Mnohí mladší čitatelia asi už nevedia čo je to “PRŤ”. Nuž teda pre objasnenie: “Prť” je podľa slovníka slovenského jazyka “úzky horský chodník” v strmých horských stráňach, pôvodne vyšliapaný zverinou, napr. kamzíkmi, alebo dobytkom (ovcami), ktorý potom využívajú aj horali, pastieri, pašeráci, pytliaci, poľovníci ale aj turisti. Chodenie prťami je nielen ťažké, ale často aj nebezpečné… Je o vlastne chodenie po stope….
Poďme teda po jadrovej stope – Je európska jadrová energetika na opätovnom úsvite (tak ako sa o zdá v celosvetovom - globálnom merítku), alebo je to opäť iba bludný kruh?
Celkovo...
Vzhľadom na klimatické zmeny a geopolitické napätie zdôrazňujúce dôležitosť energetickej bezpečnosti, cenovej dostupnosti a dekarbonizácie nachádza jadrová energia, táto kedysi kontroverzná forma energie nové prijatie v mnohých krajinách a prežíva akúsi globálnu renesanciu. Je pravdou aj to, že sa jadrovej energie mnohí veľmi obávajú. Veď tri najvážnejšie incidenty týkajúce sa jadrových elektrární – nehoda na Three Mile Island v USA, katastrofa v Černobyle v bývalom Sovietskom zväze a posledná vo Fukušime v Japonsku sú mementami. Ale verejná mienka sa môže meniť (a aj sa mení...).
Stále viac krajín má záujem rozšíriť svoje energetické zdroje a ochotu stavať jadrové elektrárne na svojom teritóriu. Najnovšie to už dokonca prehlásili aj v Singapúre.
Čím to je? Čo poháňa túto globálnu jadrovú renesanciu? Faktorov je viacero. Nepochybne medzi ne patrí energetická bezpečnosť a ceny energií. Veď Rusko-Ukrajinská vojna spôsobila napríklad prudký nárast cien zemného plynu. To núti krajiny, aby uprednostňovali domácu výrobu energie, napríklad aj využívaním jadrovej energie. Klimatické zmeny zase zvyšuje tlak na krajiny, aby znižovali svoje emisie skleníkových plynov, keďže extrémne poveternostné javy spôsobené klimatickými zmenami spôsobujú celosvetový zmätok.
K týmto dňom sa minimálne už 25 krajín (ktoré využívajú jadrovú energiu) – vrátane Francúzska, Japonska a Spojených štátov – zaviazalo do roku 2050 strojnásobiť globálnu kapacitu jadrovej energie (je to proces, ktorý začal na konferencii OSN o zmene klímy v roku 2023). Jadrová energia v súčasnosti tvorí asi 10 percent celosvetovej výroby elektriny, podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) OSN. Tento podiel bude rásť.
Od roku 2021 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) každý rok reviduje svoje prognózy globálnej jadrovej kapacity smerom nahor. Do roku 2050 očakáva, že jadrová energia bude dodávať až 950 Gigawattov (GW) elektriny, čo je asi 2,5-násobok množstva vyrobeného v roku 2023.
Jadrová energia je opätovne akceptovateľná aj preto, že pokročilé technológie robia kontroverzný zdroj energie bezpečnejším.
Expert na jadrové materiály Michael Short z amerického Massachusettského technologického inštitútu (MIT) pre The Straits Times uviedol, že existujú najmenej tri dôvody, prečo krajiny chcú začať alebo zvýšiť výrobu jadrovej energie. Povedal: „Po prvé, (je to) energia s nulovým obsahom uhlíka. Po druhé, jadrová energia môže byť vnímaná už ako „domáci“ zdroj energie pre energetickú bezpečnosť krajiny, a po tretie zaručené nepretržité dodávky a stabilné nízke ceny.
Zatiaľ čo všetky krajiny sa usilujú o energetickú bezpečnosť a cenovú dostupnosť v rámci uhlíkových obmedzení, každá z nich sa k tomu zrejme dostane inou svoju vlastnou cestou. Navyše dnes stojíme pred inou výzvou. Priemyselné odvetvia budúcnosti – ako sú umelá inteligencia, polovodiče, bio-farmaceutiká – sú vysoko energeticky náročné. Aby sme uspokojili tieto rastúce energetické potreby a zároveň znížili naše uhlíkové emisie, budeme potrebovať viac čistej energie.
