Počas včerajšej búrlivej diskusii v Európskom Parlamente a snahe odvolať predsedníčku Európskej Komisie sa priamo vynára aj tiež kritizovaná oblasť systému emisných povoleniek (ETS).
Možno by čitatelia ocenili o tomto systéme ETS pár slov na objasnenie…
EU ETS
Systém emisných povoleniek v Európskej únii (EU ETS) je kľúčovým nástrojom na znižovanie emisií skleníkových plynov, ale vyvoláva aj kontroverzie, ktoré vedú k označeniu ako „neférový“ alebo „špekulatívny“.
Poďme sa na to pozrieť jednoducho a jasne, aby to bolo zrozumiteľné aj bez hlbokých technických znalostí.
Ako funguje systém emisných povoleniek (EU ETS)?
1. Základná myšlienka:
o EU ETS je trhový mechanizmus, ktorý núti firmy platiť za emisie skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého (CO2).
Funguje na princípe „znečisťovateľ platí“ – ak firma vypúšťa emisie, musí si kúpiť povolenky, ktoré jej dávajú právo vypustiť určité množstvo CO2 (1 povolenka = 1 tona CO2).
o Systém pokrýva asi 40 % emisií EÚ, hlavne v odvetviach ako energetika (elektrárne), priemysel (napr. oceliarne, cementárne) a letectvo. Zahŕňa 27 krajín EÚ plus Nórsko, Island a Lichtenštajnsko.
2. Ako to funguje v praxi:
o Emisný strop: EÚ stanovuje celkový limit emisií (počet povoleniek) pre pokryté sektory.
Tento strop sa postupne znižuje, aby sa dosiahli klimatické ciele (napr. zníženie emisií o 55 % do roku 2030 oproti roku 1990 v rámci balíka „Fit for 55“).
o Rozdelenie povoleniek: Časť povoleniek firmy dostanú zadarmo (najmä odvetvia ohrozené presunom výroby mimo EÚ, tzv. „únik uhlíka“), zvyšok kupujú na aukciách alebo na trhu. Od roku 2026 sa bezplatné povolenky budú postupne rušiť.
o Obchodovanie: Firmy môžu povolenky kupovať, predávať alebo si ich šetriť. Ak firma zníži emisie (napr. investíciou do čistejších technológií), môže prebytočné povolenky predať. Ak emisie prekročí, musí dokúpiť povolenky, inak čelí pokutám (100 €/tona + nutnosť dokúpiť chýbajúce povolenky).
o Ceny povoleniek: Cena sa určuje na trhu a kolíše podľa dopytu a ponuky. V roku 2023 dosiahla rekordných 100 €/tona, čiastočne kvôli obmedzeniu dodávok plynu z Ruska, čo zvýšilo používanie uhlia, a tým aj dopyt po povolenkách.
3. Ciele a výsledky:
o Systém funguje od roku 2005 a pomohol znížiť emisie v pokrytých sektoroch o približne 10 % (podľa OECD).
o Výnosy z aukcií (napr. 30,7 miliardy € v roku 2021) idú členským štátom, ktoré ich majú použiť na klimatické projekty, ako obnoviteľné zdroje či energetickú efektívnosť (aspoň 50 % by malo ísť na tieto účely).
Prečo je systém označovaný za neférový a špekulatívny?
Niektorí kritici považujú EU ETS za neférový alebo špekulatívny z nasledujúcich dôvodov:
1. Neférovosť:
o Nerovnomerné zaťaženie firiem a krajín:
§ Energeticky náročné odvetvia (napr. oceliarstvo) v EÚ čelia vysokým nákladom na povolenky, zatiaľ čo firmy mimo EÚ (napr. v Číne) nemusia platiť podobné poplatky, čo znevýhodňuje európske firmy na globálnom trhu. To vedie k riziku „úniku uhlíka“ – presunu výroby do krajín s menej prísnymi pravidlami.
