18 septembra 1792 sa v Sebechleboch, narodili v mnohodetnej rodiny Juraja Kempa a Terézie, rodenej Holej dvojičky.
Boli to chlapci, jednému dali meno Miško a druhému Matej.
Miško bol už v rodine ôsme dieťa. Chlapča bolo šikovné, ľahko a výborne sa učilo, tak sa rodičia rozhodli, že by bola škoda ak by mu nepomohli.
V tých časoch boli pre šikovných, ale chudobných mladých mužov možné iba dve cesty – buď ísť k vojsku, alebo za farára.
A tak Miško Kemp už od r. 1811 študoval filozofiu v kráľovskom meste Trnava a kedže patril medzi výborných študentov, tak už od r. 1813 študoval teológiu v Ústrednom seminári vo vtedajšej Pešti.
Bol excelentný študent, ktorý robil svojim profesorom veľkú radosť.
Pravda, meno mu zmenili.
Namiesto „Michal“ už bol v maďarčine „Mihály“, resp. „Michael“ v latinčine, tak ako sa to v tých časoch vyžadovalo.
Ale to vôbec neznamenalo ani vtedy a ani neskôr, že by bol Michal Mihály Kemp na Slovensko, či slovenčinu zanevrel. Vôbec nie, vždy sa hrdo k Slovensku, slovenčine a aj k samotných rodným Sebechlebom hlásil a so slovenskými národovcami aj spolupracoval.
Za rímsko-katolíckeho kňaza ho v Pešti vysvätili 26. augusta 1816 vo veku 24 rokov.
Potom ho poslali do výberovej školy Sublime vo Viedni, kde promoval ako doktor teológie.
Už o dva roky dostáva (1818) ako 26 ročný! výnimočné premiantné miesto študijného dozorcu v Pázmaneu v cisárskej Viedni a už po roku (1819) sa stal duchovným riaditeľom viedenského Pazmanea.
Faktická poznámka: - Pázmáneum (latinsky Collegium Pazmanianum) bola univerzita vo Viedni, ktorú v roku 1619 založil Péter Pázmány ako seminár pre uhorských teologických kandidátov a v decembri 1623 ju potvrdil pápež Urban VIII.
Na univerzite Pázmaneu pobudol Michal Kemp deväť rokov a od r. 1827 sa stal knihovníkom a archivárom Arcibiskupskej knižnice v Ostrihome, kde mohol naplno uspokojiť svoj neutíchajúci hlad po vedomostiach. Ale jeho mimoriadny talent, schopnosti jednania s ľuďmi ako z tých najvyšších vrstiev, ale aj s úplne obyčajnými veriacimi ho predurčovali a aj vyniesli na iné pozície.
10. júna 1840 sa stal kanonikom vo vtedajšom Prešporku (Bratislave), ale už o päť rokov ho cirkevná vrchnosť (2. júna 1845) povyšuje a utvrdzuje vo funkcii Ostrihomského katedrálneho kanonika.
O ďalších päť rokov (1850) sa stáva arci-diakonom v Novohrade (Nógrád). 6. augusta 1853 mu bol udelený post titulárneho opáta v Bulcu (pri Solymosvári), pomenovanom po sv. Mártonovi, a v roku 1859 titulárneho prepošta.
Nakoniec ThDr. Michal Kemp bol 17. júla 1859 menovaný za Ostrihomského katedrálneho arci-diakona, a potom mu pápež Pius IX (Giovanni Maria Mastai Ferretti) ešte navyše dáva pozíciu a titul „monsignora“ veľkňaza – teda pápežského preláta.
Prosím čitateľov aby sa náhodou nesplietli, na obrázku nie je ThDr. Michal Kemp (toho obrázok sa mi žiaľ vôbec nepodarilo nájsť) na obrázku pápež Pius IX ktorý ho menoval za svojho preláta.