Niekto však môže namietať... Prečo by svet potreboval jadrovú energiu, keď existuje obnoviteľná energia zo slnka, vetra a riek? Áno, niektoré krajiny, ako napríklad Švajčiarsko, Nórsko, Rakúsko, Bhután a Island, sú požehnané vodnou a geotermálnou energiou – obnoviteľnými zdrojmi, ktoré však nie sú tak dostupné vo všetkých krajinách. Ale sú krajiny s nedostatkom pôdy a zdrojov, (ako je už napríklad spomenutý aj Singapur), nemajú obnoviteľné zdroje, zatiaľ čo sú zase aj také krajiny, ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na fosílne palivá, a tie majú tendenciu venovať menej pozornosti zelenej energii. Ostatné krajiny potrebujú viac investícií do prechodu na čistú energiu. Napríklad také Japonsko. Veď to sú v oblasti techniky a technológií známi „machri na machrov“, tak prečo tam nejdú do popredia solárne panely a veterné turbíny? Odpoveď je ľahká a jasná - v Japonsku je príliš kopcovitý terén zvlášť náročný na inštaláciu.
Konkrétnejšie...
Japonsko - napriek traume z katastrofy vo Fukušime v roku 2011 ide teraz Japonsko zvýšiť kapacitu jadrovej energie opätovným spustením všetkých svojich odstavených reaktorov a vývojom nových pokročilých elektrární. Podľa najnovšieho vládneho základného energetického plánu má Japonsko „maximálne využívať jadrovú energiu“, pričom približne 20 % celkovej výroby elektriny v krajine vo fiškálnom roku 2040 bude pochádzať z jadra. Japonská vláda reviduje svoj energetický plán približne každé tri roky. Najnovší plán, podobne ako predtým, uznáva potrebu energetickej bezpečnosti pre krajinu, ktorá je chudobná na zdroje fosílnych palív. Politika zahŕňa záväzky k iniciatívam „čistej energie“, ale kladie dôraz na zabezpečenie stabilných a bezpečných dodávok energie. 7. základný energetický plán, ktorý japonský kabinet prijal požaduje zvýšenie výroby jadrovej elektriny z 8,5 % vo fiškálnom roku 2023 na približne 20 % vo fiškálnom roku 2040. Očakáva sa, že podiel obnoviteľnej energie na celkovej výrobe elektriny sa medzitým zvýši z 22,9 % na 40 % – 50 %. Pred haváriou v elektrárni Fukušima Daiichi v marci 2011 zabezpečovalo 54 japonských reaktorov približne 30 % elektriny v krajine. Do 14 mesiacov od havárie všetky JE odstavili, kým sa nevykonali požadované zmeny. Odvtedy postupne obnovilo prevádzku 14 reaktorov. Politikou na dosiahnutie 20 % podielu jadrovej energie do fiškálneho roku 2040 bude musieť byť v prevádzke väčšina z 36 prevádzkyschopných japonských jadrových reaktorov – vrátane tých, ktoré sú v súčasnosti vo výstavbe. Navyše vo februári 2023 japonský kabinet schválil politiku umožňujúcu výstavbu nových jadrových reaktorov a predĺženie prevádzky existujúcich reaktorov zo 40 na 60 rokov. Vláda uviedla, že pristúpi k „konkrétnej implementácii inovatívnych reaktorov novej generácie“ na miestach tam, kde sa rozhodli vyradiť staré jadrové elektrárne z prevádzky, ale samozrejme „iba ak prispejú k udržaniu a rozvoju miestneho priemyslu a zamestnanosti a dokážu získať pochopenie miestnej komunity“.
