V čase vyhlásenia nezávislosti Ukrajiny od Sovietskeho zväzu v roku 1991 mala Ukrajina tretí najväčší jadrový arzenál na svete, vrátane odhadovaných 1 900 strategických hlavíc, 176 medzikontinentálnych balistických rakiet (ICBM) a 44 strategických bombardérov.
Do roku 1996 Ukrajina vrátila všetky svoje jadrové hlavice Rusku výmenou za ekonomickú pomoc a bezpečnostné záruky a v decembri 1994 sa Ukrajina stala zmluvnou stranou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní z roku 1968 (NPT).
Posledná strategická raketa pre nesenie jadrových hlavíc bola na Ukrajine vyradená v roku 2001 na základe Zmluvy o obmedzení strategických zbraní z roku 1991 (START).
Odstránenie jadrových zbraní a jadrovej infraštruktúry z Ukrajiny si vyžiadalo roky politického manévrovania a diplomatickej práce, počnúc Lisabonským protokolom v roku 1992.
1990 Deklarácia o zvrchovanosti Ukrajiny
V snahe čiastočne získať medzinárodné uznanie podporilo ukrajinské hnutie pred nezávislosťou snahy o vstup do NPT ako štát bez jadrových zbraní. Svojou Deklaráciou o zvrchovanosti zo 16. júla 1990 sa Ukrajina zaviazala „neprijímať, vyrábať ani získavať jadrové zbrane.“ Treba však priznať, že napriek tomuto verejnému záväzku neboli všetci ukrajinskí politici touto myšlienkou úplne zjednotení. Niektorí sa domnievali, že Rusko je stále hrozbou (ako sa neskôr aj plne potvrdilo) a že by si mali ponechať jadrové zbrane ako odstrašujúci prostriedok.
Minská dohoda o strategických silách z roku 1991
Po rozpade Sovietskeho zväzu Spoločenstvo nezávislých štátov podpísalo 30. decembra 1991 Minskú dohodu, v ktorej súhlasilo s tým, že ruská vláda bude mať na starosti všetky jadrové zbrane. Pokiaľ by však jadrové zbrane bývalého Sovietskeho Zvazu zostali v Bielorusku, na Ukrajine a v Kazachstane, vlády týchto krajín budú mať právo vetovať ich použitie. Cieľový dátum na demontáž jadrových zbraní bol stanovený na koniec roka 1994.
Lisabonský protokol z roku 1992
Ukrajina podpísala Lisabonský protokol 23. mája 1992. Protokol sa snažil vrátiť jadrové zbrane v Bielorusku, Kazachstane a na Ukrajine Rusku. Všetky štáty sa mali pripojiť k zmluvám START a NPT. Pravdou však opať je, že v rámci Ukrajiny sa vtedy len málo pohlo smerom k ratifikácii START, pristúpeniu k NPT alebo celkovej denuklearizácii. Protokol požadoval, aby Ukrajina čo najrýchlejšie pristúpila k NPT, no dal krajine až sedem rokov na dodržanie tejto podmienky.
Koncom roku 1992 sa v ukrajinskom parlamente ústne prejavovali skôr pro-nukleárne názory. Niektorí verili, že Ukrajina má nárok aspoň na dočasný štatút jadrových zbraní. Vtedy na uskorenie procesu denuklearizácie Ukrajiny (možno až príliš optimisticky) vláda USA prisľúbila Ukrajine pomoc pri demontáži jadrových zbraní vo výške až 175 miliónov dolárov. Namiesto toho však vtedajšia ukrajinská vláda začala vykonávať skôr administratívne riadenie jadrových síl a nárokovala si vlastníctvo bojových hlavíc.
Koncom apríla 1993 podpísalo 162 ukrajinských politikov vyhlásenie o pridaní 13 predpokladov (či podmienok) na ratifikáciu START, čo ratifikačný proces prakticky zmarilo. Predpoklady vyžadovali bezpečnostné záruky od Ruska a Spojených štátov, zahraničnú pomoc pri demontáži a kompenzáciu za jadrový materiál. Okrem toho uviedli, že Ukrajina demontuje iba 36 percent svojich dodávkových vozidiel a 42 percent svojich bojových hlavíc, pričom zvyšok ponechá pod kontrolou Ukrajiny. Rusko a Spojené štáty kritizovali tieto požiadavky, ale Ukrajina neustúpila. V máji 1993 Spojené štáty uviedli, že ak Ukrajina ratifikuje START, Washington jej poskytne ešte väčšiu finančnú pomoc. Tým sa začali následné diskusie medzi Ukrajinou, Ruskom a Spojenými štátmi o budúcnosti ukrajinskej denuklearizácie.