§ Krajiny s nižšími príjmami (napr. Slovensko, Bulharsko) môžu mať väčší problém financovať prechod na čisté technológie, zatiaľ čo bohatšie štáty (napr. Nemecko) majú viac zdrojov na investície.
o Bezplatné povolenky: Niektoré odvetvia dostávajú povolenky zadarmo, aby sa predišlo úniku uhlíka, no kritici tvrdia, že to zvýhodňuje veľké firmy a nie je spravodlivé voči menším hráčom alebo sektorom, ktoré povolenky kupovať musia. Napríklad energetika v krajinách ako Maďarsko či Bulharsko ešte dostáva bezplatné kvóty, kým inde už nie.
o Dopad na spotrebiteľov: Rastúce ceny povoleniek zvyšujú náklady na energiu (napr. elektrinu z uhlia), čo sa premieta do vyšších cien pre domácnosti. Kritici, ako analytik Radovan Ďurana, poukazujú na to, že to môže viesť k energetickej chudobe, najmä v chudobnejších regiónoch.
2. Špekulatívnosť:
o Kolísanie cien a špekulácie: Cena povoleniek je nestála – v rokoch 2008–2018 bola nízka (pod 10 €/tona) kvôli prebytku kvót po finančnej kríze, no od roku 2020 prudko stúpla (až na 100 €/tona v 2023). Kritici, ako napríklad užívatelia na X, tvrdia, že vysoké ceny priťahujú špekulantov, ktorí obchodujú s povolenkami ako s komoditou (podobne ako s ropou či bitcoinom), čo zvyšuje ceny energií bez priameho prínosu pre klímu.
o Deformácia trhu: Európska komisia reguluje množstvo povoleniek a zasahuje do trhu (napr. odoberaním kvót do stabilizačnej rezervy), čo kritici ako Ďurana označujú za umelú manipuláciu ceny, ktorá narúša trhový mechanizmus. Dotácie a výnimky (napr. taxonómia na „zelené“ a „nezelené“ zdroje) ďalej deformujú systém.
o Nedostatočný globálny dopad: EÚ produkuje menej ako 20 % svetových emisií, takže aj keby ETS znížil emisie v Európe, globálne emisie môžu rásť kvôli presunu výroby do krajín ako Čína, kde sú lacnejšie povolenky alebo žiadne. To vedie k otázke, či systém skutočne prispieva k celosvetovému boju proti zmene klímy, alebo len presúva problém inde.
3. Kontroverzie v praxi:
o Nedostatočné zníženie emisií: Napriek poklesu emisií o ~10 %, kritici tvrdia, že ETS neprináša dostatočne rýchle zníženie emisií na splnenie cieľov Parížskej dohody (cena 33–66 €/tona v 2020 bola považovaná za nedostatočnú, no už je vyššia). Niektorí, ako @michalpur na X, poukazujú na paradox, že rekordné ceny povoleniek sprevádzajú vysoké emisie, čo nazývajú zlyhaním systému.
o Sociálne dopady: Plánované rozšírenie ETS na dopravu a bývanie (ETS 2) od roku 2027 vyvoláva obavy, že zvýši náklady pre domácnosti, čo kritici ako @KarelHavlicek_ označujú za „sociálny inžinýring“. Sociálny klimatický fond (87 miliárd €) má zmierniť tieto dopady, ale jeho efektivita je neistá.
EU ETS je navrhnutý ako efektívny nástroj na znižovanie emisií skleníkových plynov tým, že firmy núti platiť za znečisťovanie a investovať do čistejších technológií. Postupné znižovanie emisného stropu a obchodovanie s povolenkami majú zabezpečiť nákladovo efektívne zníženie emisií. Avšak kritici ho označujú za neférový, pretože znevýhodňuje európske firmy oproti globálnej konkurencii, zaťažuje chudobnejšie krajiny a domácnosti a jeho vysoké ceny poháňajú špekulácie, ktoré zvyšujú ceny energií. Navyše, presun výroby mimo EÚ môže oslabiť globálny environmentálny prínos. EÚ sa snaží tieto problémy riešiť (napr. uhlíkovým clom od 2026), ale systém zostáva kontroverzný kvôli jeho komplexnosti a sociálno-ekonomickým dopadom.
Kto a kedy vymyslel a schválil EU ETS?
Vznik a návrh EU ETS
Myšlienka a inšpirácia:
Systém emisných povoleniek (EU Emissions Trading System, EU ETS) vychádza z princípu „cap and trade“ (strop a obchodovanie), ktorý prvýkrát úspešne aplikovala Agentúra na ochranu životného prostredia USA (EPA) v 90. rokoch v programe Acid Rain Program na zníženie emisií SO₂.
