Druhá téma, najčastejšie prezentovaná a diskutovaná na Slovensku je, že “Za všetko zlé sú zodpovední európski úradníci!
"To všetko ten zlý Brusel…..”
Zaujímavé je, že tento argument sa "zázračne" pravidelne objavuje hlavne pred voľbami. Zrejme ako osvedčený trik na poukázanie toho, že za naše problémy nemôžeme my, "ale že sú za ne zodpovední tí druhí". Tí tam ďaleko, tí anonymní, ktorí sa nemôžu brániť, lebo to označenie je také široké, že vlastne ani presne nevieme kto to je, ale dôležité je, že oni sú ten nepriateľ, ten ktorý je zlý a zodpovedný za všetky naše biedy. A tí, ktorí tento argument používajú majú hneď aj poruke zázračné riešenie - zvoľte nás, a my im "tým druhým" už ukážeme....
Pozrime sa teda spoločne na to ako to v skutočnosti je....:
V inštitúciách EÚ môžeme nájsť štyri hlavné typy ľudí (resp. štyri kategórie z pohľadu "pracovnej zmluvy"):
Kategória č. 1. Sú to ľudia priamo nominovaní členským štátom (u nás teda Vládou Slovenskej republiky)
- Predseda vlády
- Komisár v Európskej Komisii za členský štát
- Ministri
- Členovia Európskeho sociálneho a ekonomického výboru
- Členovia Výboru regiónov
- Sudcovia Súdneho dvora EÚ a zástupca v Európskej Centrálnej Banke
Títo ľudia sú vlastne reprezentanti členského štátu EÚ, ktorých mandát sa odvíja od výsledku volieb v danom členkom štáte (Predseda vlády a ministri). A od rozhodnutia Vlády v členskom štáte (to sú tí ďalší v tejto prvej kategórii)..
Kategória č. 2. Sú to ľudia priamo zvolení vo voľbách do Európskeho Parlamentu
- teda Poslanci Európskeho Parlamentu (MEP).
Títo ľudia sú vlastne reprezentanti členského štátu (povinne iba nominovaní politickou stranou), ktorých mandát sa odvíja od výsledku priamych volieb občanov v danom členskom štáte do Európskeho Parlamentu.
Len tak mimochodom. Stať sa MEP (teda poslancom Európskeho Parlamentu) za Slovensko nie je až taký obrovský problém ako by sa niekomu mohol zdať.
Voľby do Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku v roku 2024 sa konali 8. júna a Slovensko má v tomto období 15 mandátov (o jeden viac ako predtým). Systém je proporčný s jedným celonárodným volebným obvodom, kde strany musia prekročiť 5% prahovú hodnotu, aby získali mandáty (používa sa metóda najväčších zvyškov). Pri počtoch z posledných volieb do Európskeho parlamentu na Slovensku (8. júna 2024), keď bolo 4 377 093 oprávnených voličov. Ale z ktorých sa zúčastnilo iba 1 505 176 (teda odovzdali hlas), čo síce predstavuje najvyššiu účasť v histórii týchto volieb na Slovensku účasť 34,38 %. Celkový počet platných hlasov bol nakoniec 1 476 968.
Ako teda nato?
Je pochopiteľne potrebné presvedčiť ("vhodným" spôsobom) svojich politických kolegov v danej strane (straníka nominácia je povinnosť zo slovenského zákona, na MEP sa nemôže uchádzať "nestrannícky" kandidát) že Vy ste ten (tá) pravý(á) na to, a potom ísť so všetkým čo k tomu treba do volieb EP. Na zvolenie za MEP nie je fixný počet hlasov, ktorý "stačí" – záleží to na celkovom výkone strany (ktorá musí získať aspoň 5 % hlasov) a na prednostných hlasoch pre jednotlivých kandidátov v rámci straníckej listiny (je to polootvorený zoznam). Kandidát musí získať dostatok prednostných hlasov, aby sa dostal medzi top kandidátov svojej strany podľa počtu získaných mandátov.
A teda reálne voľby na Slovensku na MEP? - nedajte sa vysmiať ! - ten súčasný prah poslankyne ktorá mala najnižší počet hlasov a bola zvolená ako MEP je menej ako 17 000 (!). A tých 17 000 hlasov je iba niečo cez jedno úbohé percento! Proste absurdné!
Kategória č. 3. Sú to zamestnanci (asistenti, poradcovia a pod.) Komisára Európskej Komisie a poslancov Európskeho Parlamentu. Sú vyberaní osobne nimi, ich mandát platí dovtedy, dokedy platí mandát ich nadriadených. Títo sú pochopiteľne vyberaní osobne poslancami EP, a Komisárom za členský štát.