Dohody z Massandry z roku 1993
Ukrajinskí a ruskí predstavitelia dosiahli súbor dohôd vrátane protokolov o demontáži jadrových zbraní, postupoch a podmienkach kompenzácie. Obe strany sa však nedokázali zhodnúť na konečnom dokumente a summit napokon zlyhal.
Dohody z Massandry je súbor štyroch oficiálnych dohôd, ktoré boli podpísané 3. septembra 1993 medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou ako výsledok rokovaní, ktoré sa uskutočnili v ukrajinskom vládnom sídle Massandra Palace v Jalte na Ukrajine. Dohody sa týkali riešenia otázok použitia jadrových zbraní nachádzajúcich sa na území Ukrajiny.
· Základné princípy použitia jadrových zbraní strategických jadrových síl nachádzajúcich sa na Ukrajine
· Dohoda medzi vládou Ruskej federácie a vládou Ukrajiny o používaní jadrových hlavíc
· Dohoda medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou o vykonávaní zabezpečeného a autoritatívneho dohľadu nad prevádzkou strategických raketových systémov strategických síl umiestnených na ich územiach, a
· Protokol o riešení otázok Čiernomorskej flotily (podpísaný v Moskve)
Trilaterálne vyhlásenie z roku 1994
Dohody z Massandry pripravili pôdu pre nakoniec úspešné trojstranné rozhovory. Ako sprostredkovateľ medzi Ruskom a Ukrajinou podpísali Spojené štáty americké Trilaterálne vyhlásenie 14. januára 1994. Ukrajina sa zaviazala k úplnému odzbrojeniu, vrátane strategických zbraní, výmenou za ekonomickú podporu a bezpečnostné záruky zo strany USA a Ruska. Ukrajina súhlasila s prevodom svojich jadrových hlavíc do Ruska a prijala pomoc USA pri likvidácii rakiet, bombardérov a jadrovej infraštruktúry. Ukrajinské hlavice by boli v Rusku demontované a Ukrajina by dostala kompenzáciu za komerčnú hodnotu vysoko obohateného uránu. Ukrajina ratifikovala START 3. februára 1994, čím zrušila svoje predchádzajúce predpoklady, že by bez ďalších bezpečnostných záruk by k NPT nepristúpila.
Budapeštianske memorandum o bezpečnostných zárukách z roku 1994
S cieľom upevniť bezpečnostné záväzky voči Ukrajine podpísali Spojené štáty americké, Rusko a Spojené kráľovstvo 5. decembra 1994 Budapeštianske memorandum o bezpečnostných zárukách. Politická dohoda v súlade s princípmi Helsinskej dohody obsahovala bezpečnostné záruky proti hrozbe alebo použití sily proti ukrajinskému územiu alebo politická nezávislosti. Krajiny sľúbili rešpektovať suverenitu a existujúce hranice Ukrajiny. Súbežné memorandá boli podpísané aj pre Bielorusko a Kazachstan. V reakcii na to Ukrajina oficiálne 5. decembra 1994 pristúpila k NPT ako štát bez jadrových zbraní. Tento krok splnil poslednú podmienku ratifikácie START a v ten istý deň si päť štátov – zmluvných strán START vymenilo ratifikačné listiny, čím uviedlo zmluvy do platnosti.
Spoločné vyhlásenie Ruska a Spojených štátov z roku 2009
Rusko a Spojené štáty vydali v roku 2009 spoločné vyhlásenie, v ktorom potvrdili, že bezpečnostné záruky uvedené v Budapeštianskom memorande z roku 1994 budú stále platné aj po skončení platnosti START v roku 2009.
Text Budapeštianskeho memoranda:
Nasleduje text Memoranda o bezpečnostných zárukách, známeho ako Budapeštianske memorandum, v súvislosti s pristúpením Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní, podpísané 5. decembra 1994.
· Spojené štáty americké, Ruská federácia a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska,
· Vítajú pristúpenie Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní ako štát nevlastniaci jadrové zbrane,
· Berúc do úvahy záväzok Ukrajiny k odstráneniu všetkých jadrových zbraní zo svojho územia v rámci a v určenom časovom období,
· Berúc na vedomie zmeny v celosvetovej bezpečnostnej situácii vrátane konca studenej vojny, ktoré nastali a vytvorili podmienky na hlboké zníženie použitia jadrových zbraní.
· Potvrdzujú nasledovné:
1. Spojené štáty americké, Ruská federácia a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska opätovne potvrdzujú svoj záväzok voči Ukrajine v súlade so zásadami záverečného aktu KBSE [Komisia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe] rešpektovať nezávislosť a suverenitu a existujúce hranice Ukrajiny.