V EÚ sa myšlienka emisného obchodovania objavila po podpise Kjótskeho protokolu (1997), ktorý stanovil právne záväzné ciele na zníženie emisií skleníkových plynov.
EÚ (vtedy 15 členských štátov) sa zaviazala znížiť emisie o 8 % oproti úrovniam z roku 1990 do obdobia 2008–2012. Keďže pokusy o zavedenie uhlíkovej dane v 90. rokoch zlyhali kvôli odporu priemyslu, Európska komisia (EK) začala v roku 1998 pracovať na alternatíve – systéme obchodovania s emisiami.
Kľúčovou postavou bol Jos Delbeke, vtedajší vysoký úradník EK (neskôr generálny riaditeľ pre klímu), ktorý viedol prípravu návrhu EU ETS.
Legislatívny proces:
V októbri 2003 Európsky parlament a Rada EÚ schválili Smernicu 2003/87/ES, ktorá oficiálne zaviedla EU ETS. Smernica bola výsledkom rokovaní medzi EK (pod vedením komisárky pre životné prostredie Margot Wallström), členskými štátmi a EP.
Systém začal fungovať 1. januára 2005 ako prvá fáza (2005–2007), označovaná ako „učiaca sa fáza“. Pokrýval emisie CO₂ z veľkých zariadení (napr. elektrárne, oceliarne) s tepelným výkonom nad 20 MW, čo predstavovalo ~40 % emisií EÚ.
Kto tu bol kľúčový hráč?
Európska komisia:
Navrhla systém pod vedením Margot Wallström (komisárka pre životné prostredie, 1999–2004) a Jos Delbekeho (hlavný architekt).
Európsky parlament a Rada EÚ: Schválili smernicu v roku 2003 (Slovensko vtedy ešte nebolo členským štátom EÚ). Parlament zohral kľúčovú úlohu pri presadzovaní „polluter pays“ princípu (znečisťovateľ platí).
Členské štáty: Každý štát musel predložiť Národný alokačný plán (NAP), ktorý schvaľovala EK, čím sa zabezpečila koordinácia na národnej úrovni.
Inšpirácia zvonku: Koncept vychádzal z amerických skúseností (EPA) a dobrovoľných pokusov vo Veľkej Británii a Dánsku pred rokom 2005.
Vývoj a reformy:
EU ETS prešiel štyrmi fázami (2005–2007, 2008–2012, 2013–2020, 2021–2030), pričom kľúčové reformy (napr. zavedenie Rezervy pre trhovú stabilitu v 2015, rozšírenie na letectvo v 2012 a námornú dopravu v 2024) boli schválené pod vedením EK (napr. Frans Timmermans v rámci „Fit for 55“ v 2021).
V roku 2023 bola schválená revízia EU ETS (Smernica 2023/959), ktorá zvýšila cieľ zníženia emisií na 62 % do roku 2030 (oproti 2005) a zaviedla ETS2 pre dopravu a budovy (od 2027).
Škandály a zneužívanie spojené s EU ETS.
EU ETS, hoci je považovaný za úspešný nástroj (zníženie emisií o ~47 % od 2005 do 2023), čelil viacerým škandálom a problémom.
Hlavné škandály a problémy
1. Prebytok povoleniek a nízke ceny (2005–2012):
o Problém: Počas prvej (2005–2007) a druhej fázy (2008–2012) členské štáty prideľovali príliš veľa povoleniek zadarmo na základe historických emisií („grandfathering“). To viedlo k prebytku povoleniek a poklesu cien (napr. z 30 €/tona v 2006 na takmer 0 € v 2007; neskôr ~5 €/tona). Nízke ceny oslabili motiváciu firiem investovať do dekarbonizácie.
o Príčina: Nesprávne odhady emisií členskými štátmi, ekonomická kríza 2008 (znížený dopyt po povolenkách) a slabá koordinácia Národných alokačných plánov (NAP).
o Riešenie: EK zaviedla Rezervu pre trhovú stabilitu (MSR) v roku 2015 (Smernica 2015/1814), ktorá od roku 2019 odoberá prebytočné povolenky z trhu, čím zvýšila ceny (v 2023 ~100 €/tona).
