1. Aktuálny pokus o odvolanie Ursuly von der Leyen (2025)
O čo ide?
Dnes čelí predsedníčka EK Ursula von der Leyen pokusu o vyslovenie nedôvery v Európskom parlamente (EP), ktorý by viedol k odstúpeniu celej Európskej komisie (27 komisárov).
Tento návrh inicioval rumunský europoslanec Gheorghe Piperea z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) a podporilo ho viac ako 70 poslancov, vrátane slovenských europoslancov zo Smeru-SSD a ďalších konzervatívnych frakcií.
Hlasovanie je naplánované na 10. júla 2025 v Štrasburgu po dnešnej rozprave 7. júla.
Hlavné dôvody pokusu o odvolanie:
Pfizergate: Kritici obviňujú von der Leyen z netransparentnosti pri nákupe vakcín proti COVID-19 v roku 2021.
Ide o SMS komunikáciu s generálnym riaditeľom Pfizeru Albertom Bourlom ohľadom kontraktov na miliardy eur. Napriek rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ (máj 2025), ktorý nariadil zverejnenie týchto správ, EK ich nezverejnila, čo vyvolalo podozrenia z korupcie a zlého hospodárenia.
Politické spory: Niektorí europoslanci (najmä z ECR, Identita a demokracia, a čiastočne zo Zelených) kritizujú von der Leyen za centralizáciu moci, „zelený fanatizmus“ (napr. Green Deal, EU ETS s cenou ~100 €/tona CO₂) a migračnú politiku.
Niektorí slovenskí poslanci (EP) zdôrazňujú, že tieto politiky škodia národným ekonomikám, vrátane priemyslu (napr. U.S. Steel Košice).
Symbolická kritika: Von der Leyen označila návrh za „extrémistický“ a pokus „prepísať históriu“ pandémie, kde EÚ koordinovala nákup vakcín. Tvrdí, že rokovania boli transparentné a schválené členskými štátmi.
Šanca na úspech:
Na vyslovenie nedôvery je potrebná dvojtretinová väčšina v EP (480 z 720 hlasov). Väčšina politických skupín (EPP, S&D, Renew Europe) podporuje von der Leyen, takže návrh je považovaný za nepriechodzí.
Napriek tomu kauza oslabuje jej pozíciu, napríklad aj v kontexte odporu voči Green Deal a vysokým cenám energie (120–150 €/MWh na Slovensku vs. 42 €/MWh vo Francúzsku cez ARENH).
Súvislosť s energiou a fyzikou:
Kritika Green Deal (napr. Slovensko odmietlo cieľ zníženia emisií o 90 % do 2040) súvisí s tvojimi otázkami o energii. Vysoké ceny elektriny brzdia priemysel (U.S. Steel, zbrojárstvo) a výskum.
2. Historický prípad: Odstúpenie Santerovej komisie (1999)
O čo išlo?
V marci 1999 odstúpila celá Európska komisia pod vedením Jacquesa Santera (predsedu od 1995) po hrozbe vyslovenia nedôvery zo strany EP. Ide o jediný prípad v histórii EÚ, kedy Komisia odstúpila pod tlakom parlamentu.
Hlavné dôvody:
Korupčné obvinenia a zlý manažment:
Kauza začala v roku 1998, keď francúzska komisárka Edith Cresson (zodpovedná za vzdelávanie a výskum) bola obvinená z rodinkárstva. Najala svojho známeho, zubára Reného Berthelota, ako „vedeckého poradcu“ napriek jeho nedostatočnej kvalifikácii, a prideľovala mu neprimerané platy a zmluvy.
Vyšetrovanie odhalilo širšie problémy v Komisii: zlé hospodárenie s rozpočtom EÚ, podvody v programoch (napr. humanitárna pomoc, výskum) a nedostatočný dohľad zo strany Santera.
