To, že jadrová vojna by bola katastrofálna a potenciálne by zabila stovky miliónov ľudí, je dobre známe už desaťročia. A keďže súčasné riziko použitia jadrových zbraní je vyššie ako kedykoľvek predtým počas vojen v Európe a na Blízkom východe zahŕňajúcich štáty s jadrovými zbraňami, OSN chce lepšie pochopiť použitie a účinky jadrových zbraní vo vojne.
Rezolúciu vypracovali Írsko a Nový Zéland. Na základe tejto výzvy delegáti prvého výboru Valného zhromaždenia OSN hlasovali minulý piatok za vytvorenie skupiny 21 vedeckých expertov, ktorí by mali “skúmať tieto účinky a aktualizovať” poznatky ľudstva o tomto riziku.
Mandát OSN dáva komisii úlohu „preskúmať fyzikálne účinky a spoločenské dôsledky jadrovej vojny na miestnej, regionálnej a planetárnej úrovni, okrem iného vrátane klimatických, environmentálnych a rádiologických účinkov a ich vplyvov na verejné zdravie, globálne sociálno-ekonomické systémy, poľnohospodárstvo a ekosystémy v dňoch, týždňoch a desaťročiach po jadrovej vojne“ a následne aj zverejniť komplexnú správu.
Hoci už dlhodobo existuje množstvo rozsiahlych výskumov o účinkoch jadrových zbraní, za 35 rokov sa to vraj údajne “nepodarilo komplexne spojiť”.
Kedže teraz sú už pokroky v modelovania klimatických zmien, táto nová štúdia by vraj umožnila vedcom preskúmať zlepšenia v chápaní účinkov jadrovej vojny. Medzitým došlo aj k veľkým spoločenským a planetárnym zmenám a uznesenie OSN uznáva „dnešnú úroveň vzájomnej prepojenosti a pravdepodobnosť, že globálne udalosti by mohli mať komplexný, kaskádový vplyv na globálne systémy a spoločnosti“, ako aj „nestabilitu týchto systémov a našich planetárnych hraníc“. .“
Hlasovanie o uznesení nebolo vôbec jednomyseľné.
Niektoré jadrové veľmoci a ich spojenci aktívne lobovali proti tejto štúdii, možno z obavy, že viac vedomostí o tom, čo tieto zbrane hromadného ničenia robia, by ešte viac nahlodalo akúkoľvek podporu občanov mať jadrové zbrane.
Skupiny, ktoré sa zaoberajú nešírením jadrových zbraní, naopak napríklad naliehali na vládu Spojeného kráľovstva, aby nepristúpila k plánom hlasovať spolu s Francúzskom, Ruskom a Severnou Kóreou proti tejto rezolúcii OSN. Diplomati zapojení do príprav hlasovania už predtým tvrdili, že sa očakáva, že USA a Čína sa zdržia hlasovania, ale Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Rusko a Severná Kórea naznačovali, že pravdepodobne budú hlasovať proti. V zákulisí sa počítalo s tým, že prípadné Spojenie Londýna a Paríža s Moskvou a Pchjongjangom by rezolúciu aj tak nezastavilo, ale mohlo by to mať vplyv na ich (štátov) povesť, pokiaľ ide o iné problémy so šírením jadrových zbraní.
Proti rezolúcii nakoniec otvorene hlasovali iba Francúzsko, Ruská federácia a Spojené kráľovstvo.
Avšak veľká väčšina štátov (až 144) – od tých, ktoré chcú úplné odzbrojenie a prežili skúšky jadrových zbraní na sebe v predchádzajúcich desaťročiach, až po tie, ktorých politika síce podporuje používanie jadrových zbraní – sa rozhodla zadať túto úlohu.
Ďalšie kroky
21 členov komisie bude menovaných generálnym tajomníkom OSN Antoniom Guterresom a budú mať za úlohu „zapojiť a získať vstupy od čo najširšieho spektra zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti, dotknutých komunít a ľudí z celého sveta“, aby skutočne pochopili dopady jadrovej vojny v rôznych mierkach (globálna, regionálna, individuálna). Mali by získať podporu a mať k dispozícii odborné znalosti všetkých agentúr OSN a medzinárodných organizácií.
