Tzv. „Taxonómia“ je balík nariadení, ktorými sa riadia investície do činností, ktoré sú podľa EÚ šetrné k životnému prostrediu. Taxonómia, teda tento balík nariadení by mohol byť vnímaný ako pravidlá ktoré by garantovali investície aj súkromného kapitálu do projektov šetrných ku klíme.
Rozhodnutie komisie o jadrovej energii bolo (a stále je) žiaľ odkladané o dlhé mesiace.
Európska Komisia (mimochodom ktorej poprední predstavitelia by mali o veciach rozhodovať nestranne – na to skladajú pri nástupe do funkcie prísahu) bola pochopiteľne vystavená lobingu zo strany vlád členských štátov EÚ, ako aj predstaviteľov jadrového priemyslu a obzvlášť silnému nátlaku protijadrových organizácií a zoskupení, ktoré nesúhlasia s tým, či si tento spôsob výroby elektrickej energie zaslúži označenie „udržateľné“.
Európska komisia sa zatiaľ nerozhodla zaradiť jadrovú energiu do taxonómie, uviedla však, že ju zaradí do tzv. doplnkového delegovaného aktu. Zákon by zahŕňal technické skríningové kritériá na určenie podmienok, za ktorých by sa jadrová energia mohla považovať za prispievajúcu k udržateľnosti a zmierňovaniu zmeny klímy.
Tzv. „Delegovaný akt“ je právne záväzný nelegislatívny nástroj, ktorý smie prijať Európska komisia na základe splnomocnenia (delegovania) zákonodarcom (Radou EÚ alebo Európskym parlamentom) v niektorom z riadnych legislatívnych aktov (ako je napríklad EU smernica, či nariadenie).
Cieľom zaradenia do delegovaného aktu je aj bližšie špecifikovať technické detaily otázok upravených v legislatívnom akte, a to v rozsahu a spôsobom predvídanom v tomto akte. Zahŕňa to napríklad technické skríningové kritériá na určenie podmienok, za ktorých by sa jadrová energia mohla považovať za prispievajúcu k udržateľnosti a zmierňovaniu zmeny klímy.
Napriek tomu že Európska Komisie (žiaľ) ešte stále nerozhodla, rakúska ministerka pre energetiku a klímu Gewessler sa už vopred vyhráža žalovať EÚ za zaradenie jadra do taxonómie zelených financií.
Čo to je? Čo to znamená takéto vyhrážanie sa vopred, spájané teoreticky až s vydieraním?
V politickej praxi sa tento systém nazýva tzv. „Influence Peddling“, teda ovplyvňovanie na hranici zákonnosti.
Ovplyvňovanie je prax využívania vlastného vplyvu vo vláde alebo prepojenia s osobami v moci na získanie výhody, alebo preferenčného zaobchádzania pre niečo (niekoho), zvyčajne za odplatu. Inými slovami sa to nazýva aj ako „obchod s vplyvom“, alebo „obchodovanie s vplyvom“.
Áno, skutočnosti predaj ovplyvňovania sám o sebe nie je vždy nevyhnutne nezákonný, napr. aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) často používa upravený termín „obchodovanie s neprimeraným ovplyvňovaním“ na označenie nezákonných aktov lobingu.
Ovplyvňovanie je však najčastejšie spojené s korupciou (ktorá nemusí byť nevyhnutne ekonomická, môže mať aj politický rozmer), a preto jej najvačšie nebezpečenstvo je, že môže delegitimizovať demokratickú politiku pre širokú verejnosť.
Vo Francúzsku, Španielsku, Portugalsku, Belgicku, Brazílii, Argentíne, Taliansku, Spojenom kráľovstve a Rumunsku sa obchodovanie s neprimeraným ovplyvňovaním trestá ako trestný čin!
Ale kto je a čo je to za osoba?
Aké má vzdelanie, kde pracovala a aké má skúsenosti?

Jej heslo je "Naťahuj čas" – „Pokračuj, vydrž, každý deň pomáha“
Leonore Gewessler získala titul (BA) z politických vied (sic!) na Viedenskej univerzite. Ani predtým a ani potom nikdy naozaj nikde nepracovala.
V rokoch 2014 až 2019 pôsobila Gewessler ako šéfka rakúskej lobistickej skupiny Global 2000, kde (neúspešne) viedla kampaň proti rozširovaniu jadrovej elektrárne Mochovce na Slovensku.
Pri rokovaniach o koaličnej vláde po rakúskych voľbách v roku 2019 bola Gewessler členom delegácie Strany zelených.
Od januára 2020 je rakúskym ministrom energetiky (sic!).
Mimochodom podľa posledných výskumov, štatistické prieskumy ukazujú na zaujímavý fakt.
V poslednom období sa do parlamentných a štátnych funkcií či ďalej, tým viac dostávajú ľudia podobní ako Gewessler.
Ľudia, ktorí nikdy nikde poriadne nepracovali, zvyčajne vyštudovali „politické vedy“ teda po slovensky politológiu, a potom boli buď aktivisti a odporcovia „proti niečomu“, alebo sa „presúšali“ po koridoroch parlamentov, vládnych kabinetov ako všelijakí asistenti až kým sa im nepodarilo konečne chytiť nimi vysnívané fleky.
Ale veď čo je to „Politológia“?
V zjednodušení je to systém sociálnych štúdií týkajúci sa rozdelenia a prenosu moci pri rozhodovaní, úloh a systémov vládnutia vlád a medzinárodných organizácií, politického správania a verejných politík. Takže v skutočnosti vlastne nič nevedia okrem toho ako robiť (často zákulisné) politické čachre machre...
A tento typ ľudí tvorí budúcnosť energetickej politiky EÚ?
Oh, môj Bože, ochraňuj nás (a EÚ) od všetkého zlého.