Áno, jadrové palivo nie sú fazuľky a ani guličky, s ktorými sa deti hrajú na dvore.
Jadrové palivo je (napriek tomu, že môže vyzerať relatívne jednoducho) mimoriadny precízny technický unikát, ktorý musí spĺňať množstvo podmienok (o ktorých bežný človek nemá predstavy, ale ani ich nepotrebuje mať) a ktorý musí vydržať mimoriadne ťažké situácie.
Pred nasadením jadrového paliva je toto skúmané a skúšané na kritických postoch tisíce a tisíce hodín v najrôznejších režimoch s cieľom zistenia ako bude palivo reagovať. Napríklad ani experti z bežnej jadrovej elektrárne nemajú informácie (lebo ich nepotrebujú, oni dostanú už hotové palivo ako finálny produkt), že na týchto skúškach bolo odskúšaných tisíce “kritikalít” a roztavenia paliva, ale to je v poriadku – presne na to tie testy sú… Dá sa teda bez nad sádzky povedať, že jadrové palivo je srdce jadrového reaktora. Aj samotný jadrový reaktor je pomerne komplikované zariadenie, ale bez jadrového paliva je to niečo ako prázdna konzerva. Zameniť jadrové palivo je teda veľmi vážna (takpovediac strategická) vec. Nie je to možné urobiť “len tak” ako keď tankujeme do auta bezín, alebo naftu.
A v čom je teda problém?
Po ruskej invázii na Ukrajinu EÚ uvalila sankcie na jej energetický sektor a zaviedla viacero zákazov dovozu v tejto oblasti s cieľom znížiť závislosť EÚ na ruských energetických zdrojoch ako aj odrezať Rusko od ekonomických výhod práve vyplývajúcich z kúpy týchto produktov. Mimochodom podobné sankcie zaviedli aj iné štáty napríklad aj USA alebo UK.
Tu treba spomenúť aj päť štátov Sapporo - tzv. „Sapporo 5“, čo označuje práve partnerstvo medzi Kanadou, Francúzskom, Japonskom, Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi zamerané na zabezpečenie spoľahlivého a odolného globálneho dodávateľského reťazca jadrového paliva pre civilné účely, a to bez ruského vplyvu. Táto iniciatíva bola formalizovaná v apríli 2023 vyhlásením vydaným v Sappore v Japonsku a bola posilnená na COP28. Sapporo 5 sa zameriava na:
- Zníženie závislosti od ruských dodávateľských reťazcov jadrového paliva.
- Zvýšenie domácej kapacity obohacovania a konverzie s cieľom zabezpečiť stabilné a spoľahlivé dodávky paliva.
- Podporu vývoja nových a pokročilých jadrových technológií.
- Podporu bezpečnejšieho a odolnejšieho globálneho trhu s jadrovým palivom.
“Sapporo 5” zmobilizovalo investície, vrátane vládnych a súkromných investícií, na zvýšenie svojej kolektívnej kapacity obohacovania a konverzie. Splnili a prekročili už počiatočný cieľ investícií vo výške 4,2 miliardy dolárov. V rámci spolupráce členovia Sapporo 5 identifikovali oblasti v oblasti jadrového palivového cyklu s cieľom podporiť existujúce reaktory, vyvinúť palivá pre pokročilé reaktory a posilniť domáce sektory. No a samozrejme vyzvali podobne zmýšľajúce krajiny, aby sa spojili vo svojom úsilí o zabezpečenie dodávok jadrového paliva bez ruského vplyvu.
Využívanie energie ako politickej zbrane Ruskom malo zničujúci dopad na energetické trhy. Energetická kríza vyvrcholila v auguste 2022, keď ceny energií dosiahli rekordné maximá. Mimoriadne vysoké účty za energie tvrdo zasiahli ľudí a podniky v celej EÚ. Krajiny EÚ reagovali jednotne a rýchlo. Len niekoľko týždňov po ruskej invázii na Ukrajinu sa lídri 27 členských štátov EÚ rozhodli, že EÚ sa čo najskôr zbaví závislosti od ruských fosílnych palív prostredníctvom diverzifikácie dodávok a dodávateľov zníženia používania fosílnych palív a urýchlenia prechodu na čistejšiu energiu
Európska komisia čoskoro spustila plán REPowerEU – plán na zvýšenie energetickej autonómie EÚ a podporu čistej energie.
V nasledujúcich mesiacoch krajiny EÚ neúnavne pracovali v Rade (tj. najvyšší predstavitelia členských štátov EÚ – za Slovensko predseda Vlády SR, resp. ministri SR) na prijatí legislatívy na dosiahnutie cieľov REPowerEU. Pri väčšine rozhodnutí konala Rada samostatne ako zákonodarca EÚ, ako to umožňuje článok 122 Zmluvy o fungovaní EÚ v núdzových situáciách.
