A vôbec, oplatí sa to?

„Domáci výrobok je lacnejší a výhodnejší ako skutočne lacnejší zahraničný“

Už pred cca tristo rokmi osvietená cisárovná Mária Terézia (a neskôr jej syn Jozef II.) aktívne podporovala domáci priemysel v Habsburskej monarchii (Rakúsko-Uhorsko v širšom zmysle) v duchu merkantilizmu a kameralizmu. Po prehratých vojnách o dedičstvo (1740–1748) potrebovala posilniť ekonomiku monarchie, znížiť odliv peňazí do zahraničia a znížiť závislosť od importov. Zakladala alebo podporovala štátne manufaktúry (továreň na porcelán vo Viedni – Augarten, textilné fabriky, sklárne, železiarne). Zavádzala ochranné clá na dovoz, aby domáce výrobky boli konkurencieschopné. Podporovala „inländisch“ (domáce) výrobky – aj keď boli spočiatku drahšie, lebo budovali dlhodobú sebestačnosť, zamestnanosť a daňové príjmy. Táto politika bola typická pre 18. storočie – mnohí panovníci (vrátane francúzskeho Kolberta alebo pruského Fridricha Veľkého) uprednostňovali domáci priemysel pred lacnejším dovozom, aby posilnili štát.

Ako vidieť, niektoré (veľké) štáty sa k tomu opäť utiekajú, ale niektoré (malé) akoby spali a zabudli na to ľudové ... "Čo je doma, to sa počíta..."

Oplatí sa vôbec nová jadrová elektráreň?

Švejčiari práve zverejnili nejakú štúdiu (Volkswirtschaftliche Auswirkungen eines Ersatzneubaus der Schweizer Kernkraftwerke - Národohospodárske dopady náhrady/ výstavby novej švajčiarskej jadrovej elektrárne).

Vypracoval ju BAK Economics AG (Michael Grass a Claude Maurer) a teraz v júli 2026 na objednávku economiesuisse (švajčiarska podnikateľská asociácia) aj publikoval.

Je to nová štúdia – vyšla pred pár dňami a okamžite ju prevzali médiá (World Nuclear News, SRF, energynews.pro atď.).

Hlavné zistenia štúdie (v skratke):

Štúdia modeluje scenár, v ktorom by sa v roku 2050 sprevádzkoval nový reaktor typu EPR s inštalovaným výkonom 1,63 GW (alternatívne varianty AP1000). Ročne by vyrobil 12,1 TWh elektriny (z toho 6,7 TWh v zime – teda výrazne aj zimno-efektívny).

Počas výstavby (predpokladaný horizont okolo 2040–2050):

• Domáca pridávaná hodnota: 7,4 miliardy CHF (približne 51 % tzv. overnight construction costs zostane vo Švajčiarsku cez dodávateľov, stavebníctvo, inžiniering atď.).

• Zamestnanosť: kumulatívne 61 000 osoborokov (približne 52 000 plných úväzkov).

Počas prevádzky (60-ročná životnosť):

• Ročná pridávaná hodnota: 1,2 miliardy CHF (priame + nepriame efekty) + 240 miliónov CHF dynamické efekty (nižšie ceny elektriny, lepšia konkurencieschopnosť firiem, nižšie importy).

• Teda celkový ročný efekt: približne 1,56 miliardy CHF.

• Pracovné miesta: 2 905 ekvivalentov plného úväzku (vrátane nepriamych).

• Priame dane (federálne, kantóny, obce): 95 miliónov CHF ročne.

Na 1 CHF štátnej podpory podľa štúdie vznikne:

• 2,50 CHF hrubej pridanej hodnoty,

• 1,50 CHF čistého efektu na HDP,

• až 5,20 CHF celkového národohospodárskeho prínosu, ak započítame aj infraštruktúrne, klimatické a environmentálne efekty (nízke emisie, nízky záber pôdy, stabilita siete atď.).

Štúdia tvrdí, že nová elektráreň by pomohla zmenšiť zimnú elektrickú medzeru (štrukturálne okolo 9 TWh po odstavení súčasných reaktorov do roku 2044 a pri raste dopytu o ~1/3 do 2050 vďaka elektrifikácii). Znížila by závislosť na zimných importoch a stabilizovala by veľkoobchodné ceny.

