch strán (z USA ako aj Ruska) zachovaná!
Je možné, že oznámenia o plánovaných odpáleniach rakiet budú zachované.
Tvrdiť to však s istotu je predčasné, sú k tomu potrebné presnejšie údaje, ktoré si vyžadujú dohodu strán.
Asi tu treba zdôrazniť, že napriek rétorickým prejavom má ako Rusko, tak aj USA záujem o zachovanie New START-3.
Rusko - predovšetkým preto, že rovnováha v strategických jadrových zbraniach už pre nich zostala v súčasnosti vlastne posledným znakom superveľmoci, hoci len na rovnakej úrovni so Spojenými štátmi v New START-3.
To umožní obom neplytvať už aj tak obmedzenými zdrojmi na preteky v jadrovom zbrojení.
A pre Spojené štáty je taktiež dôležité zachovať možnosť získať takmer vyčerpávajúce informácie o stave ruských strategických jadrových síl a bezprostredných perspektívach ich rozvoja práve vďaka systému transparentnosti dohodnutému v New START-3.