Krajiny EÚ prijali v Rade šesť súborov legislatívnych opatrení za menej ako rok. Pravidlá boli prijaté v rekordnom čase – v priemere trvalo len niekoľko mesiacov, kým sa od fázy návrhu dostali do platnosti, v porovnaní s dvoma rokmi, ktoré zvyčajne trvajú na prijatie právnych predpisov EÚ. Spolupráca a solidarita sa v rámci spoločnej práce ukázala ako najlepší spôsob, ako môžu krajiny EÚ zmierniť dopad krízy a znížiť spoločné a individuálne riziká spojené s dodávkami energie. Ministri energetiky 27 členských štátov EÚ usporiadali medzi začiatkom rozsiahlej ruskej invázie a koncom roka 2022 až 10 zasadnutí Rady vrátane niekoľkých, ktoré sa konali narýchlo. Tieto zasadnutia boli kľúčové pre dohodu o spoločných pravidlách na lepšiu ochranu občanov a podnikov pred rastúcimi nákladmi na energie. Solidarita medzi krajinami EÚ bola zase kľúčová pri zabezpečovaní dodávok plynu, najmä do tých krajín, ktoré boli viac závislé od ruskej energie, a preto viac postihnuté výpadkami dodávok.
V dôsledku tohto koordinovaného postupu medzi Európskou Komisiou (EK) a členskými štátmi v rámci plánu “REPowerEU” (spusteného v roku 2022) a posilnenej energetickej diplomacie EÚ s medzinárodnými partnermi, EÚ výrazne znížila svoju závislosť a dovoz energie z Ruska. Dovoz plynu sa z Ruska napríklad znížil zo 45 % v roku 2021 na 19 % v roku 2024. Prognózy naznačujú ďalší pokles na 13 % v roku 2025. Aj dovoz ruskej ropy sa znížil, z 27 % na začiatku roka 2022 na súčasné iba 3 %!. Sankcie navyše úplne zakázali dovoz ruského uhlia do EÚ a zakázali prekládku nákladu v prístavoch EÚ prepravujúceho skvapalnený zemný plyn (LNG) z Ruska.
Programy APIS a SAVE.
Odstránenie prípadnej aj teoretickej (o skutočnej ani nehovoriac) kritickej závislosti od dodávok jadrového paliva z Ruska by nepochybne prospelo energetickej bezpečnosti Európy. Aj preto v záujme urýchlenia rozvoja alternatívnych dodávok Euratom podporil dva projekty zamerané na vývoj a implementáciu alternatívneho paliva pre reaktory VVER.
V januári 2023 bol spustený Zrýchlený program implementácie bezpečných dodávok paliva pre reaktory VVER (APIS), po ktorom nasledoval v júni 2024 Európsky projekt pre bezpečný a alternatívny VVER (SAVE). Oba projekty získali od EÚ finančnú podporu vo výške 10 miliónov eur, pričom sa na nich podieľali všetci prevádzkovatelia reaktorov VVER v piatich krajinách EÚ. Hlavný rozdiel medzi týmito dvoma projektmi spočíva v tom, že prvý vedie spoločnosť Westinghouse, zatiaľ čo druhý vedie spoločnosť Framatome.
Pokiaľ ide o jadrovú energiu, bol tento sektor dlhodobo nedotknutý. Ale viaceré energetické spoločnosti EÚ prevádzkujúce jadrové reaktory ruskej konštrukcie resp. využívajúce ruské jadrové služby preventívne už podpísali napríklad zmluvy na jadrové palivo vyrobené alternatívnymi dodávateľmi k Rusku.
Hoci je vývoz energetických zdrojov z Ruska do EÚ znížený, stále predstavuje význačný zdroj príjmov pre ruský štát a môže byť použitý na financovanie jeho brutálnych vojnových akcií. Aj z tohto dôvodu politici EÚ presadzujú ďalšie opatrenia EÚ na dosiahnutie pokroku v nezávislosti EÚ od Ruska.
Začiatkom mája predstavila Európska Komisia v pláne pod názvom “REPowerEU” návrh nových opatrení.
Tento nový plán EÚ na postupné znižovanie závislosti od ruského dovozu energie zahŕňa postupné ukončenie dovozu ruského plynu, ropy a tentokrát aj jadrovej energie.
EÚ tu chce použiť fázový prístup k ukončeniu dovozu “ruskej energie” s cieľom ukončiť všetok dovoz ruského plynu do roku 2027. V rámci REPowerEU chce podniknúť kroky na odrádzanie od ruského dovozu obohateného uránu s cieľom vyrovnať podmienky a podporiť investície do iných zdrojov dodávok, obmedziť nové dodávateľské zmluvy na jadrové materiály (urán, obohatený urán a iné jadrové materiály) s ruskými dodávateľmi.
Zásobovacia Agentúra Euratomu (Euratom Supply Agency – ESA) by už podľa tohto plánu opatrení nemala schvaľovať nové dodávateľské zmluvy s ruskými dodávateľmi, hoci dodávky na základe existujúcich zmlúv budú pokračovať.
Tieto opatrenia majú za cieľ diverzifikovať zdroje energetické zdroje z Ruska a zároveň umožniť dodávky od iných medzinárodných partnerov. A hlavným cieľom je posilniť dlhodobú bezpečnosť dodávok a predvídateľnosť pre európskych priemyselných aktérov zapojených do jadrového palivového cyklu (aby sa opäť nestalo niečo podobné, ako keď Rusi odstavili do EÚ dodávky plynu). Doplňujúce podmienky by mala EK predložiť v priebehu tohto mesiaca.
Rozhodnutie ešte musí odobriť väčšina štátov EÚ aj Európsky Parlament!