Dôležité predpoklady a realita dotácií

Štúdia explicitne počíta s dotáciami.  LCOE (náklady na výrobu) vychádzajú na 115,5 CHF/MWh, zatiaľ čo trhové príjmy sú modelované okolo 64 CHF/MWh → ročná podpora 625 miliónov CHF. To je podľa autorov dokonca porovnateľné s podporou niektorých obnoviteľných zdrojov (napr. strešné fotovoltaické). Bola použitá metodika Tzv. input-output analýza (BAK IOM model) + makroekonomický model na dynamické efekty. Počíta s multiplikátormi v dodávateľských reťazcoch, daňovými príjmami a čiastočne aj s nepriamymi benefitmi pre klímu/životné prostredie.

Kontext a kritické hlasy

Švajčiarsko zatiaľ má podľa svojej Energy Strategy 2050 zákaz nových jadrových elektrární, ktorý by sa však podľa návrhov mal zrušiť (prebieha politická diskusia).

Súčasné štyri reaktory (Beznau, Gösgen, Leibstadt) pokrývajú ~36 % elektriny a takmer 50 % zimnej výroby, ale do roku 2044 sa postupne odstavia.

Pre férovosť a vyváženosť treba upozorniť:

• Že existuje aj skeptickejšia (tiež nedávna) štúdia od ETH Zürich + Paul Scherrer Institute (z konca júna 2026), podľa ktorej nie je nová jadrová energia za súčasných podmienok konkurencieschopná. Vyžadovala by výrazné štátne dotácie, prenos rizík na štát a výrazne nižšie stavebné náklady (ideálne 5 000–8 000 CHF/kW namiesto vyšších reálnych európskych cien).

• Kritici z proti-jadrového tábora (napr. aliancia „Nein zu neuen AKW“) štúdii BAK vyčítajú, že nedostatočne špecifikuje, kto dotácie zaplatí (štát, alebo sa premietnu do vyšších cien pre spotrebiteľov), používa optimistické predpoklady (vyťaženosť 85 %) a nepočíta s rizikami havárií alebo obmedzenou zodpovednosťou prevádzkovateľa.

V zhrnutí sa dá teda povedať, že štúdia BAK Economics na objednávku economiesuisse dospela k záveru, že postavenie novej jadrovej elektrárne vo Švajčiarsku sa národohospodársky oplatí (pozitívne efekty na HDP, zamestnanosť, dane a bezpečnosť dodávok), ale len s výraznou štátnou podporou a za predpokladu, že sa podarí postaviť za modelované ceny a včas. Nie je to „zadarmo“ a nie je to bez rizík – ako pri každej veľkej infraštruktúre.

Odkaz na pôvodnú štúdiu (PDF): https://backend.economiesuisse.ch/sites/default/files/2026-07/BAK_Economics_ecnoomiesuisse_Impact-Analyse_KKW-Ersatzneubau.pdf

A čo hovorí štúdia ETH Zürich + PSI?

Základné informácie o štúdii:

• Názov: Nuclear Power and the Future Swiss Energy System: A Techno-Economic Modelling Analysis

• Typ: Spoločná biela kniha (White Paper)

• Autori: 19 expertov z ETH Zürich a Paul Scherrer Institute (PSI)

• Dátum vydania: 29. júna 2026

• Metodika: Štyri rôzne energetické modely, ktoré optimalizujú najlacnejší uhlíkovo neutrálny mix výroby elektriny do roku 2050 pri výrazne vyššej spotrebe (elektrifikácia). Modely počítajú s cieľom +45 TWh novej bezuhlíkovej výroby.

Hlavný záver ETH plus PSI štúdie:

Nové jadrové elektrárne nie sú konkurencieschopné za súčasných politických a fiškálnych podmienok.Švajčiarsko dokáže dosiahnuť ciele net-zero do roku 2050 aj bez nových jadrových elektrární. Stačí kombinácia - vodné elektrárne, - masívny rozvoj fotovoltiky (36–43 TWh, teda zhruba 50 % spotreby v 2050), - vietor, biomasa a skladovacie technológie, - a efektívny cezhraničný obchod s okolitými krajinami.

Za akých podmienok by sa podľa nej nová jadrová elektráreň oplatila?

Štúdia jasne hovorí, že jadrová energia by sa stala ekonomicky atraktívnou len pri splnení troch podmienok naraz:

1. Štátna podpora – jadrová energia by musela byť zaradená do cieľa +45 TWh spolu s obnoviteľnými zdrojmi a dostávať rovnakú podporu.

2. Zníženie rizika a finančných nákladov – štát by musel znížiť úrokové sadzby (WACC) z trhových 8 % na 5 % (napr. cez štátne garancie alebo CoD - contracts for difference).