Správa výboru expertov:
EP vytvoril nezávislý výbor expertov, ktorý v marci 1999 vydal správu potvrdzujúcu „stratu kontroly“ nad rozpočtom a systémové zlyhania. Hoci Santer osobne nebol obvinený z korupcie, niesol politickú zodpovednosť za nedostatočný dohľad.
Hlasovanie o nedôvere:
V januári 1999 EP hlasoval o vyslovení nedôvery, ale návrh neprešiel (232 za, 293 proti, 27 zdržalo sa). Napriek tomu tlak pokračoval, a Santerova Komisia radšej odstúpila 15. marca 1999, aby predišla formálnemu odvolaniu.
Odstúpenie bolo bezprecedentné a viedlo k reformám v transparentnosti a správe EK.
Dôsledky:
Santerovu Komisiu dočasne nahradila dočasná Komisia pod vedením Manuela Marína, kým v septembri 1999 nenastúpil Romano Prodi.
Kauza viedla k posilneniu právomocí EP (napr. Lisabonská zmluva 2007) a zavedeniu prísnejších pravidiel pre správu rozpočtu a etiku komisárov.
Súvislosť s energiou a fyzikou:
V 90. rokoch bola energetická politika EÚ menej centralizovaná, no rozpočet EK financoval výskum (napr. fúzia, predchodca ITER), ktorý súvisí s tvojimi otázkami o jadrovej fyzike. Zlé hospodárenie (napr. v programe výskumu) brzdilo pokrok, podobne ako dnes vysoké ceny energie (120–150 €/MWh na Slovensku).
Kľúčové rozdiely:
Rozsah škandálu: Santerova kauza bola systémová (viacerí komisári, rozpočet), kým Pfizergate sa zameriava na von der Leyen osobne (SMS správy, vakcíny).
Politický kontext: V 1999 bolo menej polarizované prostredie; v 2025 je pokus spojený s odporom voči Green Deal a geopolitickým sporom (napr. podpora Ukrajiny).
Pravdepodobnosť úspechu: Santer čelil reálnej hrozbe odvolania, von der Leyen má silnú podporu hlavných frakcií, takže odvolanie je nepravdepodobné.
Podobnosti:
Oba prípady sa točia okolo transparentnosti a zodpovednosti EK.
EP využíva svoju právomoc kontrolovať Komisiu, čo posilňuje demokratickú legitimitu EÚ (Lisabonská zmluva).
Energia a Green Deal: Kritika von der Leyen za Green Deal (EU ETS, ~100 €/tona CO₂) odráža odpor Slovenska (napr. Tomáš Taraba) voči dekarbonizácii, ktorá zvyšuje ceny energie a ohrozuje priemysel (U.S. Steel, ~50–70 €/tona ocele).
5. Záver
Aktuálny pokus (2025): Ursula von der Leyen čelí návrhu na vyslovenie nedôvery kvôli Pfizergate (netransparentné rokovania o vakcínach), kritike Green Deal a migračnej politiky. Návrh inicioval Gheorghe Piperea (ECR) s podporou >70 poslancov, vrátane Smeru-SSD, ale je nepravdepodobné, že získa dvojtretinovú väčšinu (480/720 hlasov). Hlasovanie (10.7.2025) je skôr symbolické, no oslabuje jej pozíciu.
Santer (1999): Komisia Jacquesa Santera odstúpila po škandále s rodinkárstvom (Edith Cresson) a zlým hospodárením, pod tlakom EP a správy expertov. Išlo o prvý a zatiaľ jediný prípad odstúpenia EK, čo viedlo k reformám transparentnosti.
Oba prípady zdôrazňujú dôležitosť transparentnosti napríklad aj pre financovanie vedy a priemyslu, ktoré závisia aj od lacnej energie!
Slovensko by mohlo napríklad znížením cien elektriny (~80–100 €/MWh cez jadro alebo OZE) podporiť výskum aj ekonomiku, podobne ako Francúzsko (cez ARENH).