Návrh EK bude musieť schváliť Európsky parlament a tzv. posilnenou kvalifikovanou väčšinou členských štátov EÚ.
Tá je dosiahnutá, ak sú splnené dve podmienky:
- za návrh hlasuje aspoň 72 percent členských štátov, teda 20 z 27, a
- zároveň tieto štáty predstavujú aspoň 65 percent obyvateľstva EÚ.
Na predložený návrh EK ohľadom obmedzenia dovozu jadrového paliva ako aj iných služieb v jadrovej energetike z Ruska sa zdvihla veľká vlna odporu a čitatelia určite zaznamenali viacero prehlásení politikov a energetických odborníkov ktoré na to reagovali. Mnohé sú správne, pravdivé a rozumné. Ale nájdu sa aj také, ktoré sú síce pravdivé, ale hovoria iba “a”, a už nehovoria aj “b”.
Ide hlavne o dva naratívy – a to:
1. Jadrové palivo je výhradne otázkou členského štátu a EÚ nemá do toho čo hovoriť…
2. Do ruského reaktora môžeme dať iba ruské palivo…
Poďme si ich teda spoločne prebrať…
1. Jadrové palivo je výhradne otázkou členského štátu a EÚ nemá do toho čo hovoriť…
Nie je to celkom tak….
V tomto bode ide o právny rozpor a to konkrétne s právom členského štátu EÚ na tzv. “Energetický mix” oproti “Zmluve Euratomu”. Kandidátsky štát EÚ v okamihu začatia svojho členstva EÚ dobrovoľne súhlasí a preberá na seba tzv. “Acquis communautaire” (tiež známe ako acquis EÚ alebo jednoducho acquis) je súbor spoločných zákonov, práv a povinností, ktoré spájajú všetky členské štáty EÚ.
Predstavuje kumulatívny súbor práva Európskej únie a neustále sa vyvíja. V tomto prípade to znamená, že sa Slovensko v okamihu stania sa členom EÚ stalo a členom Euratomu, a tým je pre Sk záväzná aj Zmluva Euratom v plnom (a neskôr konsolidovanom znení).
Pozrime sa na ne detailnejšie:
1. Právo členských štátov na vlastný energetický mix:
o Podľa legislatívy EÚ (najmä článok 194 Lisabonskej zmluvy) má každý členský štát právo rozhodovať o svojej energetickej skladbe – teda o tom, koľko energie chce vyrábať z akého zdroja (jadro, plyn, obnoviteľné zdroje atď.). Toto právo je však obmedzené, ak ide o strategické materiály alebo bezpečnostné otázky, ktoré majú dopad na celú EÚ.
o Slovensko, Maďarsko, Bulharsko a Česká republika majú vo svojom energetickom mixe významný podiel jadrovej energie, ktorá pochádza z reaktorov typu VVER (ruského/sovietskeho dizajnu). Prechod na alternatívne palivá by mohol ohroziť ich energetickú bezpečnosť a vyžadovať si buď výrazné investície, alebo zníženie výroby elektriny, čo by bolo v rozpore s ich právom na vlastný mix.
2. Zmluva Euratom a spoločné vlastníctvo jadrového paliva:
o Podľa Zmluvy o Euratome (články 52 a 53) je jadrové palivo považované za strategický materiál a spadá do „spoločného vlastníctva“ EÚ. Teda povedané inými slovami, Slovensko NIE JE JEDINÝM VLASTNÍKOM svojho jadrového paliva (aj keď si ho kúpilo), ale je to niečo analogické ako bezpodielové vlastníctvo v manželstve.
Ešte raz – jadrové materiály v EÚ (pokiaľ nie sú používané na vojenské účely)! nie sú majetkom členského štátu, ale sú spoločným majetkom EÚ. Teda niečo ako “Je to Tvoje, ale aj my máme právo do toho hovoriť…” No a Zásobovacia agentúra Euratom (ESA) má povinnosť a právomoc dohliadať na dodávky jadrového paliva a zabezpečiť, aby boli v súlade s cieľmi EÚ, vrátane bezpečnosti a nezávislosti. Bez súhlasu a spolu podpísania zmluvy predstaviteľmi ESA nie je žiadny kontrakt ohľadom jadrových materiálov právoplatný!
o EK tak môže cez ESA obmedziť dovoz ruského uránu a obohateného uránu, ak to považuje za potrebné pre energetickú bezpečnosť EÚ. To však znamená, že členské štáty, ktoré sú závislé od ruského paliva (ako SR, MR, BG, ČR), môžu byť nútené prejsť na alternatívy, aj keď to nie je v súlade s ich národnými plánmi.
Teda ide o rozpor, keď na jednej strane majú štáty právo na vlastný energetický mix, na druhej strane EÚ (cez Euratom) môže zasahovať do ich rozhodnutí o dodávkach jadrového paliva, ak ide o strategické ciele Únie. Tento rozpor vytvára priestor pre konflikt, pretože východné štáty argumentujú, že EK porušuje ich suverenitu, zatiaľ čo EK tvrdí, že ide o bezpečnostnú prioritu pre celú EÚ.