3. Výrazne nižšie stavebné náklady (najdôležitejší faktor):

 Profesor (reaktorovej fyziky) Andreas Pautz (z PSI) k tomu hovorí, že „Toto ukazuje, aké kľúčové sú stavebné náklady… Jadrová energia bude konkurencieschopná vo Švajčiarsku len vtedy, ak sa výrobcom podarí poučiť z doterajších prekročení nákladov a obmedziť náklady budúcich elektrární na približne 8 000 CHF/kW.“

Dôležité taktiež je, že nová jadrová elektráreň vo Švajčiarsku by mohla znížiť zimné čisté importy o 1 – 6 TWh (3–20 % súčasnej zimnej výroby). Importy by však aj tak zostali potrebné pre flexibilitu systému. Ďalej, že jadrová energia je technologicky kompatibilná so systémom dominovaným obnoviteľnými zdrojmi, ale ekonomicky ju v modeloch nahrádza fotovoltaika a vietor, keď sú náklady vysoké. No a samozrejme efektívny cezhraničný obchod zostáva nevyhnutný bez ohľadu na to, či sa postavia nové jadrové elektrárne alebo nie.

Porovnanie s BAK Economics štúdiou:

Takže aké by bolo asi zhrnutie v jednej vete?

ETH/PSI štúdia hovorí: „Áno, nová jadrová energia by mohla mať zmysel, ale len ak bude výrazne lacnejšia na výstavbu, štát prevezme časť rizika a bude ju podporovať rovnako ako obnoviteľné zdroje. Bez toho sa to ekonomicky nevyplatí a net-zero sa dá dosiahnuť aj bez nej.“

Odkazy na stiahnutie (oficiálne):

• Executive Summary v angličtine (PDF): stiahnuť tu

• Plná biela kniha: cez DOI 10.3929/ethz-c-000801809 alebo na stránke esc.ethz.ch/publications.html (k dispozícii aj v nemčine a francúzštine)

• Interaktívny explorér dát: sweet-cross.ch/ethz-psi-nuclear-2026

Čitateľov teraz určite napadne, že čo keby sme si tieto dve štúdie porovnali s analýzou návrhu nového jadrového zdroja na Slovensku? Áno, dá sa to porovnať, ale s dôležitými upozorneniami – kontexty oboch krajín sú dosť odlišné.

Slovenský „návrh nového jadrového zdroja“ (konkrétne nový blok v Jaslovských Bohuniciach) nie je podložený tak verejne dostupnými, detailnými nezávislými štúdiami ako tie švajčiarske (BAK Economics a ETH Zürich + PSI). Slovenské analýzy sú skôr vládne, projektové alebo odhadové.

Ale prečo nie? Skúsme to prehľadne porovnať na základe dostupných informácií (stav k polovici 2026).

1. Slovenský návrh v skratke (Nový jadrový zdroj – Bohunice)

• Lokalita a výkon: Nový blok (~1 200–1 250 MW) v Jaslovských Bohuniciach (na existujúcom jadrovom areáli). Technológia: pravdepodobne Westinghouse AP1000 (alebo podobná).

• Časový harmonogram: Vláda schválila plán v máji 2024. Cieľ uvedenia do prevádzky: 2040–2041. Zmluva s dodávateľom a medzivládna dohoda s USA sa pripravujú/uzatvárajú v rokoch 2025–2026. Výstavba by mala začať okolo 2032.

• Vlastníctvo: Plánovaný ako čisto štátny projekt (nie cez privatizované Slovenské elektrárne).

• Odhadované náklady:

  • Ministerstvo hospodárstva: okolo 10 miliárd €.

  • Ďalšie zdroje a vyjadrenia (vrátane premiéra): 13–15 miliárd € alebo viac.

  • Niektoré kritické/technické hodnotenia: potenciálne až 18 miliárd € (s varovaním, že nad ~14,5 miliardy € by mohla byť kombinácia plynu + obnoviteľných zdrojov ekonomickejšia podľa niektorých modelov).

• Dôvody: Nahradiť starnúce kapacity (Bohunice V2 s predĺžením životnosti do ~2045), pokryť rastúcu spotrebu, dekarbonizácia (odstavenie uhlia), energetická bezpečnosť a udržanie vysokého podielu jadra (~55–60 % elektriny dnes).

• Ďalšie: Paralelne sa skúmajú aj malé modulárne reaktory (SMR, napr. BWRX-300).

Slovensko má už silnú jadrovú infraštruktúru, skúsenú pracovnú silu, skúsený jadrový dozor a tiež relatívne vysokú spoločenskú akceptáciu jadra.