Po schválení v prvom výbore OSN bude rezolúcia postúpená piatemu výboru na preskúmanie jej rozpočtových dôsledkov a v decembri bude znovu predložená Valnému zhromaždeniu OSN. Po vymenovaní komisie by mala komisia robiť svoju prácu počas rokov 2025 a 2026, pričom záverečná správa sa očakáva v roku 2027. Takáto komplexná štúdia o “fyzikálnych účinkoch a spoločenských dôsledkoch” jadrovej vojny by mala byť ústredným prvkom zvyšovania povedomia verejnosti a mobilizácie verejnej mienky v úsilí o odstránenie jadrových zbraní.
Medzi 30-timi štátmi, ktoré sa v tejto veci zdržali hlasovania je aj Slovensko!
Zdržali sa:
Albánsko, Bielorusko, Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Kórejská ľudovodemokratická republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Gruzínsko, Maďarsko, India, Izrael, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Pakistan, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko , Slovensko, Španielsko, Švédsko, Turecko, Ukrajina, Spojené štáty americké, Zambia.
V septembri sa členské štáty OSN prevažnou väčšinou zhodli na “Pakte budúcnosti”, ktorý deklaruje: „Jadrová vojna by zničila celé ľudstvo. Uplynulo však už viac ako 30 rokov od poslednej správy OSN o tejto hrozbe, ktorá bola uverejnená v roku 1988 a ktorá vychádzala zo skorších štúdií OSN iniciovaných v 60. a 70. rokoch minulého storočia a vyzývala na „spoluprácu, medzinárodné vedecké úsilie... spresniť súčasné zistenia a preskúmať nové možnosti“ pri pochopení následkov jadrovej vojny. S koncom studenej vojny a klesajúcim jadrovým strachom však takéto úsilie nebolo vyvinuté.
Dnes je svet už ale úplne iný.
Zatiaľ čo sú na jednej strane dnes globálne zásoby jadrových zbraní a niektoré národné arzenály iba zlomkom toho, čo boli na konci 80. rokov, na strane druhej existuje viac štátov s jadrovými zbraňami a viac prostredí a rozsahov možnej jadrovej vojny. Niektoré arzenály pribúdajú, všetky sa modernizujú a jadrové hrozby sa objavujú čoraz častejšie.
Globálna ľudská populácia je dnes o 50 percent väčšia ako v 80. rokoch a svet je oveľa viac vzájomne závislý. Globálne obchodné a ekonomické krízy, klimatické zmeny, masová migrácia a COVID – to všetko odhaľuje, ako sú teraz ľudstvo a príroda čoraz viac užšie zviazané vo svojich okruhoch, ktoré obopínajú celú našu planétu.
Áno, je treba uznať, že tento čin je síce ušľachtilý a je otázne, ako efektívne bude komisia schopná pracovať a či vôbec jej výsledok naozaj prinesie nové poznatky. Áno, existujú nové modelovacie systému pre zmeny klímy.
Ale aké nové (a hlavne odkiaľ) poznatky o vplyve jadrových zbraní pri ich použití chce získať.
Posledná podobná vedecká štúdia je z roku 1988. Z nej vyplývalo, že na to, aby bol svet uvrhnutý do „jadrovej zimy“, by bol asi nutný rozsiahly jadrový konflikt medzi superveľmocami; kdežto teraz sa predpokladá, že možno už aj obmedzená jadrová vojna na menšej regionálnej úrovni by mohla mať taký zničujúci globálny účinok.
Ale je na to potrebné vytvárať nejakú komisiu, ktorá bude o tom špekulovať tri roky a potom dá “niečo” na papier?
Ale aké skutočne nové veci majú k dispozícii? Žiadne…
Faktom síce je že sa medzinárodná situácia v oblasti hrozby jadrovej vojny zmenia. Ruská federácie vo svojej politike znížila a znížila transparentnosť použitia ich jadrového arzenálu. Prišlo k vojenskej okupácie jadrovej elektrárni (Záporožie).
Jadrové elektrárne boli ohrozované ostreľovaním a vonkajšími hrozbami. A taktiež vzrástla hrozba otvoreného konfliktu medzi krajinami neoficiálne schopnými jadrového útoku (Izrael-Irán, Severná a Južná Kórea). Existencia nových typov jadrových zbraní, ale aj snaha viacerých “rozvojových” štátov o použitie jadrových technológií v budúcnosti. A agresia Ruska proti Ukrajine sa zmenila na globálnu konfrontáciu osi Rusko – Čína – Severná Kórea – Irán so západným svetom
To všetko však nijako nemení na “efektívnosti” a ich účinku pri použití proti ľuďom či infraštruktúre.