2. Do ruského reaktora môžeme dať iba ruské palivo…
Ani tu to tak úplne presne neplatí…
Dať do ruského (francúzskeho, atď) jadrového reaktora ruské (francúzske, atď) jadrové palivo je samozrejme to najlepšie čo môže byť urobené! Veď tu ide vždy o profesionálny unikátny projekt a nič nemôže byť lepšie ako tam dať presne a práve to na čo to bolo určené, vypočítané, postavené, odskúšané a preverené! Tu nie je o čom diskutovať – ak sa to dá, a ak je to reálne možné – tak toto je tá ideálne najsprávnejšia a aj najbezpečnejšia cesta! Keď je to možné , aj ja osobne som jednoznačne za!
Sovieti si dokonca historicky kedysi dávali aj do zmlúv o postavení jadrových elektrární právnu klauzulu, že ak tam bude použité jadrové palivo iné ako ich, tak sa ruší bezpečnostná záruka na celý jadrový reaktor ako taký.
Tak to napríklad bolo aj na reaktorových blokoch pre JE V-1 v Jaslovských Bohuniciach (ktoré sú už demontované).
Ale realita v živote je nie nikdy ideálna a niektoré podmienky sa môžu zmeniť.
Ako to teda s jadrovým palivom je?
V prvom rade treba priznať a povedať pravdu že ruské jadrové palivo je vynikajúce. Rusi (vlastne ešte historicky Sovieti) hrajú v tejto oblasti vo svete prvé miesto! Napríklad v obohacovaní uránu predbehli v používaní centrifúg USA o 40 rokov.
Rusko zohráva významnú úlohu v globálnom jadrovom palivovom cykle, najmä v oblasti obohacovania a výroby paliva, a podieľa sa aj na prepracovaní a nakladaní s vyhoretým palivom. Je hlavným dodávateľom obohateného uránu a už dnes pracuje na uzavretom jadrovom palivovom cykle (projekt Proryv).
Treba si uvedomiť tiež to že každý jadrový reaktor na svete je unikátny, a podobne ako človek má svoj vlastný „životopis“ – prevádzkovú históriu na základe ktorej sú priebežne zavážky jadrového paliva modifikované a robené presne a práve „na mieru“ (podobne ako keď Vám krajčír šije kabát). Rusi sú v tomto veľmi flexibilní, a dôkladní. Samozrejme názory politikov, obchodníkov a jadrových odborníkov sa môžu logicky líšiť. Každý sa na to zrejme pozerá zo svojho uhla pohľadu. Tu treba tiež priznať aj to, že ruské jadrové palive je (resp. doteraz bolo) aj finančne atraktívne...
Spomínam si na spoločnú večeru s Bulatom Nigmatulinom, vtedy námestníkom ministra ruského MinAtomu. A pýtal som sa ho: „Bulat Iskanderovič, prečo ste Vy Rusi takí úspešní v kontraktoch na jadrové palivo?“ A on sa zasmial, a hovorí: „Viete Marian Michajlovič, o tom že naše jadrové palivo je kvalitné Vás nemusím presviedčať, veď Vy to dobre viete, aj to podrobne monitorujete. Ale okrem toho my (Rusko) máme aj veľmi kvalitnú špionážnu službu, a oni nám vždy vopred povedia za koľko naši konkurenti ponúkajú svoj tovar. No a my vždy ponúkneme cenu o tretinu menej...“
Okrem toho môžem z vlastnej dlhodobej skúsenosti potvrdiť, že s Rusmi sa síce veľmi ťažko vyjednáva, ale keď sa niečo dohodne, tak to z ich strany platí!
Ako je to teda s náhradou?
Tu ide hlavne o reaktorové bloky typu VVER-440, kde je snaha diverzifikácie zdrojov paliva, s cieľom znížiť závislosť od ruských dodávateľov. Treba však vnímať aj to že diverzifikácia môže byť v rámci jadrového palivového cyklu horizontálna, alebo vertikálna, alebo aj kombinovaná. Čo to znamená? Jadrový palivový cyklus pozostáva z komplexného reťazca, ale nás (teraz) zaujímajú iba ťažba uránovej rudy, mechanické a chemické spracovanie rudy, konverzia, obohatenie uránu a výroba jadrového paliva. No a diverzifikácia znamená že časť z tohto cyklu bude zabezpečovaná rôznymi dodávateľmi.
Už to niekde niekedy fungovalo?
Reaktory VVER-440, rovnako ako iné konštrukcie VVER, sa historicky spoliehali na palivo z Ruska. Spoločnosť Westinghouse už dávnejšie vyvinula a dodáva alternatívne palivo pre reaktory VVER-440 s cieľom diverzifikovať dodávateľský reťazec paliva pre tieto reaktory. Lenže samozrejme alternatívne jadrové palivá musia prejsť prísnymi procesmi udeľovania licencií a schvaľovania, aby sa zabezpečila bezpečnosť a súlad s národnými predpismi.
Takže áno, už to fungovalo....
Spoločnosti americká Westinghouse a španielska Enusa spolupracujú od roku 1974 na základe dohody o transfere palivových technológií pre tlakovodné reaktory (PWR), ktorá podporuje okrem iného elektrárne v Španielsku, Belgicku a Francúzsku.