2. Porovnanie s BAK Economics štúdiou (Švajčiarsko)

Spoločné prvky:

• Obe počítajú s veľkým reaktorom (~1,2–1,6 GW triedy) a pozitívnymi makroekonomickými efektmi (pridaná hodnota, pracovné miesta, dane, stabilita dodávok).

• Obe zdôrazňujú, že bez výraznej štátnej podpory (dotácie, garancie, zníženie rizika) sa veľký nový jadrový zdroj ťažko financuje.

Rozdiely:

• BAK robila podrobnú input-output analýzu makroefektov (7,4 mld. CHF pridanej hodnoty počas výstavby, 1,56 mld. CHF ročne v prevádzke, tisíce pracovných miest, dane). Slovenské vládne materiály takéto detailné multiplikátory verejne takto nerozoberajú – skôr sa zdôrazňuje strategická nevyhnutnosť a energetická bezpečnosť.

• Náklady a dotácie: BAK explicitne počíta s annualizovanými dotáciami ~625 mil. CHF/rok a stále vychádza s pozitívnym čistým efektom na HDP. Slovenské odhady nákladov (10–15+ mld. €) sú v podobnom ráde ako švajčiarsky scenár, ale bez tak detailného „koľko benefitu na 1 € podpory“ výpočtu.

• Kontext potreby: Švajčiarsko rieši zimnú medzeru a odstavenie existujúcej flotily. Slovensko rieši udržanie a nahradenie jadrovej kapacity v už jadrovej krajine.

3. Porovnanie s ETH Zürich + PSI štúdiou (Švajčiarsko)

Táto štúdia je skeptickejšia a je bližšie k realite slovenských odhadov.

Kľúčové paralely:

• ETH/PSI hovorí, že pri stavebných nákladoch okolo 12 000 CHF/kW (aktuálne európske/americké skúsenosti) sa nový veľký reaktor nevyplatí ani so štátnou podporou v 3 z 4 modeloch.

• Slovenské odhady (~8 000–15 000+ €/kW podľa finálnej ceny) sedia presne v tomto „vysokom nákladovom“ pásme, kde je ekonomika veľmi citlivá.

• Obe štúdie zdôrazňujú, že bez zníženia rizika (WACC) a štátnych garancií/ dlhodobých zmlúv to nejde. Slovenský model (štátny projekt + medzivládna dohoda s USA) je práve takýto mechanizmus „risk sharing“, ktorý ETH odporúča.

Rozdiely:

• ETH/PSI jasne hovorí, že Švajčiarsko zvládne „net-zero“ aj bez novej jadrovej energie (hlavne fotovoltaika + vodné + obchod). Slovensko nový blok prezentuje ako kľúčový pre udržanie jadrového podielu a bezpečnosti.

• Slovensko má výhodu existujúceho jadrového areálu, skúseností a politickej podpory (menej fragmentovaná debata ako vo Švajčiarsku).

Zhrnutie:

Spoločným menovateľom jasne je, že veľké nové jadrové zdroje v Európe dnes takmer vždy vyžadujú výraznú štátnu angažovanosť kvôli vysokým počiatočným nákladom a dlhej dobe výstavby. Slovenský projekt je v pokročilejšom štádiu politického rozhodnutia a má výhodu existujúcej infraštruktúry, ale nesie riziko prekročenia nákladov (ako sa stalo pri Mochovciach 3 a 4). Švajčiarske štúdie poskytujú užitočný rámec na hodnotenie – najmä ETH varovanie pred vysokými nákladmi nad ~8 000 CHF/kW.

Skúsme ešte porovnať LCOE (Levelized Cost of Electricity).

Levelized Cost of Electricity (LCOE), sú v preklade vyrovnané náklady na elektrinu, teda priemerná cena za vyrobenie jednej megawatthodiny (MWh) alebo kilowatthodiny (kWh) elektrickej energie počas celej očakávanej životnosti elektrárne.

Je to hlavný ukazovateľ, ktorý sa používa na porovnanie ekonomickej výhodnosti rôznych zdrojov energie (napríklad solárnych fariem, veterných elektrární, jadra alebo plynu.

V našom prípade LCOE je priemerná celková cena výroby 1 MWh elektriny počas celej životnosti elektrárne (zvyčajne 40–60 rokov). Zahŕňa kapitálové náklady (najväčšia položka pri novej JE – často 60–80 % LCOE), ďalej prevádzkové náklady + palivo, taktiež financovanie (úroky / WACC), a ešte aj demontáž a odpad.  Je to tzv. „plant-level metrika“ (len samotná elektráreň), nie je to systémová hodnota (flexibilita, spoľahlivosť v zime, kapacitný kredit atď.).