Švajčiarsko - Po Fukušime sa aj Švajčiarsko v roku 2017 rozhodlo postupne ukončiť jadrovú energiu. Teraz uvažuje o zrušení zákazu nových elektrární, pretože zimná energetická bezpečnosť a dekarbonizácia sa stali naliehavými problémami. Dokonca skúmajú či by nemohli aj najstaršiu jadrovú elektráreň na svete v Benzau nechať v prevádzke až do roku 2040. To samozrejme trochu vyvoláva aj kontroverziu, lebo tam bolo referendum o odstavení JE zo siete k roku 2030. Ale minulý rok 19. marca akceptovali federálnu ľudovou iniciatívu „Elektrina pre každého za všetkých okolností (Stop Blackouts)“. Federálna ústava teraz stanovuje, že dodávka elektriny musí byť vždy zaručená a že federálna vláda je za to zodpovedná. Okrem toho by výroba elektriny mala byť šetrná k životnému prostrediu a klíme a že mali by byť povolené všetky druhy výroby elektriny, ktoré sú priaznivé pre klímu. Iniciatíva znamená nové rozdelenie úloh medzi federálnu vládu a kantónmi a zrušenie zákazu výstavby nových jadrových elektrární. 9. júna 2024 bol prijatý federálny zákon o bezpečnom zásobovaní energiou z obnoviteľných zdrojov. Bývalý existujúci zákaz výstavby nových jadrových elektrární bol teda už nezlučiteľný s cieľom technologickej otvorenosti a prináša so sebou aj riziká pre demontáž existujúcich elektrární." Preto si zrušenie zákazu výstavby nových jadrových elektrární nevyžaduje novelu ústavy, ale postačuje úprava na legislatívnej úrovni." Federálne ministerstvo energetiky a komunikácií predložilo koncom roka 2024 Spolkovej rade novelu zákona o jadrovej energetike a teraz trvajú konzultácie do konca marca 2025. O iniciatíve a protinávrhu bude následne rokovať parlament. Prezident Švajčiarskeho jadrového fóra Hans-Ulrich Bigler povedal, že „Zrušenie zákazu novej výstavby je už dávno naplánované a je krokom k väčšej technologickej otvorenosti,“ a dodal že "Dáva Švajčiarsku väčší manévrovací priestor, pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok a ochranu klímy." Ale samotné zrušenie zákazu zrejme "nestačí". Musí sa zjednodušiť aj licenčný režim pre jadrové elektrárne, keďže súčasný viacstupňový proces vytvára právnu neistotu a vysoké dodatočné náklady. Bigler povedal, že "Zjednodušenie licenčného režimu by urobilo jadrové elektrárne v tejto krajine oveľa atraktívnejšie", a dodal, že „Zrušenie zákazu novej výstavby tiež podporuje dlhodobú prevádzku existujúcich jadrových elektrární, pretože sú zachované nedotknuté dodávateľské reťazce a pokračujú investície do vzdelávania a výskumu.“ Len taká „pikoška“: Švajčiarskej jadrovej elektrárni Gosgen stačí „bežať iba 60 sekúnd“, aby vyrobila (a teda pokryla) spotrebu elektrickej energie jedného obyvateľa Švajčiarska na celý rok.
USA – Vo februári 2025 vznikla „Koalícia desiatich štátov“, ktorá má za cieľ urýchliť pokročilú jadrovú energiu. Národná asociácia predstaviteľov štátnej energetiky (Advanced Nuclear First Mover Initiative) podporí štáty, aby preskúmali spôsoby, ako znížiť náklady na jadrové projekty a splniť rýchlo rastúce americké energetické potreby. Iniciatíva naštartovala 5. februára, a zahŕňa štáty New York, Indiana, Kentucky, Tennessee a Wyoming, Maryland, Pensylvánia, Utah, Virgínia a Západná Virgínia. Týchto 10 štátov sa zaviazalo urýchliť pokročilé jadrové projekty skúmaním príležitostí na zníženie finančných a technologických rizík, navrhovaním podporných politík pre tržné akceptovanie, definovaním potrieb dodávateľského reťazca, zefektívnením federálneho povoľovania, rozvojom možností koordinovaného obstarávania, skúmaním štruktúr štátneho, federálneho a súkromného financovania a vytváraním verejno-súkromných partnerstiev. Guvernérka štátu New York Kathy Hochul v januári oznámila, že štát pomôže viesť „mnohoštátne konzorcium pre jadrovú energiu zamerané na znižovanie nákladov a zdieľanie rizika“. Prehlásila, že New York je hrdý na to, že môže byť na čele iniciatívy. Prezident NASEO David Terry uviedol že iniciatíva pod vedením Štátneho energetického úradu spája zainteresované štáty, priemysel, verejné služby, koncových používateľov a investorov s cieľom vyvinúť inovatívne modely verejno-súkromných partnerstiev, stratégie obstarávania a podporné politiky. NASEO je združenie predstaviteľov energetiky zo všetkých štátov a území USA. Štátni predstavitelia energetiky sú menovaní guvernérmi štátov: Cieľom NASEO je uľahčovať vzájomné učenie sa medzi štátnymi energetickými úradníkmi, ako aj poskytovať zdroje pre štátne energetické úrady a o nich a obhajovať záujmy štátnych energetických úradov pred Kongresom a federálnymi agentúrami. A spomenutá Iniciatíva rozširuje existujúcu prácu NASEO so štátmi na podporu pokročilých projektov jadrovej energetiky.