Jadrové testy
História jadrových testov sa začala skoro ráno 16. júla 1945 na púštnom testovacom mieste v Alamogordo v Novom Mexiku, keď USA odskúšali svoju prvú atómovú bombu.
Odvtedy - medzi tým dňom v roku 1945 a otvorením zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) v roku 1996 sa na celom svete vykonalo viac ako 2 000 jadrových testov.
USA vykonali v rokoch 1945 až 1992 - 1032 testov.
ZSSR (Sovietsky zväz) vykonal v rokoch 1949 až 1990 - 715 testov.
Spojené kráľovstvo (UK) vykonalo v rokoch 1952 až 1991 - 45 testov.
Francúzsko vykonalo v rokoch 1960 až 1996 - 210 testov.
Čína v rokoch 1964 až 1996 vykonala - 45 testov.
India vykonala 1 test v roku 1974.
Odkedy bola CTBT otvorená na podpis v septembri 1996, bolo vykonaných ďalších 10 jadrových testov:
India vykonala v roku 1998 dva testy.
Pakistan vykonal v roku 1998 dva testy.
A Kórejská ľudovodemokratická republika vykonala jadrové testy v rokoch 2006, 2009, 2013, 2016 a posledný v roku 2017.
Ako sme spomenuli, posledná štúdia OSN o globálnych jadrových účinkoch bola vykonaná pred desiatkami rokov. Dnešná zložitá globálna situácia si možno skutočne vyžaduje opätovné preskúmanie ďalekosiahlych a dlhodobých vplyvov využívania jadrovej energie a hlavne prípadné použitie jadrových zbraní. Nedávne udalosti, ako napríklad extrémne počasie a celosvetová pandémia, poukázali na vzájomné prepojenie komunít, spoločností a ekonomík, ako aj na krehkosť kritickej infraštruktúry a medzinárodných dodávateľských reťazcov. Globálne systémy sú tak vzájomne závislé spôsobmi, že generujú potenciál kaskádových efektov, ktoré by v prípade jadrovej vojny mohli skutočne ovplyvniť populáciu na celom svete.
V roku 2020 sa Kongres USA dohodol na potrebe novej vedeckej štúdii o klimatických účinkoch jadrovej vojny, (známej ako “jadrová zima”) – prvej od 80. rokov minulého storočia. Mala posúdiť potenciálne klimatické a environmentálne účinky jadrovej zimy, ale nie len tie, ktoré sú spôsobené rádioaktívnym spadom z jadrových výbuchov ale aj ich sociálno-ekonomické dôsledky v týždňoch až desaťročiach po malých regionálnych jadrových vojnách a po prípadnej rozsiahlej jadrovej vojne, napríklad medzi USA a Ruskom. Vplyvy, ktoré sa mali študovať, mali zahŕňať vplyvy na ľudské zdravie, poľnohospodárstvo, suchozemské a morské ekosystémy.
Samostatná správa Národných akadémií vied USA z roku 2023 ukázala potrebu takýchto hodnotení. Na základe tajných brífingov a správ na „tajnej úrovni“dospeli v štúdii k záveru, že modely dôsledkov jadrovej vojny, ktoré používa ministerstvo obrany USA, sú také slabé, že neponúkajú žiadny skutočný základ pre tvorcov politiky, aby pochopili účinky existujúcich plánov na použitie jadrových zbraní. V tejto správe Výbor národných akadémií uviedol, že hodnotenia vplyvov použitia jadrových zbraní, ktoré vykonala Agentúra na zníženie obranných hrozieb (DoD) pre ministerstvo obrany, sú „zamerané na rýchle účinky a vojenské ciele“, pričom poskytujú len čiastočné vysvetlenie dôsledkov. Tieto modely však „majú veľký vplyv na strategické myslenie ministerstva obrany o jadrovej vojne“. Dospelo sa k záveru, že: „Je potrebné zlepšiť chápanie fyzikálnych účinkov jadrových zbraní (napr. požiare, škody v modernom mestskom prostredí, účinky elektromagnetických impulzov a klimatické vplyvy, ako je jadrová zima), ako aj hodnotenie a odhad psychologických, spoločenských a politických dôsledkov použitia jadrových zbraní. Ťažko si predstaviť dlhší zoznam nedostatkov v chápaní účinkov použitia jadrových zbraní.