1. LCOE podľa BAK Economics štúdie (Švajčiarsko)

• 115,5 CHF/MWh pre nový EPR reaktor (1,63 GW).

• Predpokladaný trhový príjem: iba ~64 CHF/MWh.

• Rozdiel ≈ 51,5 % LCOE nie je pokrytý trhom → vyžaduje annualizované dotácie ~625 mil. CHF/rok.

• Po prepočte (približne 1 CHF ≈ 1,08 EUR v roku 2026): približne 124–125 EUR/MWh.

Toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo BAK stále vychádza s pozitívnym makroekonomickým efektom – aj so dotáciami.

2. ETH Zürich + PSI štúdia (Švajčiarsko)

Štúdia nepublikuje jeden konkrétny LCOE číslo. Používa systémové optimalizačné modely. Záver štúdie k nákladom vlastne tvrdí, že pri realistických stavebných nákladoch (~12 000 CHF/kW a vyššie) a trhovom WACC (~8 %) je nová jadrová energia príliš drahá a modely ju takmer vôbec nevyberajú. Stáva sa konkurencieschopnou až pri nízkych kapitálových nákladoch (5 000–8 000 CHF/kW) a pri zníženom WACC na 5 % (štátne garancie). Pri vysokých nákladoch ju modely nahrádzajú fotovoltaikou + vetrom + skladovaním + obchodom. To znamená, že implicitný LCOE novej JE je v ich modeloch vyšší ako alternatívy, pokiaľ nie sú splnené vyššie podmienky.

3. Slovenský projekt (Nový blok v Jaslovských Bohuniciach)

Bohužiaľ k dnešku nie je žiadny verejný detailný výpočet LCOE pre tento konkrétny projekt dostupný (vláda a JAVYS/SE zverejňujú hlavne celkové investičné náklady). Odhady na základe európskych benchmarkov (2024–2026):

• Nové veľké jadrové elektrárne v Európe: 110 – 170 EUR/MWh (niekedy aj vyššie pri FOAK/first-of-a-kind – teda „prvý svojho druhu“ projektoch s rizikom oneskorení).

• Typický rozsah pre AP1000/EPR triedu pri európskych podmienkach: 100 – 150 EUR/MWh.

• Pri výhodnom štátnom financovaní (nižší WACC vďaka garanciám alebo medzivládnej dohode) a ak sa podarí udržať náklady bližšie k spodnej hranici odhadov (okolo 10 mld. €), by LCOE mohol byť v nižšej časti rozsahu(približne 100–130 EUR/MWh).

Pre porovnanie: Existujúce jadrové elektrárne po predĺžení životnosti (LTO) majú LCOE často len 25–50 EUR/MWh – preto je predlžovanie existujúcich blokov (Bohunice, a neskôr Mochovce) takmer vždy výrazne lacnejšie ako novostavba.

Porovnávacia tabuľka LCOE (približne v EUR/MWh):

Dôležité poznámky k porovnaniu:

1. Najväčší vplyv majú kapitálové náklady a WACC

   • Pri novej JE tvoria fixné náklady väčšinu LCOE. Každé oneskorenie alebo prekročenie rozpočtu (ako pri Mochovciach 3+4) LCOE výrazne zvyšuje.

   • Štátne garancie / nižší WACC (5 % namiesto 7–8 %) môžu LCOE znížiť o desiatky EUR/MWh.

2. ale LCOE nie je všetko!

   • Jadrová energia má vysokú systémovú hodnotu (dispečerská, spoľahlivá v zime, nízka variabilita). Preto ju mnohé krajiny podporujú aj keď je jej LCOE vyšší ako u vetra/fotovoltaiky.

   • ETH štúdia to ukazuje – nová JE môže znížiť zimné importy, aj keď jej čistý LCOE nie je najnižší.

3. Citlivosť slovenského projektu

   • Ak sa podarí udržať investičné náklady bližšie k 10 mld. € a získať výhodné financovanie cez štát + USA dohodu → LCOE môže byť konkurencieschopný v rámci európskeho priemeru.

   • Ak náklady pôjdu k 15–18 mld. € (ako varujú niektoré analýzy), LCOE sa dostane do hornej časti rozsahu a ekonomická výhodnosť klesá.

Zhrnutie pre naše teoretické porovnanie projektov:

• BAK štúdia počíta s LCOE ~125 EUR/MWh a stále vidí pozitívny makroefekt (s dotáciami).