V roku 1999 spoločnosť British Nuclear Fuels Ltd (BNFL) kúpila komerčné jadrové energetické podniky spoločnosti Westinghouse. V rokoch 2001 až 2007 dodala spoločnosť BNFL/Westinghouse do jadrovej elektrárne Loviisa spoločnosti Fortum celkovo 741 palivových kaziet VVER-440, ktoré vyrobila spoločnosť Enusa v Španielsku. Konštrukcia palivových kaziet – NOVA E-3 (pevná zostava) a NOVCA (sledovacia jednotka) – bola vyvinutá v rokoch 1996 – 1998 v rámci programu, do ktorého boli zapojené spoločnosti BNFL (Spojené kráľovstvo), IVO (Fínsko) a PAKS (Maďarsko). Program zahŕňal rozsiahle testovanie a kvalifikáciu novej konštrukcie. V roku 1998 bola v Springfields vo Veľkej Británii dokončená výroba piatich olovených testovacích zostáv a palivo bolo dodané pre druhý blok elektrárne Loviisa. Tieto návrhy boli integrované do portfólia palivových produktov spoločnosti Westinghouse a všetko duševné vlastníctvo pre palivo VVER-440 bolo v rokoch 2005 – 2006 prevedené zo spoločnosti BNFL na spoločnosť Westinghouse, keď spoločnosť Westinghouse kúpila spoločnosť Toshiba. Zmluva o dodávke paliva pre Loviisu však nebola obnovená a spoločnosť Westinghouse sa v roku 2008 stiahla z trhu a ukončila dodávateľský reťazec a vývoj návrhu VVER-440. Išlo tu hlavne o to že objem kontraktu v porovnaní s investíciami a prípadným uvažovaním dĺžky prevádzkovania blokov bol nie príliš obchodne optimistický. V roku 2014 bola opätovne zvážená reaktivácia trhu s VVER-440 a spoločnosť Westinghouse v konzorciu pozostávajúcom z deviatich organizácií požiadala o program financovaný Euratomom na diverzifikáciu trhu s palivom VVER v Európe. V roku 2015 jej boli udelené 2 milióny eur na realizáciu projektu Európske zásoby bezpečného jadrového paliva (ESSANUF) HORIZON 2020. Spoločnosti Enusa aj Westinghouse spolupracovali na projekte ESSANUF v rokoch 2015 – 2017. V 90. rokoch 20. storočia sa spoločnosti Enusa a Westinghouse spojili a dodávali palivo pre tlakovodné reaktory európskym zákazníkom mimo Španielska, vrátane Belgicka a Francúzska. Od prvej dodávky paliva do španielskej jadrovej elektrárne Ascó v roku 1985 dodalo zariadenie spoločnosti Enusa v Juzbade svojim zákazníkom viac ako 7 300 ton paliva pre tlakovodné reaktory.
A aká je súčasnosť?
V súčasnosti je v EÚ v prevádzke 19 jadrových reaktorových blokov s bývalými sovietskymi reaktormi VVER, pričom viac menej všetky používajú ruské jadrové palivo. Všetci prevádzkovatelia týchto elektrární však už podpísali nové zmluvy s alternatívnymi dodávateľmi – americkou spoločnosťou Westinghouse alebo francúzskou spoločnosťou Framatome.
Spoločnosť Framatome v nasledujúcich rokoch plánuje dodávať ruské palivo montované (ale pozor!) – je to na základe licencie Rosatomu. Framatome plánuje rozšíriť túto výrobu v závode na výrobu paliva v nemeckom (!) Lingene, ktorý prevádzkuje jej dcérska spoločnosť Advanced Nuclear Fuels (ANF) v spolupráci s ruskou spoločnosťou TVEl, dcérskou spoločnosťou v úplnom vlastníctve štátneho Rosatomu (!). A po tom, čo sa žiadosť o rozšírenie licencie, ktorú spoločnosť ANF predložila ministerstvu životného prostredia Dolného Saska, začiatkom roka 2024 bolo voci tomu nemcami zaslaných cca 11,000 námietok ako proti samotnému projektu tak aj proti soplupráci s Rusmi. Faktom ale je že francúzsky výrobca jadrového paliva Framatome zatiaľ nevlastní vlastnú technológiu na výrobu paliva pre reaktory VVER. Má však dlhú históriu spolupráce s Rosatomom. Je pozoruhodné, že už začiatkom 90. rokov 20. storočia francúzsky gigant v oblasti jadrového paliva Areva (neskôr Framatome) zorganizoval licencovanú výrobu jadrového paliva pre západoeurópske jadrové elektrárne v ruskom závode MSZ v Elektrostale. Počas niekoľkých desaťročí spolupráce bolo vyrobených niekoľko tisíc rusko-francúzskych palivových kaziet pre jadrové elektrárne v Nemecku, Švajčiarsku, Švédsku, Holandsku a Británii. Okrem toho sa z Ruska do závodu v Lingene stále dodáva obohatený urán a palivové pelety (používané na montáž palivových tyčí) na výrobu paliva pre západné jadrové elektrárne. Keďže (v súčasnosti) neexistujú žiadne sankcie ani obmedzenia na dovoz týchto produktov z Ruska do EÚ, tieto dodávky pokračovali aj po roku 2022. Napríklad v rokoch 2023 a 2024 zo závodu MSZ boli do Lingenu odoslané minimálne tri zásielky palivových peliet.