Nemecko – Nemecko je teraz jedinou krajinou, ktorá úplne vyradila svoje jadrové elektrárne. Ale ako šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) uviedol, že bolo asi „racionálne a logické“, aby sa Nemecko vrátilo k jadrovej energii, aj keď sa postupné vyraďovanie krajiny skončilo v roku 2023. Odvtedy sa však názory občanov, ako aj politikov (aj z CDU a CSU) opäť v postoji k jadrovej energetike zmenili. Teraz mnohí v strane dokonca volajú po výstavbe nových reaktorov. A líder CDU Friedrich Merz prehlásil, že odstavenie posledných reaktorov bolo "čiernym dňom pre Nemecko". Uvidíme čo prinesú nastávajúce voľby. Niektorí nemeckí predvolební kandidáti presadzujú jadrový návrat. Aj keď mal byť odchod Nemecka z jadrovej energetiky finálny, s rastúcimi nákladmi na energiu konzervatívci znovu otvárajú diskusiu. Odstavenie podmorských trás z Ruska do Nemecka a vojna Ukrajine odhalila závislosť Nemecka od ruského plynu. Prudké ceny energií podkopali konkurencieschopnosť nemeckého priemyslu a prinútili viaceré spoločnosti presťahovať sa do zahraničia. Jens Spahn, zástupca parlamentného lídra Kresťansko-demokratickej únie (CDU) prehlasuje, že "Keď bude nová generácia malých a nízko odpadových jadrových elektrární pripravená na trh, mali by sme ju použiť," Očakáva sa, že CDU a jej bavorská sesterská strana Kresťansko-sociálna únia budú viesť budúcu vládu a z jadrovej energie robia definujúcu volebnú tému. Manifest strany výslovne vyzýva na výskum jadrovej technológie novej generácie vrátane malých modulárnych reaktorov (SMR). Friedrich Merz, líder CDU a kandidát na kancelára, už prichádza s myšlienkou spolupráce s Francúzskom a pre noviny Spiegel povedal, že „Zvažujeme, či by sme mali postaviť tieto malé modulárne reaktory – možno spolu s Francúzskom,“. A nie sú sami. Aj pro-podnikateľská Slobodná demokratická strana (FDP) naznačila otvorenosť jadrovému výskumu. A krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) ide ešte ďalej a presadzuje úplné zvrátenie nemeckého jadrového odchodu s cieľom oživiť aj veľké reaktory. Ale nemecký jadrový dozor je zatiaľ skeptický, a tvrdí, že SMR sú ešte nevyskúšané, s nejasnými nákladmi a realizovateľnosťou. Ale Rafael Laguna de la Vera, šéf vládou podporovanej inovačnej agentúry Sprind, tvrdí, že Nemecko sa musí vrátiť do jadrovej hry. „Nemecko nesmie v najbližších rokoch premeškať túto dôležitú priemyselnú revolúciu,“ povedal. On naopak tvrdi, že SMR sú „efektívne a bezpečné“, veľké iba ako tepelné čerpadlo, ale schopné poháňať celé mestá až na desaťročie s minimálnou údržbou a odpadom. Jadrová diskusia tiež odhaľuje energetické rozpory Nemecka. Laguna to považuje za budíček pre Nemecko po rokoch strávených budovaním obnoviteľných zdrojov energie, ktoré vlani podľa Fraunhoferovho inštitútu predstavovali 62 percent verejnej výroby elektriny. Ale, ako povedal „Samotnými veternými turbínami a solárnymi parkami energetický hlad nadchádzajúcich rokov uspokojiť nedokážeme – a už vôbec nie klimaticky neutrálnym spôsobom,“.
Španielsko - Parlament schválil 14. februára 2025návrh na zvrátenie vyraďovania španielskych jadrových elektrární. Plenárne zasadnutie španielskeho kongresu schválilo návrh vyzývajúci vládu, aby zaviedla sériu opatrení, ktoré by zvrátili rozhodnutie krajiny postupne ukončiť jadrovú energiu. Podľa súčasných plánov by mali byť všetky španielske energetické reaktory odstavené do roku 2035. Návrh, ktorý predložila pravicová ľudová strana, dokonca prešiel v pôvodných podmienkach. Sedem prevádzkovaných jadrových reaktorov v Španielsku – Almaraz I a II, Ascó I a II, Cofrentes, Trillo a Vandellós II – vyrába asi 20 % elektriny krajiny. Podľa plánov krajiny na postupné vyraďovanie jadrových zariadení, ktoré boli dohodnuté v roku 2019, bolo naplánované odstavenie štyroch reaktorov do konca roku 2030, zatiaľ čo zvyšné tri reaktory mali byť odstavené do roku 2035. Text schváleného návrhu vyzýva vládu, aby predĺžila prevádzkovú životnosť existujúcich jadrových elektrární v Španielsku, „v súlade s európskymi predpismi, usmerneniami Rady pre jadrovú bezpečnosť a prevádzkovateľmi elektrární, pri zohľadnení technických a ekonomických kritérií“. Vyzýva tiež vládu, aby „zaistila ekonomickú udržateľnosť jadrových zariadení, pričom uznáva kľúčovú úlohu tejto technológie pri prechode na energetiku, pretože zaručuje bezpečné a stabilné dodávky elektriny a prispieva k nižším trhovým cenám elektriny a zníženiu emisií skleníkových plynov“. Parlament tiež vyzval Vládu, aby rokovala s obcami, regionálnymi vládami a miestnymi orgánmi, ktorých sa týka plánované odstavenie siedmich reaktorov v krajine. Okrem toho uvádza, že Národná komisia pre trhy a hospodársku súťaž a prevádzkovateľ elektrizačnej sústavy posudzujú ekonomický dopad plánovaného odstavenia jadrovej elektrárne. Návrh tiež vyzýva vládu, aby zaviedla opatrenia, „ktoré zabezpečia, aby španielsky jadrový priemysel mohol prispieť k výzvam a využiť príležitosti, ktoré predstavuje zákon EÚ o čistom nulovom priemysle“, ktorý zahŕňa technológie jadrovej energie. Mala by tiež prejsť na zrušenie tej legislatívy, ktorá zakazuje nové povolenia na prieskum, ťažbu alebo spracovanie rádioaktívnych nerastov vrátane uránu v Španielsku a tiež zakazuje nové povolenia pre zariadenia jadrového palivového cyklu na nakladanie s týmito materiálmi.