• ETH štúdia hovorí, že pri reálnych európskych nákladoch je LCOE novej JE príliš vysoký na to, aby bola optimálnou voľbou bez výraznej štátnej podpory.

• Slovenský projekt nemá zverejnený LCOE, ale podľa dostupných odhadov by sa mal pohybovať v podobnom pásme ako BAK (100–150+ EUR/MWh). Výhodou je štátny charakter projektu a existujúca infraštruktúra, nevýhodou riziko vyšších reálnych nákladov (napr. aj história Mochoviec).

Pri jadrových elektrárňach sme už spomenuli, že LCOE nie je všetko“!

Veľmi dôležitá je tu aj tzv. „Systémová hodnota“ jadrových zdrojov (system value / system costs). Na rozdiel od LCOE (ktoré pozerá len na samotnú elektráreň), systémová hodnota hodnotí, ako daný zdroj ovplyvňuje celý elektrizačný systém — náklady na integráciu, spoľahlivosť, flexibilitu, ceny, importy a dekarbonizáciu.

Jadrová energia má vysokú systémovú hodnotu, pretože poskytuje:

• Dispečerskú (riadenú), nízko uhlíkovú a spoľahlivú základnú záťaž

• Vysoký kapacitný kredit (takmer 100 % — na rozdiel od vetra ~20–40 % alebo slnka ešte menej)

• Stabilizáciu siete (inercia, frekvenčná regulácia)

• Zníženie potreby záložných zdrojov, veľkokapacitného skladovania a nadmerného budovania OZE

• Lepšiu energetickú bezpečnosť a nižšiu závislosť na importoch

Systémová hodnota“ jadrových zdrojov  - Ako to hodnotia švajčiarske štúdie?

BAK Economics štúdia (2026)

• Nový EPR reaktor by ročne priniesol 1,2 mld. CHF priamej + nepriamej pridanej hodnoty + 240 mil. CHF dynamické efekty (nižšie veľkoobchodné ceny elektriny, lepšia konkurencieschopnosť firiem).

• Pomohol by zmenšiť zimnú elektrickú medzeru (~9 TWh štrukturálne bez neho).

• Stabilizoval by ceny (zníženie špičiek) a podporil elektrifikáciu dopravy, budov a priemyslu.

• Celkový ročný efekt na hodnotu: ~1,56 mld. CHF (vrátane dynamických efektov).

ETH Zürich + PSI biela kniha (2026)

• Nová jadrová elektráreň by mohla znížiť zimné čisté importy o 1–6 TWh (3–20 % súčasnej zimnej výroby október–marec).

• Je technologicky kompatibilná so systémom dominovaným obnoviteľnými zdrojmi (hlavne vodná + fotovoltaika).

• Efektívny cezhraničný obchod však zostáva nevyhnutný aj pri novej JE.

• Bez novej jadrovej energie dokáže Švajčiarsko dosiahnuť net-zero, ale s vyššou závislosťou na importoch a flexibilných technológiách (skladovanie, dopytová odozva).

Štúdie teda potvrdzujú, že jadrová energia má v švajčiarskom kontexte významnú systémovú hodnotu najmä v zime a pri vysokej elektrifikácii.

Systémová hodnota“ jadrových zdrojov - Slovenský kontext (Nový blok v Bohuniciach)

Pre Slovensko nie je k dispozícii taká detailná verejná systémová analýza ako vo Švajčiarsku, ale dá sa odvodiť z vládnych dokumentov, stratégie a existujúceho mixu.

Hlavné prínosy systémovej hodnoty:

• Udržanie vysokej základnej záťaže — Slovensko má už dnes ~55–60 % jadra. Nový blok by pomohol nahradiť starnúce kapacity (Bohunice V2 s predĺžením do ~2045) a udržať stabilný podiel jadra.

• Zníženie závislosti na plyne a importoch pri dekarbonizácii a raste spotreby (elektrifikácia priemyslu, dopravy, tepelné čerpadlá).

• Sieťová stabilita — existujúca jadrová infraštruktúra, skúsený regulátor a pracovná sila znižujú integračné náklady.

• Kapacitná hodnota — nový blok by poskytoval spoľahlivý výkon aj v zimných špičkách a pri nízkych vodných stavoch alebo nízkej výrobe z OZE.

• Dlhodobá cenová stabilita — nízke variabilné náklady jadra tlmia volatilitu cien na trhu.

Rozdiely oproti Švajčiarsku:

• Švajčiarsko rieši výraznú sezónnu nerovnováhu (veľká zimná medzera kvôli hydro + importom). Nová JE by tam mala vyššiu relatívnu systémovú hodnotu pri riešení zimy.