A nakoniec, kategória č. 4. teda Profesionálni zamestnanci inštitúcií Európskej Ůnie (Komisie, Parlamentu, agentúr EÚ, atď) – teda ľudovo “tí úradníci…..”
Títo ľudia sú vyberaní personálnou agentúrou EÚ – tzv. EPSO. EÚ EPSO alebo “Európsky úrad pre výber personálu” je oficiálny orgán zodpovedný za výber zamestnancov pre inštitúcie, orgány a agentúry EÚ prostredníctvom verejných súťaží a výberových konaní. Jeho hlavným cieľom je nábor talentovaných jednotlivcov na trvalé aj zmluvné pozície a slúži ako „sprostredkovateľ talentov“ medzi ašpirujúcimi profesionálmi a pracovnými príležitosťami v rámci Európskej Únie. EPSO organizuje testy, hodnotí zručnosti kandidátov a zaraďuje úspešných uchádzačov na rezervné zoznamy, čím v konečnom dôsledku poskytuje inštitúciám EÚ kvalifikovanú a rozmanitú pracovnú silu z 27 členských štátov.
Úspešné absolvovanie výberového konania EÚ EPSO je veľmi náročné, s priemernou mierou úspešnosti okolo 4 % (!), hoci sa to výrazne líši v závislosti od typu výberového konania.
Zatiaľ čo všeobecné výberové konania priťahujú desiatky tisíc uchádzačov, vysoko špecializované pozície majú menej uchádzačov, ale stále vyžadujú silné uvažovacie schopnosti a relevantnú kvalifikáciu. Úspech závisí od dôkladnej prípravy, precvičovania testov a pochopenia formátu skúšky, nielen od šťastia alebo geniality. Navyše kandidáti musia mať (po získaní kvalifikácie) stanovený počet rokov praxe, aby sa kvalifikovali na danú pozíciu. A to ešte nie je všetko. Aj keď EPSO úspešne urobíte, neznamená to že automatický máte prácu v inštitúciách EÚ. Znamená to že ste sa iba dostali na zoznam vhodných kandidátov, ako je napríklad tento jeden z konkurzov, kde som aj ja uvedený na zozname pre prácu jadrového inšpektora.
Zoznam je oficiálne publikovaný aj s výsledkami konkurzu. A potom si ešte samotné inštitúcie z týchto zoznamov vyberajú vhodných kandidátov (a opať podrobujú výberovému procesu už u nich v inštitúcii (napr. Komisii, Parlamante či agentúre EU, kde súťažíte spoločne aj s kandidátmi zvnútra danej inštitúcie).
Takže stať sa "úradníkom inštitúcií EÚ" vôbec nie je také ľahké ako si to niektorí zrejme predstavujú.
V Európskych inštitúciách teda na úrovni profesionálnych pracovníkov (úradníkov) nemôžete stretnúť hlupáka, alebo nevzdelaného človeka. O politikoch by sa niekedy možno dalo aj pochybovať.
Títo ľudia sú navyše viazaní mlčanlivosťou, sľubom že budú nestranní (vo vzťahu k všetkým členským štátom), a musia dodržiavať prísny kódex zamestnanca EÚ.
Vo vzťahu ku korupcii platí, že akékoľvek porušenie vyšetruje tzv. OLAF – čo je vnútorná “kontrarozviedka” EÚ. Najnižšia pokuta pri vážnom prehrešku (ak nebude dotyčný prepustený zo služby) je jeho jeden celý ročný plat!
Čo sú to teda za ľudia, reprezentujúci Slovensko v EÚ v týchto uvedených kategóriach?
Pre tie prvé dve kategórie je to jednoduché, platí, že koho si ľudia, občania, voliči) zvolia – toho tam budú mať. Ako sa hovorí – aktívni “politici vo funkciách sú zrkadlom vačšiny obyvateľstva”. Staré porekadlo hovorí: “Národ má takú vládu a parlament akú si zaslúži.”
Pre tretiu kategóriu je to tiež jednoduché, stačí byť niekedy niekoho kamarát, a niekedy to môže byť dokonca aj životný partner. Ale aj tu platí porekadlo: “Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá”.
A tá štrvtá kategória? Tí “zlí, za všetko zlé zodpovední Bruselskí úardníci”? Tak tam je to zložitejšie. Ako už bolo spomenuté - Tí všetci musia prejsť ťažkým a zložitým výberovým konaním, kde neplatí protekcia!