Belgicko - Belgická vláda sa snaží zvrátiť politiku postupného vyraďovania jadrových elektrární. Nová belgická koaličná vláda oznámila plány pokračovať v prevádzke dvoch tamojších reaktorov o ďalších 10 rokov nad rámec už dohodnutého 10-ročného predĺženia – a uviedla, že jej cieľom je postaviť nové reaktory. Po belgických federálnych a regionálnych voľbách v roku 2024 a po mesiacoch rokovaní dospeli 31. januára strany tvoriace arizonskú koalíciu (Les Engagés, MR, Vooruit, CD&V a N-VA) k dohode o zostavení vlády a jej politike. Predseda vlády Bart De Wever pri zložení prísahy povedal, že "Pokiaľ ide o energetiku, dohoda zabezpečuje rozvoj dlhodobej stratégie zabezpečujúcej cenovo dostupný, bezpečný a uhlíkovo neutrálny energetický mix zložený z obnoviteľných zdrojov, jadrovej energie a iných foriem uhlíkovo neutrálnej energie, ktorý zaručuje bezpečnosť dodávok, cenovú dostupnosť pre občanov a podniky a udržateľnosť,". "Bude to zahŕňať aj zrušenie zákazu výstavby nových jadrových kapacít vo veľmi krátkom časovom horizonte a prijatie všetkých nevyhnutných opatrení na predĺženie životnosti blokov, ktoré spĺňajú bezpečnostné normy. Konkrétne v prípade Doel 4 a Tihange 3 je cieľom dohody predĺžiť ich životnosť minimálne o 10 ďalších rokov navyše k 10 rokom, ktoré už boli dohodnuté." Belgicko malo vtedy v prevádzke päť energetických reaktorov: bloky 1, 2 a 4 Doel a bloky 1 a 3 Tihange s kombinovanou výrobnou kapacitou približne 4 GWe. Rozhodnutie predĺžiť životnosť reaktorov bolo navrhnuté s cieľom zvýšiť energetickú bezpečnosť krajiny a zároveň udržať emisie uhlíka čo najnižšie. Belgicko v decembri 2023 dokončilo plány na predĺženie životnosti Doel 4 a Tihange 3 o 10 rokov, pričom poskytne kapacitu 2 GWe z reaktorov, ktoré z 89,8 % vlastní Engie's Electrabel a z 10,2 % dcérska spoločnosť EDF Luminus. Prvý blok jadrovej elektrárne Doel bol teraz už natrvalo odstavený 14. februára po 50 rokoch prevádzky. Odstavovania sú v súlade s belgickou politikou postupného vyraďovania jadrových zariadení ešte z roku 2003. Podľa súčasných predpisov sa tento rok odstavia aj Tihange-1 a Doel-2, zatiaľ čo Doel-4 a Tihange-3 by mohli dostať prevádzkové rozšírenia približne do roku 2035. Terajšia belgická vláda však uviedla, že má záujem o ďalšie predĺženie životnosti jadrových elektrární a uvažuje aj o vybudovaní nových jadrových kapacít. Mathieu Bihet, nový minister energetiky krajiny, povedal v rozhovore pre La Libre, že vláda chce potvrdiť dohodu s vlastníkom Engie o predĺžení prevádzky Doel-4 a Tihange-3 do roku 2035, „ale chce rozšíriť aj ďalšie kapacity“. Dodatočné dohody by mohli viesť k predĺženiu jedného alebo viacerých zvyšných dvoch reaktorov – Tihange-1 a Doel-2. Začiatkom minulého mesiaca vláda oznámila plány na zabezpečenie spoliehania sa krajiny na jadrovú energiu s cieľom dosiahnuť podiel 4 GW na elektrickom mixe krajiny ako súčasť úsilia o zabezpečenie bezuhlíkovej kapacity v základnom zaťažení. Štyri reaktory, ktoré sú teraz v prevádzke, majú čistú kapacitu približne 3,4 GW. Podľa koaličnej dohody je cieľom „reštartovať“ belgický jadrový priemysel a vidieť predĺženie prevádzkovej životnosti existujúcich jadrových elektrární a výstavbu nových reaktorov. Skupina „Stand Up for Nuclear“, globálna iniciatíva na podporu jadrovej energie požaduje zrušenie zákona o postupnom vyraďovaní a uviedla, že zatvorenie elektrárne Doel-1 znamená stratu 445 MW čistej energie. Skupina vyzvala zainteresované strany, aby zastavili vyraďovanie z prevádzky, reštartovali reaktory a zrušili zákon o postupnom vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky. "Tento rok sa plánuje zatvorenie ďalších dvoch reaktorov," uviedol Stand Up for Nuclear na sociálnych sieťach. "Nemáme čas strácať čas."