• Slovensko má vyváženejší ročný profil a už vysoký podiel jadra. Systémová hodnota nového bloku je skôr v dlhodobej náhrade kapacít, podpore rastúceho dopytu a udržaní energetickej nezávislosti.

• Všeobecné porovnanie systémovej hodnoty:

 V zhrnutí môžeme konštatovať, že jadrová energia má jednu z najvyšších systémových hodnôt spomedzi nízko uhlíkových zdrojov, najmä v systémoch s vysokým podielom premenlivých OZE alebo silnou sezónnou nerovnováhou (ako je zima vo Švajčiarsku). BAK štúdia ju kvantifikuje hlavne cez makroekonomické benefity a stabilizáciu cien. ETH/PSI štúdia ju potvrdzuje hlavne cez zníženie zimných importov a kompatibilitu so systémom. Na Slovensku by nový blok priniesol vysokú systémovú hodnotu najmä pri udržaní stability siete, nahradení starých blokov a podpore dekarbonizácie bez zvyšovania závislosti na plyne. Jeho relatívna pridaná hodnota je však o niečo nižšia ako vo Švajčiarsku, pretože Slovensko už má silnú jadrovú základňu.

Pre serióznosť však treba upozorniť, že presná kvantifikácia systémovej hodnoty závisí od použitého modelu (koľko OZE, aké skladovanie, aký obchod so zahraničím, aký scenár dekarbonizácie). Viaceré medzinárodné štúdie (IEA, NEA) však dlhodobo ukazujú, že jadrová energia pri vysokom podiele obnoviteľných zdrojov znižuje celkové systémové náklady, aj keď jej samotné LCOE je vyššie ako u vetra alebo slnka. Navyše tu vstupujú „do hry“ aj tzv. Kapacitný kredit a inercia — dve kľúčové technické charakteristiky, ktoré výrazne zvyšujú systémovú hodnotu jadrových zdrojov.

1. Kapacitný kredit (Capacity Credit / Firm Capacity Value)

Čo to je? Kapacitný kredit vyjadruje, koľko spoľahlivého výkonu dokáže zdroj prispieť k pokrytiu špičkovej (maximálnej) spotreby v systéme. Nie každý MW inštalovaného výkonu sa počíta rovnako. Jadrová energia má svoj kapacitný kredit veľmi vysoký — zvyčajne 90–100 %. Je to z dôvodu vysokej dostupnosti (capacity factor často 85–92 %), dispečeri majú možnosť riadiť výkon podľa potreby a schopnosť bežať nepretržite aj počas zimy alebo pri nízkej výrobe z OZE. Vietor má typicky iba okolo 10–40 % (závisí od lokality a korelácie s dopytom). A Fotovoltaika to má ešte nižšie — často iba 5–20 % (najmä bez batérií), pretože špička výroby je v lete počas dňa, kým spotrebná špička môže byť večer alebo v zime.

Prečo je to dôležité? Systém musí mať dostatok „pevných“ (tzv. firm) kapacít, aby zvládol najvyššiu spotrebu aj v najhorších podmienkach (nízka výroba z OZE + vysoký dopyt). Nízky kapacitný kredit OZE znamená, že na každý MW veternej alebo solárnej elektrárne musíte mať zálohu (plyn, skladovanie, import alebo jadrovú energiu). Napríklad tu v kontexte štúdie ETH Zürich + PSI by nová jadrová elektráreň znížila zimné importy o 1–6 TWh. To nepriamo ukazuje vysoký kapacitný kredit — pomáha pokryť zimné špičky, keď je výroba z vodných elektrární a fotovoltaiky nižšia. Podľa štúdie BAK Economics nový reaktor pomáha uzavrieť štrukturálnu zimnú medzeru (~9 TWh) a stabilizovať ceny v špičkách.

2. Inercia (System Inertia / Rotational Inertia)

Čo to je? Inercia je fyzikálna vlastnosť rotačných strojov (turbíny + generátory), ktorá bráni náhlym zmenám frekvencie v sieti. Funguje vlastne ako nejaký „tlmič“ — keď dôjde k výpadku linky alebo veľkého zdroja, inercia spomalí pokles frekvencie a dá systému čas na reakciu. Jadrové elektrárne (ale aj klasické tepelné/vodné) poskytujú vysokú inerciu vďaka svojim veľkým rotačným hmotám. Kdežto veterné a solárne parky (invertorové zdroje) poskytujú veľmi málo alebo žiadnu prirodzenú inerciu. Môžu poskytovať iba „syntetickú inerciu“ cez riadiace systémy, ale nie je to rovnako robustné ako synchronná inercia z jadra alebo vodných elektrární.