V apríli, vedecké akadémie krajín G7 – Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Spojeného kráľovstva a USA – vydali prvé spoločné vyhlásenie o otázkach jadrových zbraní. (Od roku 2005 vydávajú spoločné vyhlásenia k rôznym témam súvisiacim s vedou, aby poradili stretnutiam samitov G7.) Vyhlásenie o jadrových zbraniach upriamilo osobitnú pozornosť na riziká a dôsledky použitia jadrových zbraní a píše sa v ňom, že: „Rozsiahla jadrová vojna medzi štátmi s najväčšími arzenálami by viedla k devastácii týchto krajín a spôsobila by škody na celom svete... V závislosti od rozsahu použitia jadrových zbraní, existuje potenciál pre zničenie celých ekosystémov a vyhynutie mnohých druhov. V najhorších prípadoch by to mohlo mať rozsah masového vymierania." Vo vyhlásení sa zdôrazňuje, že svet potrebuje hlbšie a širšie zdieľané poznatky o katastrofálnych účinkoch jadrovej vojny na ľudí a planétu, a zdôrazňuje, že vedecká komunita má osobitnú úlohu a zodpovednosť pri jej vývoji a komunikácii.
Terajšia iniciatíva OSN je založená na úsilí z roku 2023, keď odporučila Vedecká poradná skupina Zmluvy o zákaze jadrových zbraní (TPNW) novú štúdiu o klimatických, environmentálnych, fyzikálnych a sociálnych dôsledkoch jadrovej vojny na základe mandátu Valného zhromaždenia OSN.
Už vtedy navrhovali aby štúdia preskúmala, „či a ako môžu interakcie týchto rôznych fyzických, environmentálnych a sociálnych účinkov v rôznych časových horizontoch viesť ku kaskádovým humanitárnym následkom“. Rezolúciu o efektoch jadrovej vojny a vedeckého výskumu požadujúce takúto štúdiu predstavili v októbri v OSN Írsko a Nový Zéland a spočiatku ju spolufinancovala rôznorodá skupina viac ako 20 štátov (z Latinskej Ameriky, Európy, Strednej Európy), Východu, Afriky a Ázie), a dokonca aj jedného člena NATO (Nórsko).
Áno, je faktom, že väčšina jadrových zbraní bola navrhnutá v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Boli vyrobené pomocou technológie, ktorá je menej výkonná ako dnešné smartfóny, ktoré má dnes väčšina ľudí vo vrecku. Napriek tomu, ako technológia napreduje, vyvstávajú otázky týkajúce sa aplikácie týchto technológií na jadrové zbrane v digitálnom veku. Nedá sa taktiež poprieť, že celkový počet jadrových zbraní vo svete od 80. rokov 20. storočia klesol. Stále však existuje takmer 14 000 jadrových zbraní. Aj keď je to výrazne menej ako na vrchole studenej vojny, keď maximálny počet dosiahol približne 70 000, aj použitie jednej jadrovej zbrane a v obývanej oblasti by spôsobilo katastrofické humanitárne škody a katastrofy.
Riziko akéhokoľvek použitia jadrových zbraní, či už náhodne alebo úmyselne, je preto neprijateľné.
Jadrové zbrane však zostávajú vo výzbroji minimálne deviatich krajín a zohrávajú úlohu v bezpečnostných a obranných stratégiách približne tridsiatich ďalších krajín.
Pokiaľ je táto iniciatíva vnímaná ako vytvorenie spoločenskej objednávky na politikov a spoločnosť tak je to v poriadku.
Tak je to dokonca skutočne ušľachtilý čin, veď analýza možných dopadov a výsledkov prípadnej jadrovej vojny asi potvrdí (už známy fakt), aké zlé by bolo, kedy sa jadrovú vojna stala skutočnosťou, a snáď zvýši medzinárodný tlak na krajiny, ktoré by použití jadrových zbraní uvažovali.
Dokonca (teoreticky) je možné aj to, že ich vodcovia, ich elity, ak si to preštudujú, alebo ich obyvateľstvo, partneri či spojenci, prídu k záveru, že ani oni sami naozaj nechcú, aby sa to stalo a potvrdia svoje predošlé dohody!
Ako povedal Ahmet Üzümcü, generálny riaditeľ medzinárodnej Organizácie pre zákaz chemických zbraní, keď dostali za svoju aktivitu Nobelovu cenu: “Každé úsilie o zníženie rizika jadrových explózií bude slúžiť spoločným záujmom ľudstva; nás a budúcich generácií…”
Pokiaľ je to však myslené skutočne odborne, vedecky, vnímané ako reálne dopady jadrových explózií na ľudské telo, tak potom som (ohľadom nových poznatkov) ale osobne dosť skeptický.