2. Daňové podvody (VAT fraud, 2008–2010):
o Problém: Zločinecké siete využili slabiny v systéme obchodovania s povolenkami na daňové podvody typu „karusel“. Podvodníci kupovali povolenky v jednej krajine bez DPH, predávali ich s DPH v inej krajine a zadržali daň, čím spôsobili straty odhadované na 5–10 miliárd €.
o Príklad: V roku 2009 Europol odhalil podvody v Nemecku, Francúzsku a Veľkej Británii, kde organizované skupiny manipulovali s povolenkami cez burzy ako BlueNext.
o Riešenie: EK zaviedla prísnejšie pravidlá pre Union Registry (centrálny register povoleniek) a zlepšila dohľad nad obchodovaním (napr. Smernica 2010/64/EÚ proti daňovým podvodom).
3. Kybernetické útoky a krádeže povoleniek (2010–2011):
o Problém: Hackeri napadli národné registre povoleniek (napr. v Česku, Poľsku, Grécku) a ukradli povolenky v hodnote ~50 miliónov €. Napríklad v Česku bolo ukradnutých ~1,6 milióna povoleniek z účtov cementární.
o Dôsledok: Dočasné pozastavenie obchodovania v roku 2011 a strata dôvery v bezpečnosť systému.
o Riešenie: Prechod na centralizovaný Union Registry (2012) a posilnenie kybernetickej bezpečnosti.
4. Obvinenia z manipulácie a netransparentnosti:
o Problém: Niektorí kritici (napr. environmentalisti, @CarbonMarketWatch na X) obviňujú členské štáty z netransparentného využívania výnosov z EU ETS (~175 miliárd € od 2013). Hoci EK odporúča používať výnosy na klimatické projekty (napr. OZE, energetická efektívnosť), správy členských štátov sú často nejasné a peniaze sa používajú na bežné rozpočtové výdavky.
o Príklad: Slovensko a Poľsko boli kritizované za nízku transparentnosť v tom, ako využívajú ETS výnosy (~43 % na energetiku, 23 % na dopravu v 2023).
o Politická kritika: Slovenskí politici (napr. @MilanUhrik na X) obviňujú EK z „zeleného fanatizmu“, tvrdiac, že EU ETS zvyšuje ceny energie (120–150 €/MWh na Slovensku), čo škodí priemyslu (napr. U.S. Steel Košice, ~50–70 €/tona ocele).
5. Kontroverzia okolo bezplatných povoleniek:
o Problém: Priemyselné odvetvia (napr. oceľ, cement) dostávajú bezplatné povolenky, aby sa predišlo „úniku uhlíka“ (presun výroby mimo EÚ). Kritici (napr. @GreenpeaceEU na X) tvrdia, že to oslabuje motiváciu dekarbonizovať a zvýhodňuje veľké firmy. Od roku 2026 sa bezplatné povolenky budú postupne rušiť (do 2034) kvôli zavedeniu Mechanizmu uhlíkovej korekcie na hraniciach (CBAM).
o Dôsledok: Napätie medzi priemyslom a environmentalistami, najmä v krajinách ako Slovensko, kde U.S. Steel benefituje z bezplatných povoleniek.
Úspechy napriek škandálom:
EU ETS znížil emisie o ~47 % od 2005 do 2023 a ušetril ~1,2 miliardy ton CO₂ v rokoch 2008–2016.
Reformy (MSR, CBAM, ETS2) posilnili systém, zvýšili ceny povoleniek (~100 €/tona v 2023) a zlepšili jeho efektívnosť.
Škandál s emisnými povolenkami a Jánom Slotom.
Ani Slovensko sa nevyhlo škandálu s EU ETS, stačí si spomenúť na škandál spojený s Jánom Slotom.
Kontext kauzy
Časové obdobie: Kauza sa odohrala počas prvej vlády Roberta Fica (2006–2010), kedy bola SNS pod vedením Jána Slotu súčasťou vládnej koalície (spolu so Smer-SD a ĽS-HZDS).
Pozadie: Ján Slota, vtedajší predseda SNS (1994–1999, 2003–2012) a exprimátor Žiliny (1990–2006), bol v tom čase kľúčovou politickou figúrou. SNS kontrolovala Ministerstvo životného prostredia, ktoré bolo zodpovedné za správu emisných povoleniek v rámci EU ETS.
Podstata škandálu: Predaj emisných kvót (2008–2009)
Čo sa stalo:
V rokoch 2008–2009 Slovensko predalo svoje nadbytočné emisné kvóty (AAU – Assigned Amount Units) za extrémne nízku cenu, približne 5–6 €/tona CO₂, hoci trhová cena bola približne dvojnásobná (~10–12 €/tona).