V januári 2023 spoločnosti Framatome a ruská spoločnosť TVEL spoločne založili spoločnosť European Hexagonal Fuel SAS, registrovanú vo Francúzsku, s cieľom licencovať ruské palivové technológie. V marci 2023 spoločnosť Framatome požiadala o povolenie na výrobu šesťuholníkových palivových kaziet pre reaktory VVER-1000 v Lingene.
Ekonomické motívy Ruska a Rosatomu sú pochopiteľné. Export jadrového paliva pre európske reaktory VVER prinášal Rosatomu približne 300 – 700 miliónov eur (310 – 731 miliónov dolárov) ročne. Licenčná zmluva so spoločnosťou Framatome by si mohla udržať aspoň časť týchto príjmov, keďže sa očakáva, že priame dodávky ruského paliva sa v blízkej budúcnosti zastavia.
V súčasnosti je jediným alternatívnym dodávateľom jadrového paliva pre reaktory VVER-1000 a VVER-440 severoamerická spoločnosť Westinghouse. Spoločnosť má vlastnú licencovanú technológiu a dlhoročné skúsenosti s dodávkami paliva pre reaktory VVER-1000 na Ukrajine. V roku 2024 sa toto palivo začalo zavážať do energetického bloku elektrárne Kozloduj v Bulharsku a do konca roka sa očakávajú dodávky do bloku v Českej republike.
Palivo pre 15 reaktorov VVER-440 na kontinente bolo vyvinuté neskôr. Spoločnosť Westinghouse však koncom roka 2023 začala dodávať palivo do dvoch blokov jadrovej elektrárne Rivne na Ukrajine a v polovici roka 2024, pred plánovaným termínom, aj do jadrovej elektrárne Loviisa vo Fínsku. Francúzska spoločnosť Framatome, druhý najväčší dodávateľ jadrového paliva na svete po spoločnosti Westinghouse, zatiaľ nemá vlastnú nezávislú technológiu na výrobu paliva pre reaktory VVER, napriek tomu, že na jej vývoji pracuje od roku 2018. Podľa plánov spoločnosti prezentovaných na konferencii PWR Prague 2024 sa má vývoj paliva pre reaktory VVER-1000 dokončiť v roku 2025 a pre reaktory VVER-440 v roku 2028.
Zároveň Framatome už podpísala zmluvy na dodávku paliva pre reaktory VVER-440 na Slovensku a v Maďarsku od roku 2027. Boli tiež oznámené plány na dodávku paliva pre reaktory VVER-1000 JE Temelín v Českej republike od roku 2024 a pre 6. blok JE Kozloduj v Bulharsku od konca roka 2025.
Pre oba typy reaktorov VVER teda Framatome zrejme nebude schopná dokončiť vlastný vývoj paliva včas a bude zaostávať minimálne o... 1 – 2 roky a bude môcť plniť svoje zmluvné záväzky včas len s použitím licencovaných ruských palivových kaziet. Jedinou výnimkou môžu byť dodávky paliva do Bulharska v budúcom roku.
Bez spolupráce s Rosatomom by Framatome riskoval stratu týchto zmlúv, ktoré mohli buď prejsť do spoločnosti Westinghouse, alebo byť predĺžené s Rosatomom. Zostáva však neisté, či by Westinghouse dokázal dostatočne rozšíriť výrobu paliva v priebehu 2 – 3 rokov, aby uspokojil dopyt. Preto je rozšírenie licencie pre nemecký závod v Lingene kľúčové pre Framatome, aby si splnil svoje záväzky v hodnote niekoľkých miliónov eur vyplývajúce z existujúcich zmlúv, najmä na Slovensku a v Maďarsku.
Ako to skončí?
Technické a geopolitické výzvy
1. Reaktory VVER a závislosť od Ruska
Slovensko, Maďarsko, Bulharsko a Česká republika prevádzkujú reaktory typu VVER, ktoré boli navrhnuté na ruské jadrové palivo. Prechod na alternatívne palivo (napr. od Westinghouse alebo francúzskej Framatome) je technicky náročný a časovo zdĺhavý:
Technické prekážky: Palivo od iných dodávateľov musí byť kompatibilné s reaktorom VVER, čo si vyžaduje úpravy, testovanie a licenčné schválenie od národných regulačných orgánov (napr. ÚJD SR na Slovensku). Napríklad Česká republika (Dukovany, Temelín) už začala proces prechodu na palivo od Westinghouse, ale trvalo to roky a stále nie je úplne dokončený.
Časový horizont: Do konca 2027 (teda za dva a pol roka od júna 2025) je takmer nemožné, aby všetky uvedené štáty úplne nahradili ruské palivo. Napríklad u nás na Slovensku (Mochovce, Jaslovské Bohunice) tvorí jadro 50 % výroby elektriny, a výpadok paliva by mohol viesť k odstaveniu reaktorov.
Geopolitický tlak: Rusko (cez Rosatom) má v týchto krajinách silnú pozíciu nielen ako dodávateľ paliva, ale aj ako poskytovateľ technickej podpory a služieb. Prechod na západné palivo je vnímaný ako politické rozhodnutie, ktoré môže vyvolať odvetné kroky zo strany Ruska (napr. zastavenie dodávok skôr, než sú štáty pripravené).