Sú vyberaní personálnou agentúrou EÚ – tzv. EPSO, čo je úrad pre výber personálu - orgán zodpovedný za výber zamestnancov pre inštitúcie, orgány a agentúry EÚ prostredníctvom verejných súťaží a výberových konaní. Úspešné absolvovanie výberového konania EÚ EPSO je veľmi náročné, s priemernou mierou úspešnosti iba okolo 4 % (!). Ten, kto na ”Bruselských úradníkov” nadáva, si to môže skúsiť, bolo by to asi zaujímavé.
A ako je to v EÚ s prijímaním legislatívnych rozhodnutí (teda ľudovo povedané schvaľovanie zákonov EÚ)?
Rozhodovanie EÚ je zložitý, viacstupňový proces, do ktorého sú zapojené predovšetkým Európska komisia, Európsky parlament a Rada Európskej únie.
Európska Komisia navrhuje zákony (teda tu sú v tom aktívne tí “európski úradníci”),
o ktorých (návrhoch) potom rokuje a prijíma Európsky Parlament (zastupujúci občanov) a
aj Rada (zastupujúca vlády) prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu (spolurozhodovanie).
V niektorých prípadoch proces zahŕňa osobitné postupy a Európska rada stanovuje všeobecné usmernenia.
Teda zjednodušene, ľudovo povedané – úradníci iba navrhnú, potom sa ešte povinne poradia s Európskym sociálnym a hospodárskym výborom (kde sú zástupcovia zamestnávateľov, zamestnacov, tretieho resp. akademického sektoru) a Výborom regiónov (kde sú zástupcovia VUCiek, resp. veľkých miest) , a predložia to Európskeho Parlamentu.
A tam ho poslanci Európskeho Parlamentu zvážia, buď odmietnu, prípadne upravia a nakoniec to (ak uznajú za vhodné) spolu s Radou (teda ministri členských štátov, resp. predsedovia vlád) schváli(a).
Ešte raz - Hlavní aktéri
Európska komisia: Iniciuje legislatívu a koná v celkovom záujme EÚ, navrhuje nové zákony a politiky.
Európsky parlament: Zastupuje občanov EÚ a spolu s Radou je spolu zákonodarcom pre väčšinu zákonov EÚ.
Rada Európskej únie: Zastupuje vlády členských štátov EÚ, rokuje o legislatíve a prijíma ju s Parlamentom.
Európska rada: Tento orgán, ktorý tvoria vedúci predstavitelia členských štátov, poskytuje politické smerovanie a rieši otázky, ktoré nevyriešila Rada ministrov.
Riadny legislatívny postup (spolurozhodovanie)
Toto je najbežnejší proces a zahŕňa tieto kroky:
Návrh Komisie: Komisia vypracuje legislatívny návrh po posúdení jeho potenciálneho vplyvu a konzultácii so zainteresovanými stranami.
Prvé čítanie: Európsky parlament a Rada preskúmajú návrh. Obaja môžu navrhnúť pozmeňujúce návrhy, o ktorých sa potom diskutuje, často na stretnutí s Komisiou s cieľom nájsť kompromis.
Druhé čítanie: Ak sa nedosiahne dohoda, uskutoční sa druhé čítanie, ktoré umožňuje ďalšie pozmeňujúce návrhy. Komisia môže návrh stiahnuť, ak sa domnieva, že pozmeňujúce návrhy ho príliš menia.
Zmierovací výbor: Ak sa Parlament a Rada stále nedokážu dohodnúť, vytvorí sa zmierovací výbor, ktorý má za cieľ nájsť kompromis.
Prijatie: Návrh sa stáva zákonom, keď sa Parlament a Rada dohodnú na spoločnom texte, ktorý sa potom zverejní v Úradnom vestníku EÚ.
Ďalšie postupy
A) Konzultačný postup: Rada koná ako hlavný zákonodarca, ale s Parlamentom sa musí konzultovať a môže schváliť, zamietnuť alebo navrhnúť pozmeňujúce návrhy.
B) Postup súhlasu: Na prijatie návrhu je potrebný súhlas Parlamentu.
Kľúčové aspekty
Legitimita: Parlament je priamo volený občanmi, zatiaľ čo Rada zastupuje národné vlády, čo dáva každej inštitúcii inú legitimitu.
Medzivládny prístup: Rada je kľúčovou arénou pre národné vlády na presadzovanie ich záujmov v rámci EÚ.
Dopad politiky: Rozhodnutia sa prijímajú s ohľadom na ich potenciálne hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy s pripomienkami rôznych expertných skupín a verejných konzultácií.
Mimoriadne dôležitý článok - COREPER:
Ešte je tu potrebné spomenúť vážny a dôležitý proces: Tzv. “Coreper”.