Prečo je to dôležité? Pri vysokom podiele OZE klesá celková inercia systému → sieť je citlivejšia na poruchy, môže dochádzať k rýchlejším výkyvom frekvencie a riziku blackoutu. Moderné siete preto potrebujú buď dostatok synchrónnych strojov (jadrová, vodná, plynová), alebo drahé technické riešenia (batérie s fast frequency response, synchronné kompenzátory atď.).

V kontexte štúdií a projektov bude vo Švajčiarsku s rastúcim podielom fotovoltaiky a vetra bude inercia klesať. Nový jadrový zdroj by pomohol túto inerciu udržať alebo posilniť, najmä v zime, keď je systém viac namáhaný. ETH štúdia implicitne počíta s tým, že jadrová energia zostáva kompatibilná so systémom bohatým na OZE. Slovensko má už dnes vysoký podiel jadrovej energie → systém má dobrú úroveň inercie. Nový blok v Bohuniciach by túto výhodu ďalej posilnil, najmä keď sa budú postupne odstavovať staršie tepelné zdroje. To znižuje náklady na dodatočné technické opatrenia na udržanie stability siete.

Porovnanie vplyvu na systémovú hodnotu:

Zhrnutie pre naše porovnanie projektov:

• Kapacitný kredit a inercia sú dva hlavné dôvody, prečo jadrová energia má vysokú systémovú hodnotu aj vtedy, keď je jej LCOE vyššie ako u OZE.

• Vo Švajčiarsku (podľa ETH aj BAK) tieto vlastnosti pomáhajú najmä pri riešení zimnej medzery a stabilizácii cien/importov.

• Na Slovensku by nový blok v Bohuniciach tieto vlastnosti ďalej posilnil už existujúcu silnú jadrovú základňu — najmä pri postupnom útlme starších tepelných zdrojov a raste spotreby z elektrifikácie.

• Obe krajiny profitujú, ale Švajčiarsko má v súčasnosti vyššiu relatívnu pridanú hodnotu z nového jadrového zdroja kvôli väčšej sezónnej nerovnováhe a nižšiemu existujúcemu podielu jadra.

Dá sa teda stručne povedať, že nová jadrová elektráreň by bola ako pre Švajčiarsko, tak aj pre Slovensko v budúcnosti výhodou a prínosom (či už z energetického resp. ekonomického pohľadu)? Áno, dá sa to tak stručne povedať, ale s dôležitými výhradami.

Pre obidve krajiny by nová jadrová elektráreň v budúcnosti predstavovala významný prínos:

Z energetického pohľadu:

• Poskytuje stabilnú, dispečerskú, nízko uhlíkovú základnú záťaž (baseload).

• Zvyšuje energetickú bezpečnosť a znižuje závislosť od importov (najmä v zime).

• Komplementuje OZE (fotovoltaika + vietor) a zvyšuje celkovú stabilitu siete (inercia, kapacitný kredit).

• Podporuje elektrifikáciu a dekarbonizáciu.

Z ekonomického pohľadu:

• Prináša dlhodobú stabilizáciu cien elektriny, pracovné miesta, dodávateľský reťazec a daňové príjmy (ako ukazuje BAK štúdia pre Švajčiarsko).

• Má vysokú systémovú hodnotu — znižuje potrebu drahých záloh, skladovania a posilňovania siete.

Výhrady (realita nie je čierno-biela)

• Švajčiarsko (podľa ETH + PSI): Nie je konkurencieschopné bez výraznej štátnej podpory, garancií a nižších stavebných nákladov. Dá sa dosiahnuť net-zero aj bez neho, ale s novou JE by to bolo bezpečnejšie a lacnejšie z pohľadu systému.

• Slovensko: Vládny projekt vidí ako strategickú výhodu, ale závisí od udržania nákladov (odhady 10–15+ mld. €) a úspešného financovania. Historické skúsenosti (Mochovce) ukazujú riziko prekročení rozpočtu.

V stručnom zhrnutí - áno — v oboch krajinách by nová jadrová elektráreň bola dlhodobou výhodou z energetickej bezpečnosti, stability a dekarbonizácie. Ekonomicky je to však podmienené dobrým riadením projektu, štátnou podporou a kontrolou nákladov. Bez toho sa výhody môžu čiastočne „zožrať“ vysokými investíciami a oneskoreniami.