Predaj zorganizovalo Ministerstvo životného prostredia pod vedením nominantov SNS (ministri Ján Chrbet a Viliam Turský). Kvóty kúpila firma Interblue Group, registrovaná v USA, no s pochybnou štruktúrou vlastníctva (sídlo v garáži v Seattli, spojená s nejasnými osobami).
Odhadovaná strata pre Slovensko bola ~47–66 miliónov €, pretože kvóty boli predané pod cenu, čím Slovensko prišlo o potenciálne vyššie príjmy.
Spojenie s Jánom Slotom:
Hoci Slota nebol priamo obvinený ani súdený v tejto kauze, jeho vplyv ako predsedu SNS a blízke vzťahy s nominantmi ministerstva (Chrbet, Turský) viedli k podozreniam, že údajne profitoval z obchodu. Napríklad, komentátor Marián Leško dokonca označil Slotu a Fica za „dve hlavy jednej zločineckej skupiny“ v súvislosti s emisnou kauzou.
A bývalý minister financií Ján Počiatek (Smer-SD) v nahrávke z roku 2009 (zverejnenej Dobroslavom Trnkom a Marianom Kočnerom) uviedol, že Slota „oholil aj Fica“ v emisnej kauze, čo naznačuje, že Slota mohol získať neoprávnené výhody.
Slota bol známy luxusným životným štýlom (napr. Bentley Continental GT za 2,6 milióna SKK, vila na chorvátskej riviére, lietadlo Meta Sokol L40), ktorý zrejme asi nezodpovedal jeho oficiálnym príjmom (~10 000 € ročne v 2006). Lietadlo bolo údajne financované zo schém spojených s emisným škandálom.
Dôsledky:
Minister Ján Chrbet bol odvolaný pre zodpovednosť za predaj kvót pod cenu. Jeho nástupca Viliam Turský bol neskôr odvolaný za iný pochybný kontrakt. Po troch odvolaniach ministrov SNS nakoniec premiér Fico odobral SNS kontrolu nad Ministerstvom životného prostredia.
Kauza však bola premlčaná, takže nikto nebol trestne stíhaný.
Verejná kritika označila kauzu za príklad korupcie pod vedením SNS, ktorá poškodila Slovensko o desiatky miliónov eur.
Súvislosť s EU ETS
Emisná kauza súvisí s druhou fázou EU ETS (2008–2012), kedy členské štáty spravovali nadbytočné kvóty z Kjótskeho protokolu (AAU) a mohli ich predávať. Slabá regulácia a netransparentnosť viedli k podozreniam z korupcie, čo bolo typické aj v iných krajinách (napr. Česko, Poľsko).
Kauza ilustruje širší problém EU ETS v raných fázach: nedostatočná kontrola nad prideľovaním a obchodovaním s kvótami, čo umožňovalo manipuláciu a zneužitie.
Priemysel a Energetika a EU ETS:
Emisná kauza priamo s priemyslom a energetikou súvisí, lebo ukazuje, ako netransparentný predaj kvót poškodil Slovensko a oslabil efektívnosť systému. Vysoké ceny povoleniek (~100 €/tona CO₂ v 2023) aj dnes zvyšujú ceny energie (120–150 €/MWh na Slovensku vs. 42 €/MWh vo Francúzsku cez ARENH), čo brzdí priemysel (napr. U.S. Steel Košice, ~50–70 €/tona ocele) ale aj výskum (napr. CERN, ~1 TWh/rok). Lacnejšia energia (napr. cez nový jadrový reaktor, ~5–7 miliárd €) by celkovo podporila ekonomiku.
Politika EÚ a von der Leyen:
Aj slovenská kauza emisných kvót (2008–2009) a nástenkový tender (2008) sú príkladmi netransparentnosti, ktorá aktuálne pripomína súčasnú kritiku Ursuly von der Leyen v Pfizergate (2025). A zase kauzy (Santer 1999, von der Leyen 2025) ukazujú, ako škandály ohrozujú dôveru v Európsku Komisiu. Stabilná energetická politika je kľúčová vo všeobecnosti, ale hlavne pre priemysel, ekonomiku a taktiež aj výskum. Emisná kauza zase ilustruje, ako korupcia oberá zdroje na tieto oblasti.