2. Spojené štáty americké, Ruská federácia a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska opätovne potvrdzujú svoj záväzok zdržať sa hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti Ukrajiny a že žiadne z ich zbraní nebudú použité proti Ukrajine s výnimkou sebaobrany alebo inak v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov.
3. Spojené štáty americké, Ruská federácia a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska opätovne potvrdzujú svoj záväzok voči Ukrajine v súlade so zásadami Záverečného aktu KBSE zdržať sa ekonomického nátlaku určeného na podriadenie sa vo vlastnom záujme, aby Ukrajina vykonávala svoje práva spojené s jej suverenitou, a tým si zabezpečila výhody akéhokoľvek druhu.
4. Spojené štáty americké, Ruská federácia a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska opätovne potvrdzujú svoj záväzok usilovať sa o okamžitú akciu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov s cieľom poskytnúť pomoc Ukrajine ako zmluvnému štátu bez jadrových zbraní. Zmluva o nešírení jadrových zbraní, ak by sa Ukrajina stala obeťou aktu agresie alebo objektom hrozby agresie, pri ktorej sú použité jadrové zbrane.
5. Spojené štáty americké, Ruská federácia a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska opätovne potvrdzujú v prípade Ukrajiny svoj záväzok nepoužiť jadrové zbrane proti žiadnemu zmluvnému štátu Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ktorý nevlastní jadrové zbrane, s výnimkou prípadu útoku na nich samých, ich územia alebo závislých území, na ich ozbrojené sily alebo ich spojencov, zo strany takéhoto štátu v spojení alebo v spojenectve so štátom s jadrovými zbraňami.
6. Spojené štáty americké, Ruská federácia a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska sa budú v prípade, že nastane situácia, ktorá vyvolá otázku týkajúcu sa týchto záväzkov vzájomne konzultovať.
Toto memorandum nadobudne platnosť podpísaním.
Podpísané v štyroch rovnopisoch s rovnakou platnosťou v anglickom, ruskom a ukrajinskom jazyku.
Koniec originálneho textu...
2014 - ruská anexia Krymu
Po mesiacoch politických nepokojov a náhlom odchode ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča vstúpili ruské jednotky na Krymský polostrov Ukrajiny v marci 2014. Dňa 18. marca kvôli protestom úradujúcej vlády v Kyjeve, Bezpečnostnej rady OSN a západných vlád Rusko vyhlásilo anexiu Krymu. Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a Ukrajina označili akciu za očividné porušenie bezpečnostných záruk v Budapeštianskom memorande z roku 1994. Podľa ruského ministerstva zahraničia však „bezpečnostné záruky boli poskytnuté legitímnej vláde Ukrajiny, ale nie silám, ktoré sa dostali k moci po prevrate“.
Stručná časová chronológia:
16. júl 1990:
Ukrajinská deklarácia o zvrchovanosti
31. júl 1991:
USA a Sovietsky zväz podpísali zmluvu START
26. december 1991:
Sovietsky zväz sa oficiálne rozpúšťa, čím sa oneskoruje nadobudnutie platnosti zmluvy START
30. 12. 1991:
Minská dohoda o strategických silách. Spoločenstvo nezávislých štátov súhlasí s tým, že strategické sily budú pod spoločným velením štátov bývalého Sovietskeho zväzu
23. máj 1992:
Rusko, Bielorusko, Ukrajina, Kazachstan a USA podpísali Lisabonský protokol. Protokol vyzýva na vrátenie jadrových zbraní v troch bývalých sovietskych štátoch Rusku a na to, aby sa všetky štáty pridali k zmluve START a pripojili sa k NPT.
14. január 1994:
Ukrajina, Rusko a Spojené štáty podpísali Trilaterálne vyhlásenie. Ukrajina sa zaväzuje k úplnému odzbrojeniu, vrátane strategických útočných zbraní, výmenou za ekonomickú podporu a bezpečnostné záruky zo strany Spojených štátov a Ruska
4. september 1993:
Dohody z Massandry. Neúspešný summit medzi ruskou a ukrajinskou vládou
5. december 1994:
Rusko, Ukrajina, Spojené štáty americké a Spojené kráľovstvo podpísali Budapeštianske memorandum o bezpečnostných zárukách. Toto zahŕňa bezpečnostné záruky proti hrozbe alebo použitiu sily proti ukrajinskému územiu alebo politickej nezávislosti
5. december 1994:
Ukrajina predložila svoju listinu o pristúpení k NPT ako štát bez jadrových zbraní. Päť strán START si vymení ratifikačné listiny za START, ktorý vstúpi do platnosti
Prvý jún 1996:
Ukrajina odovzdáva Rusku svoju poslednú jadrovú hlavicu.