Hurá - Nová Európska podnikateľská jadrová aliancia (European Business Nuclear Alliance).
V stredu 12. februára 2025 zverejnila skupina 14 európskych podnikateľských federácií zverejnila spoločné vyhlásenie, v ktorom oznámili svoj spoločný záväzok posilniť európsky jadrový priemysel. Deklarácia zdôrazňuje štyri prioritné oblasti. Alianciu tvorí 14 signatárskych federácií s 19 zastúpenými národnosťami, a je „mobilizáciou ekonomických aktérov s cieľom brániť miesto jadrovej energie v rámci Európskej únie a urobiť z Európy dekarbonizovanú, konkurencieschopnú a suverénnu ekonomickú veľmoc“, uviedol francúzsky Medef, ktorý alianciu inicioval. Medzi jeho ďalších členov patria napríklad belgický VOB FEB, Bulharský priemyselný zväz, chorvátsky HUP, Konfederácia priemyslu Českej republiky, Dánsky priemysel, Konfederácia fínskeho priemyslu, Konfederácia maďarských zamestnávateľov a priemyselníkov, talianska Confindustria, poľská konfederácia Lewiatan, rumunská Concordia, Slovinská národná konfederácia zamestnávateľov, a tiež Slovenská Republiková únia zamestnávateľov. Členom je aj Konfederácia britského priemyslu, hoci na tam uvádza, že jej podpis je „relevantný pre všetky témy, ktoré sa netýkajú EÚ“. Vo vyhlásení sa uvádza, že „Vzhľadom na zintenzívnenie globálnych pretekov vo vývoji čistých technológií musí Európa prehĺbiť a rozšíriť svoje investície do strategických hodnotových reťazcov, aby si upevnila svoju pozíciu klimatického lídra a obhájila svoj ekonomický potenciál,“. „Vzhľadom na silnejúce požiadavky na dekarbonizáciu a tlaky na konkurencieschopnosť sú potrebné rozmanité riešenia a technológie. A práve „Jadrová energia je jednou z týchto kritických pák, ktorá dopĺňa obnoviteľnú energiu a iné čisté riešenia a zabezpečuje podnikom prístup ku konkurencieschopnej, stabilnej a predvídateľnej dodávke dekarbonizovanej energie. Zvyšovanie investícií, podpora inovácií v pokročilých technológiách a posilnenie obehového hospodárstva ponúka strategickú príležitosť na konsolidáciu jadrového hodnotového reťazca spolu s ďalšími kľúčovými čistými priemyselnými sektormi, čím sa podporuje konkurencieschopnosť a odolnosť na európskej úrovni.“ V deklarácii sa uvádza, že signatári „vítajú nový impulz pre jadrovú energiu, ktorý sa objavuje na európskej úrovni, vrátane uznania úlohy jadrovej energie na úrovni EÚ v zákone o čistom nulovom priemysle, v oznámení o cieli v oblasti klímy do roku 2040, ako aj spustenie priemyselnej aliancie SMR“. Hovoria však, že „je čas, aby Európa stavala na týchto objavoch a išla ďalej“. Deklarácia Aliancie zdôrazňuje a určuje štyri prioritné oblasti, ktoré sú podľa nej v súlade s rozvojom Dohody o čistom priemysle a očakávajú ďalšie míľniky na splnenie európskych ekonomických a klimatických cieľov. Sú to:
- poskytnutie jasného a podporného inštitucionálneho rámca, odstránenie prekážok a úplná implementácia technologickej neutrality;
- zabezpečenie prístupu k súkromnému a verejnému financovaniu;
- urýchlenie industrializácie odvetvia a podpora silného jadrového ekosystému v Európe; a
- podpora rozvoja a obnovy zručností.