Každý členský štát má v Bruseli tzv. “Stále zastúpenie v EÚ”, to je niečo ako veľvyslanectvo, s veľkým množstvom diplomatov a hlavne s ďaleko väčšími právomocami a povinnosťami, hlavne v legislatívnom procese v EÚ. “Výbor stálych predstaviteľov”, alebo tzv. “Coreper” zodpovedá za prípravu práce Rady Európskej únie. Každý členský štát EÚ zastupuje v Corepere stály predstaviteľ (Coreper II) a zástupca stáleho predstaviteľa (Coreper I) so štatútom veľvyslanca pri Európskej únii.
Coreper má v rozhodovacom systéme EÚ kľúčovú pozíciu.
- Koordinuje a pripravuje prácu všetkých zasadnutí Rady a hľadá dohodu, ktorá predloží na prijatie Rade.
- Zabezpečuje konzistentnosť politík a činností EÚ a dohliada na to, aby sa dodržiavali tieto zásady a pravidlá: - zásady zákonnosti, - subsidiarity, - proporcionality a odôvodnenia aktov; - pravidlá stanovujúce právomoci inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ; - rozpočtové ustanovenia; - pravidlá postupu, transparentnosti a kvality vypracovania.
- Zabezpečuje primeranú prezentáciu každého spisu Rade a v prípade potreby predkladá usmernenia, možnosti alebo návrhy.
Coreper teda fakticky, vopred dôsledne a dopodrobna akoby "predžuje" všetky legislatívne návrhy a pripraví ich na rokovanie pre ministrov resp. predsedu vlády! Mnoho krát je to tak, že keď to prejde Coreperom, tak ministri resp. predsedovia vlád už o tom v skutočnosti ani vlastne reálne nerokujú, a iba sa to dá do uznesenia záverov že je to schválené.
Vráťme sa teda ešte k tomu “úradníkovi, ktorí je vraj zdrojom všeteho zlého”?
Kde tam je?
Áno, je tam – v tom prvotnom legislatívnom návrhu….
Ale neskôr v celom tom schvaľovacom procese už nie je, jedine že by musel návrh prepracovať podľa doplnkov.
Takže legislatívu schvaľujú tí (a to znamená primárne sú za ňu zodpovední, ktorých si (doma) zvolili občania, a nie žiadni úradníci EÚ….
Takže malé zhrnutie:
Slovensko má zástupcov v poradných výboroch, tí MUSIA byť vypočutí!
1. Slovensko má svojich veľvyslancov, ktori im všetky návrhy zákonov cez Coreper “predžujú”.
2. Slovensko má svojich poslancov v Európskom parlamente, ktorí spolutvoria, modifikujú a spolu schvaľujú legislatívu EÚ.
3. Slovensko má svojich ministrov v Rade EÚ, ktori iniciujú a schvaľujú legislatívu EÚ.
4. Slovensko má svojho predsedu Vlády SR, ktorý v Rade schvaľuje legislatívu na najvyššej úrovni.
5. Slovensko má v súdnom dvore EÚ svojich sudcov, ktori dohliadajú nad zákonnosťou EÚ.
6. A Slovensko má aj svojho zástupcu v dozore Európskej Centrálnej Banky.
Kto je teda v skutočnosti "za všetko zlé z EÚ" zodpovedný?
Ešte malá poznámka: Keby ste monitorovali informácie z EÚ, zistili by ste že všetky doterajšie veľké škandály zo zneužívania právomocí, finančných machinácií a korupcie boli zaznamenané v kategóriách č.1 (Komisár z Malty musel pre podozrenie odstúpiť) a taktiež nedávno publikované škandály zneužívania financií ako aj špionáže bol z kategórie č. 2 (Poslanci Európskeho Parlamentu a ich asistenti).
Kto je teda zodpovedný?
My všetci, pretože zvolení politici sú iba produktom pohľadu väčšiny obyvateľstva na život.
Svet je plný dobrých ľudí, ale nájdu sa aj takí čo to radi zneužijú.
Existuje nespočetné množstvo dobrých vecí, ktoré dobrovoľne odmietame, a pritom ani nemusíme vôbec vymýšľať. Už sú aplikované v iných krajinách, fungujú výborne a prinášajú ekonomické a celospoločenské pozitíva.
Aj Slovensku by som doprial aby v štátnych orgánoch pracovalo čo najviac takých kvalitných ľudí ako pracujú v inštitúciách Európskej Únie.
Vždy to záleží iba od ľudí, prajem Vám pekný a úspešný deň.