30. október 2001:
Ukrajina vyradila svoj posledný strategický nosič jadrových zbraní.
4. december 2009:
Spoločné vyhlásenie Ruska a Spojených štátov. Obe krajiny potvrdzujú bezpečnostné záruky uvedené v Budapeštianskom memorande z roku 1994.
18. marca 2014:
Rusko anektovalo ukrajinský Krymský polostrov a poskytuje podporu pokračujúcemu povstaniu separatistických síl vo východnej Luhanskej a Doneckej provincii Ukrajiny.
Koniec roka 2021 až začiatok roku 2022:
Rusko sa zúčastňuje na „vojenských cvičeniach“ s odhadovanou silou presahujúcou 150 000 vojenských osôb vrátane pozemných, námorných a vzdušných zbraní na severných, východných a južných hraniciach Ukrajiny, čo vyvoláva obavy z invázie zo strany Ruska.
24. február 2022:
Rusko začalo rozsiahly vojenský útok a inváziu na Ukrajinu, pričom lietadlá a raketomety útočili na ukrajinské mestá, letiská a vojenskú infraštruktúru vo veľkej časti krajiny. Táto agresia trvá dodnes.
O čom teda Budapeštianske Memorandum je?
Podľa dohody jej signatári ponúkli Ukrajine „bezpečnostné záruky“ výmenou za jej dodržiavanie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Memorandum spája súbor uistení, ktoré Ukrajina už mala zo záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE), Charty Organizácie Spojených národov a Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ale ukrajinská vláda považovala za cenné tieto záruky mať v dokumente špecifickom pre Ukrajinu.
Budapeštianske memorandum bolo prerokované na politickej úrovni, ale neobsahuje žiadne právne ustanovenia. Odvoláva sa na záruky, ale na rozdiel od záruk neukladá svojim stranám žiadnu zákonnú povinnosť vojenskej pomoci. Podľa profesora medzinárodných vzťahov Stephena MacFarlanea, "signatárom to dáva ospravedlnenie, ak konajú, ale nikoho to nenúti konať na Ukrajine." V USA nebola ani administratíva Georgea H. W. Busha, ani Clintonova administratíva ochotná dať Ukrajine vojenský záväzok a neverili, že by americký Senát ratifikoval medzinárodnú zmluvu, a tak bolo memorandum prijaté v obmedzenejších podmienkach.
V memorande sa vyžaduje konzultácia medzi stranami „v prípade, že nastane situácia, ktorá vyvolá otázku týkajúcu sa ... záväzkov“ uvedených v memorande. Či už memorandum stanovuje právne záväzky alebo nie, ťažkosti, s ktorými sa Ukrajina stretla od začiatku roku 2014 zrejme mohla spôsobiť pochybnosti o dôveryhodnosti budúcich bezpečnostných záruk, ktoré sa ponúkajú výmenou za záväzky nešírenia. Bez ohľadu na to, Spojené štáty verejne tvrdia, že „memorandum nie je právne záväzné“ a označujú ho (iba – sic!) za „politický záväzok“, Ukrajinskí odborníci na medzinárodné právo, ako napríklad Olexander Zadorožny, tvrdia, že memorandum je medzinárodnou zmluvou, pretože spĺňa kritériá, ako sú stanovené napríklad Viedenským dohovorom o zmluvnom práve (VCLT) z roku 1969 a je „medzinárodnou dohodou uzavretou medzi štátmi v písomnej forme“ a teda sa riadi medzinárodným právom“.
Čína a Francúzsko tiež poskytli bezpečnostné záruky pre Ukrajinu v samostatných dokumentoch, pričom Čínske vládne vyhlásenie zo 4. decembra 1994 nepožadovalo povinné konzultácie v prípade otázok, ale iba „spravodlivé konzultácie“. Vo vyhlásení Francúzska z 5. decembra 1994 sa žiadne konzultácie nezmieňujú.
Vedci v tom čase predpokladali, že rozhodnutie Ukrajiny podpísať Budapeštianske memorandum je dôkazom rozvoja Ukrajiny ako demokracie a jej túžby odstúpiť od post-sovietskeho sveta a urobiť prvé kroky smerom k európskej budúcnosti. Počas 20 rokov, až do ruskej vojenskej okupácie regiónov Ukrajiny v roku 2014, bolo ukrajinské jadrové odzbrojenie exemplárnym prípadom nešírenia jadrových zbraní.