„Jadrová energia nemôže zostať na okraji európskych stratégií,“ uvádza sa v deklarácii. "Na ceste k dekarbonizovanému hospodárstvu a energetickému systému musia byť nasadené všetky technológie, ktoré vedú k zníženiu emisií. Teraz je naliehavé vytvoriť rámec a konkrétne opatrenia na prechod, ktorý plne využije komplementaritu medzi jadrovými, obnoviteľnými energiami a inými nízko uhlíkovými technológiami."
Mimochodom, len tak na okraj, čo je teda dosť divné – informácia o tejto novej Európskej podnikateľskej jadrovej aliancii v slovenských masmédiách vôbec neprebehla. Dokonca nebola spomenutá ani na web stránke Slovenskej nukleárnej spoločnosti (SNUS).
Zdá sa teda, že všetko je pre renesanciu jadrovej energetiky na tej najlepšej ceste.... Ale naozaj?
Nie je to iba zdanie?
Z uniknutých dokumentoch EÚ o pravidlách štátnej pomoci pre čisté technológie sa totiž zdá, že jadrová energia bola odsunutá na vedľajšiu koľaj.
Návrh aktualizovaných pravidiel o prípustnej štátnej pomoci v rámci nadchádzajúcej dohody o čistom priemysle neobsahuje vôbec, ale vôbec ani jednu jedinú – teda žiadnu výslovnú zmienku o jadrovej energii, a to aj napriek nedávnym signálom od exekutívy Európskej komisie, že túto technológiu začína vnímať ako neoddeliteľnú súčasť prechodu EÚ na nulovú sieť. Zdá sa teda, že Európska komisia v tom aby podporila priemysel EÚ prostredníctvom podpory prechodu na čisté technológie namiesto podpory aj jadrovej energie ju naopak obmedzuje, čím sa asi dostane do kolízie s pro-nukleárnymi krajinami, ako je Francúzsko, a iné krajiny. Návrh rámca opatrení štátnej pomoci uvádza množstvo technológií, infraštruktúru solárnej a veternej energie až po výrobu batérií a podmienok, za ktorých by sa krajiny mohli odchýliť od normálne rigidných pravidiel jednotného trhu, ktoré zakazujú národným vládam dotovať ich domáci priemysel. Rozhodujúce tu ale je, že jadrová energia je do značnej miery vylúčená z výroby vodíka, ako nosiča čistej energie, ktorý má zohrávať kľúčovú úlohu pri dekarbonizácii výroby ocele, výroby chemikálií a iných sektorov, ktoré sa v súčasnosti spoliehajú na fosílne palivá a produkujú obrovské objemy skleníkových plynov. Na to, aby sa projekt kvalifikoval na štátnu pomoc, musí byť podiel „zeleného“ vodíka – vyrobeného pomocou zdrojov energie, ako je veterná, solárna alebo vodná energia – o 25 percentuálnych bodov nad podielom takýchto obnoviteľných zdrojov energie v elektrizačnom systéme krajiny, čo je požiadavka jasne navrhnutá tak, aby stimulovala ďalšie zavádzanie. Budúcnosť čistej energie v Európskej únii je teda vlastne ohrozená, pretože vymenovanie dvoch protijadrových komisárov vlastne potvrdilo námietky, ktoré boli pri ich kandidatúre predkladané. Ich nejasné blablabla pri hearingu 5. novembra a 12. novembra v Európskom Parlamente žiaľ poslancov učičíkalo a teraz vidíme ten výsledok.
Komisári Teresa Ribera a Dan Jørgensen sú v komisii pre energetiku na kľúčových postoch a ich dlhodobý odpor k jadrovej energii ako vidieť (napriek ich sľubom že tomu nebudú minimálne brániť) zrejme asi opäť zablokuje oživenie jadrovej energetiky v Európe, - teda vlastne aj kľúčovú zložku dosahovania klimatických cieľov. Napriek drvivým dôkazom, že jadrová energia je životne dôležitá pre dekarbonizáciu energetického sektora, títo komisári uprednostňujú ideológiu pred vedou, čím sa Európa stáva zraniteľnou nielen voči vyšším emisiám ale hlavne energetickej nestabilite.