2. Alternatívni dodávatelia
EK predpokladá, že ruské palivo nahradia dodávky od západných spoločností, ako je Westinghouse (USA) alebo Framatome (Francúzsko):
Westinghouse už dodáva palivo pre VVER reaktory na Ukrajine a v Česku, ale jeho výrobné kapacity sú obmedzené. Navyše, Westinghouse je vnímaný ako americká firma, čo môže byť v niektorých krajinách politicky citlivé.
Cameco (kanadský producent uránu, ktorý vlastní 49 % Westinghouse) môže pomôcť s dodávkami surového uránu, ale obohacovanie a výroba paliva je stále výzvou.
Framatome má skúsenosti s palivom pre VVER, ale jej kapacity sú tiež obmedzené a prioritou sú francúzske reaktory.
Problém: Ani Westinghouse, ani Framatome nemajú dostatočné kapacity na to, aby do roku 2027 plne nahradili ruské palivo pre všetky VVER reaktory v EÚ. To znamená, že štáty budú musieť buď predĺžiť prechodné obdobie, alebo riskovať výpadky v dodávkach elektriny.
3. Odpor Slovenska a Maďarska
Slovensko a Maďarsko ostro kritizujú plán EK:
Slovensko (ministerka hospodárstva Denisa Saková) argumentuje, že zastavenie dovozu ruského paliva ohrozí energetickú bezpečnosť a zvýši ceny energií pre domácnosti. Slovenské jadrové elektrárne (Mochovce, Jaslovské Bohunice) sú závislé od ruského paliva, a alternatívy nie sú okamžite dostupné.
Maďarsko (minister zahraničia Péter Szijjártó) označilo plán za „porušenie suverenity“ a „ohrozenie energetickej bezpečnosti“. Maďarsko má reaktor VVER v Paksi a plánuje výstavbu Paks II (s Rosatomom), takže jeho závislosť od Ruska je ešte hlbšia.
Obidve krajiny zdôrazňujú, že EK nepredložila analýzu dopadov na ceny, konkurencieschopnosť a energetickú bezpečnosť, a považujú plán za ideologicky motivovaný.
4. Postoj Bulharska a Česka
Bulharsko (Kozloduj) je tiež závislé od ruského paliva, ale jeho pozícia je menej hlasná ako Slovenska a Maďarska. Bulharsko už začalo rokovania s Westinghouse o alternatívnom palive, ale proces je pomalý.
Česká republika (Dukovany, Temelín) je v prechode na palivo od Westinghouse najďalej. Česi sú menej kritickí voči plánu EK, pretože ich závislosť od Ruska je nižšia a geopoliticky sú orientovaní proti Rusku. Napriek tomu však úplný prechod do 2027 nemusí stihnúť.
Nerealizovateľnosť plánu do roku 2027
Vyzerá to tak, že plán EK je v stanovenom čase nerealizovateľný z viacerých dôvodov:
1. Technické obmedzenia: Prechod na alternatívne palivo pre VVER reaktory trvá roky – od vývoja, testovania, licencovania až po implementáciu. Do konca 2027 (o 2,5 roka) to štáty nestihnú bez rizika výpadkov.
2. Kapacity dodávateľov: Westinghouse a Framatome nemajú dostatočné výrobné kapacity na okamžité nahradenie ruského paliva pre všetky VVER reaktory v EÚ.
3. Ekonomické dopady: Prechod na západné palivo je drahší a vyžaduje investície do úprav reaktorov. Slovensko a Maďarsko argumentujú, že to zvýši ceny elektriny pre domácnosti a poškodí ich priemysel.
4. Geopolitické komplikácie: Rusko môže zastaviť dodávky paliva skôr, než budú štáty pripravené, čo by mohlo viesť k energetickej kríze.
Záver: EK podcenila technické a časové nároky na prechod od ruského paliva. Plán do roku 2027 je príliš ambiciózny a pravdepodobne bude musieť byť odložený alebo upravený.
Potenciálne konflikty
Plán EK už teraz vyvoláva napätie a môže viesť k viacerým konfliktom:
1. Právny konflikt v rámci EÚ:
o Slovensko a Maďarsko môžu napadnúť rozhodnutie EK na Súdnom dvore EÚ s argumentom, že porušuje ich právo na vlastný energetický mix (článok 194 Lisabonskej zmluvy). EK sa však bude brániť tým, že ide o bezpečnostnú otázku, ktorá má prednosť (Zmluva Euratom).
o Ak EK presadí legislatívu posilnenou kvalifikovanou väčšinou (72 % členských štátov a 65 % obyvateľstva EÚ), Slovensko a Maďarsko ju nebudú môcť zablokovať, čo zhorší ich vzťahy s Bruselom.
2. Politické napätie v EÚ:
o Slovensko a Maďarsko už vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom vyjadrili „vážne obavy“ z plánu EK. Ak EK bude pokračovať bez kompromisu, môže to posilniť euroskeptické nálady v oboch krajinách.
o Naopak, štáty ako Poľsko, pobaltské krajiny či Česko, ktoré sú proti Rusku, budú tlačiť na rýchlejší prechod, čo vytvorí rozkol v EÚ.
3. Geopolitický konflikt s Ruskom:
o Rusko (Rosatom) môže zareagovať zastavením dodávok paliva skôr, než budú štáty pripravené, čo by mohlo spôsobiť energetickú krízu vo východných štátoch EÚ.
o Rusko môže využiť situáciu na prehĺbenie závislosti Maďarska (napr. cez projekt Paks II), čím oslabí jednotu EÚ.