Faktická poznámka: - Monsignor alebo monsignore (skr. Mons. alebo staršie Msgr.) je čestný titul katolíckych cirkevných hodnostárov. Udeľuje ho Svatá stolica. Titul vyjadruje, že „osoba takto vyznamená patrí akoby k domácim priateľom pápežského dvora“.
Používanie titulu Monsignor sa riadi bodmi 23 – 26 inštrukcie Ut sive sollicite „o odeve, tituloch a erboch kardinálov, biskupov a prelátov“.
Už za svojho života bol vysoko uznávaný – napríklad v “Novom uhorskom múzeu” vyšiel už v roku 1859 o ňom článok pod názvom “Život statočného arcibiskupa”.
ThDr. Michal Mihály Kemp zomrel v Ostrihome 20. Mája 1865 vo veku 72 rokov. Za sebou okrem svojich usilovných činnosti zanechal aj tri cirkevné diela, ktoré napísal v latinčine.
1. Adserta e disciplinis Theologicis, quae in Caesareo-Regia Scientiarum Universitate Vindobonensi pro summis in Theologia honoribus obtinendis defendet Michael Kempe C.R. Sublimioris educationis Presbyterorum ad. A. Augustinum Instituto Archi-Dioecesis Strigoniensis Presbyter Anno 1818. Mensis Januarii die 18. (Dizertačná práca autora o teologických disciplínách na cisársko-kráľovskej univerzite vo Viedni, prednesená 18. januára 1818, Viedeň 1818, 16 s.).
2. Memoria Basilicae Strigoniensis Anno 1856. Die 31. Augusti Consecratae (Pamiatka konsekrácie ostrihomskej baziliky 31. augusta 1856, Pešť 1856).
3. Metropolitanum Capitulum Strigoniense (Ostrihomská metropolitná kapitula, s. 107-192).
Okrem toho viac prác uverejnil aj v rôznych cirkevných časopisoch.
Pochovaný je v krypte Ostrihomskej baziliky.
Zaujímavé je že na svojom náhrobnom kameni nemá vytesané žiadne údaje iba cirkevné insígnie pápežského preláta a iba tri včely.
Zrejme je to preto, lebo v kresťanskej cirkvy sa "Včela sa vďaka svojim pracovitým zvykom stala symbolom aktivity, usilovnosti, práce a poriadku."
A kedže niektoré starodávne legendy tiež tvrdia, že včely nikdy nespia, tak sa ich obraz často používal „na vyjadrenie kresťanskej bdelosti a horlivosti pri získavaní cnosti“.
Lex dura, sed lex!
Samozrejme že Miško Kemp nezabudol ani na svoje korene a predkov. Všetkým svojim súrodencom za ich života dal postaviť domy. Po jeho smrti sa však niektorí ešte nádejali na prípadné dedičstvo. Ale nestalo sa tak…..
Monsignore ThDr. Michal Mihály Kemp (Michael Kempe) bol síce k svojim súrodencom štedrý, ale bol aj mysliteľ a vizionár širokého videnia. Po sebe zanechal závet v ktorom ustanovil nadáciu, ktorá sa starala o to aby “každý kto sa narodil na území katastra obce Sebechleby” a prejavil schopnosti a záujem, mohol študovať na ktorejkoľvek z vtedajších univerzít v Rakúsko-Uhorsku.
Z toho sa stal aj jeden bizarný prípad.
Dvaja Sebechlebania, dokonca až viac-menej priamo z jeho rodiny chceli takého štipendium dostať, ale boli odmietnutí!
Napriek tomu, že boli jeho pokrvná rodina a boli aj zo Sebechlieb (bývali tam), tak im štipendium nedali, pretože sa zhodou okolností narodili na majeri “Na Žáliští”, ktoré patrilo a aj patrí do katastra obce Hontianske Nemce.
Vtedy ešte platilo “Lex dura, sed lex!”, teda “Zákon tvrdý, ale platný!”, nie ako dnes, keď si zákony niekedy menia ako chcú…
Článok som po prvý krát uverejnil na Facebooku v sekcii “Naše hontianske korene a výhonky”.