Ešte raz - V návrhu pravidiel Európskej komisie pre voľnejšiu štátnu pomoc dotácie „Clean Industrial Deal“ jadrová energia chýba! Nie je ani raz spomenutá. Takže to čo Stéphan Séjourné povedal len pred pár dňami, že Európa so svojou novou stratégiou „konečne prestane ignorovať jadrovú energiu“ zrejme opať neplatí!
Voľnejšie pravidlá štátnej pomoci sú kľúčovou zložkou balíka Komisie s názvom „Clean Industrial Deal“, ktorého cieľom je posilniť dekarbonizovanie európskeho priemyslu. Očakáva sa, že hlavný text bude predložený asi o týždeň 26. februára.
Samozrejme že tento návrh pravidiel štátnej pomoci by sa ešte mohol pred zverejnením konečného textu zmeniť, napríklad cestou, že obnoviteľnému „zelenému“ vodíku možno ponúknuť preferenčné zaobchádzanie pred „nízko uhlíkovým“ vodíkom, ktorý možno vyrábať aj z jadrových alebo fosílnych palív v kombinácii so zachytávaním uhlíka.
Keď sa v priemyselných projektoch dekarbonizácie používa vodík, členské štáty EÚ by mohli napríklad zabezpečiť, aby sa v nich používal iba zelený vodík. A alternatívne, ak sa používa vodík s nízkym obsahom uhlíka, projekt by mal využívať aj minimálny podiel zeleného vodíka. Táto hranica súvisí s množstvom obnoviteľnej energie v elektrickej sieti krajiny.
Očakáva sa, že nové pravidlá nahradia Dočasný krízový a prechodný rámec, ktorý bol prijatý v marci 2023 s cieľom podporiť zelenú transformáciu Európy. Nedávno prijatý kompas EÚ pre konkurencieschopnosť naznačil, že nový rámec štátnej pomoci možno očakávať v druhom štvrťroku 2025.
Finálny návrh nových pravidiel štátnej pomoci by mohol byť zverejnený po dohode o čistom priemysle a môže byť prijatý do leta.
Na vysvetlenie - aké sú pravidlá EÚ pre štátnu pomoc? - Štátna pomoc – vo vnímaní Európskej komisie je spoločnosť, ktorá dostáva vládnu podporu, získava výhodu oproti svojim konkurentom. Zmluva preto vo všeobecnosti zakazuje štátnu pomoc, pokiaľ nie je odôvodnená dôvodmi všeobecného hospodárskeho rozvoja.
Aký je príklad štátnej pomoci? - Príklady štátnej pomoci napríklad zahŕňajú vládne poskytovanie prenájmu pod trhovou sadzbou, zvýhodnené pôžičky, odvetvové daňové úľavy a inú podporu, ktorá by mohla poskytnúť podniku konkurenčnú výhodu.
Voľnejšie pravidlá štátnej pomoci majú za cieľ podporiť dopyt po čistých technológiách. Návrh Európskej komisie teda stanovuje spôsoby, ako môžu vlády dotovať a podporovať investície do čistých technológií. A výkonná viceprezidentka Teresa Ribera mala za úlohu nájsť spôsoby, ako zjednodušiť a rozšíriť štátnu pomoc pre podniky. Cieľom pravidiel Európskej komisie pre štátnu pomoc pre „Clean Industrial Deal“ je zvýšiť dopyt po čistých technológiách a uľahčiť investície z „rizikových“ penzijných fondov. Dokument má byť zverejnený 26. februára ako súčasť dohody Európskej únie o čistom priemysle, širokého balíka opatrení, ktoré majú priemyslu pomôcť znížiť jeho klimatické emisie. Zatiaľ čo Komisia je nastavená na obmedzenie dotácií na výrobu čistých technológií na 75 miliónov EUR na projekt, čo je pokles zo 150 miliónov EUR v rámci súčasného programu, vládam zároveň otvorila nové možnosti financovania dekarbonizácie priemyslu a výroby obnoviteľnej energie. Ale opakujem opäť – jadrová energia tam (ŽIAĽ) NIE JE!
Je to ale parketa štátnych zástupcov – ministrov, premiéra, prezidenta. Kto sa toho chytí?
Lebo aj keď z Európskej Komisie odišiel Timmermans (ktorý tam teda narobil voči jadrovej energii mnoho zlého), ťažko možno od komisárov Teresy Ribera a Dana Jørgensena čakať priaznivé pro-jadrové stanovisko (pokiaľ ich k tomu neprinútia politici z členských štátov). Ako vidíte, stačí „zabudnúť“ v texte jednu vetu....
Akože je to v tom našom starom prísloví? „Nebude zo psa slanina ani z vlka baranina...!“