4. Ekonomické dopady:
o Prechod na drahšie západné palivo a investície do úprav reaktorov môžu zvýšiť ceny elektriny, čo poškodí domácnosti a priemysel v postihnutých štátoch. To môže viesť k sociálnemu napätiu a protestom.
Ako to skončí? Možné scenáre
Na základe dostupných informácií a analýzy sa zdajú tri možné scenáre:
Scenár 1: Kompromis a odklad termínu (najpravdepodobnejší)
EK si uvedomí, že termín 2027 je nerealistický, a po rokovaniach s členskými štátmi (najmä Slovenskom a Maďarskom) predĺži prechodné obdobie – napríklad do roku 2030.
Slovensko a Maďarsko získajú výnimky na pokračovanie dovozu ruského paliva, kým nebudú pripravené alternatívy. EK na oplátku poskytne finančnú podporu na prechod (napr. z eurofondov).
Česká republika a Bulharsko pokračujú v prechode na západné palivo, ale pomalším tempom.
Výhody: Zníži sa riziko energetickej krízy a konfliktu v EÚ. Zachová sa aspoň čiastočná jednota.
Nevýhody: EÚ nesplní svoj cieľ do 2027, čo oslabí jej pozíciu v geopolitickom boji s Ruskom.
Scenár 2: Presadenie plánu napriek odporu (menej pravdepodobný)
EK presadí legislatívu posilnenou kvalifikovanou väčšinou, ignorujúc odpor Slovenska a Maďarska.
Slovensko a Maďarsko napadnú rozhodnutie na Súdnom dvore EÚ, ale prehrávajú, pretože EK má silný argument bezpečnosti (Zmluva Euratom).
Štáty nebudú schopné nahradiť ruské palivo do 2027, čo vedie k odstaveniu časti reaktorov a zvýšeniu cien elektriny. To vyvolá sociálne protesty a posilní euroskeptické strany.
Výhody: EÚ ukáže jednotu a odhodlanie voči Rusku.
Nevýhody: Hlbší rozkol v EÚ, energetická kríza vo východných štátoch a oslabenie dôvery v Brusel.
Scenár 3: Rozpad jednoty EÚ a posilnenie Ruska (najmenej pravdepodobný, ale možný)
Slovensko a Maďarsko odmietnu plán EK a pokračujú v dovoze ruského paliva, čím porušia legislatívu EÚ. EK začne voči nim právne kroky (napr. sankcie alebo pokuty).
Rusko využije situáciu a ponúkne Maďarsku a Slovensku výhodné podmienky na pokračovanie spolupráce (napr. zľavy na palivo, podporu pri projektoch ako Paks II).
Jednota EÚ sa rozpadne, pretože východné štáty sa budú cítiť prehlasované a ignorované. To oslabí pozíciu EÚ voči Rusku a spomalí energetickú transformáciu.
Výhody pre Rusko: Rusko si udrží vplyv v EÚ a oslabí jej jednotu.
Nevýhody pre EÚ: Stratí kredibilitu a spomalí sa prechod na čistú energiu.
Najpravdepodobnejší je zrejme Scenár 1 – kompromis a odklad termínu.
EK si nemôže dovoliť ignorovať odpor Slovenska a Maďarska, pretože by to prehĺbilo rozkol v EÚ a oslabilo jej pozíciu. Zároveň však bude tlačiť na postupný prechod, aby ukázala odhodlanie voči Rusku. Finančná podpora z EÚ (napr. z fondu REPowerEU) môže zmierniť ekonomické dopady na východné štáty.
Kde to skončí?
Termín 2027 bude pravdepodobne posunutý na neskôr (2030 alebo ďalej).
Slovensko a Maďarsko získajú výnimky na prechodné obdobie, ale budú musieť začať proces nahrádzania ruského paliva.
Česká republika a Bulharsko budú pokračovať v prechode na západné palivo, ale pomalším tempom.
Konflikty v EÚ sa zmiernia kompromisom, ale napätie zostane – najmä medzi východnými a západnými štátmi.
Rusko stratí časť vplyvu v EÚ, ale nie úplne, pretože prechod bude trvať dlhšie, než EK plánuje.
Riziká: Ak EK podcení technické a ekonomické dopady, môže dôjsť k energetickej kríze vo východných štátoch, čo posilní euroskeptické nálady a oslabí jednotu EÚ. Rusko môže situáciu využiť na prehĺbenie závislosti Maďarska a Slovenska, čím si udrží vplyv.
Záver
Plán EK na ukončenie dovozu ruskej jadrovej energie do 2027 je technicky a časovo nerealizovateľný pre štáty s reaktormi VVER. Vyvoláva právne a politické napätie v EÚ, pretože narúša právo členských štátov na vlastný energetický mix, hoci EK má právomoc zasahovať cez Zmluvu Euratom.
Najpravdepodobnejším výsledkom je kompromis – odklad termínu a výnimky pre Slovensko a Maďarsko, sprevádzané finančnou podporou EÚ.
Bez kompromisu hrozí rozkol v EÚ a energetická kríza vo východných štátoch, čo by mohlo posilniť vplyv Ruska.
