Čo je to WNA?
Svetová jadrová asociácia (WNA) je medzinárodná organizácia zastupujúca globálny jadrový priemysel, založená v roku 2001 so sídlom v Londýne.
Nahradila bývalý tzv. Uránový inštitút, ktorý bol založený v roku 1975. Má viac ako 180 členov v rámci celého jadrového palivového cyklu, teda významné spoločnosti zaoberajúce sa ťažbou, konverziou, obohacovaním, výrobou paliva, výrobou zariadení a výrobou elektriny. Členovia WNA sú spolu zodpovední za približne 70 % svetovej produkcie jadrovej energie.
WNA podporuje jadrovú energiu, uľahčuje spoluprácu v rámci priemyslu a poskytuje autoritatívne informácie, komplexné správy a štatistiky o vývoji v jadrovej oblasti prostredníctvom svojej informačnej knižnice a World Nuclear News (WNN) online. Má aj pracovné skupiny, ktoré uľahčujú spoluprácu v technických, obchodných a politických záležitostiach, a tiež má dokonca aj Svetovú jadrovú univerzitu (WNU), ktorá podporuje vzdelávanie a odbornú prípravu budúcich lídrov v jadrovej energetike.
12 februára vydala WNA výhľadovú správu: “Rast globálnej jadrovej kapacity do roku 2050”
Je to jej vôbec prvá správa o výhľade svetovej jadrovej energie (World Nuclear Outlook Report), ktorá poskytuje komplexnú analýzu medzinárodných cieľov a stratégií v oblasti jadrovej energie.
Mnohé krajiny sa zaviazali strojnásobiť globálnu kapacitu jadrovej energie do roku 2050, ako je podrobne uvedené v Deklarácii o trojnásobnom zvýšení jadrovej energie, čo je ambiciózny plán, ktorého cieľom je uspokojiť rastúci dopyt po energii a zároveň výrazne znížiť emisie uhlíka na celom svete. Napriek týmto vysokým ambíciám vlád je však, aby sa tieto ciele premenili na praktické a uskutočniteľné stratégie, naliehavo potrebná spolupráca medzi rôznymi zainteresovanými stranami vrátane vlád, lídrov v priemysle, investorov a občianskej spoločnosti.
Prehľad kľúčových faktov a čísel uvedených v správe:
Viac ako 30 krajín podpísalo Deklaráciu o trojnásobnom zvýšení jadrovej energie, ktorá stanovuje cieľ zvýšiť globálnu jadrovú kapacitu na približne 1200 GWe do roku 2050. Správa má za cieľ zhromaždiť národné politiky, ciele a zámery, ktoré si jednotlivé vlády stanovili pre jadrovú energiu, a posúdiť, či by boli dostatočné na splnenie cieľa trojnásobného zvýšenia.
Zistenia správy ukazujú, že kolektívne ambície vlád výrazne prevyšujú tento cieľ trojnásobného zvýšenia, pričom celková kapacita jadrovej energie, ktorú si vlády stanovili pre rok 2050, je 1446 GWe.
Správa tiež hodnotí, ako by vlády mohli dosiahnuť svoje ciele v oblasti jadrovej energie do roku 2050, ako je maximalizácia príspevku reaktorov, ktoré sú už v prevádzke, a tých, ktoré sú v súčasnosti vo výstavbe, a plnenie existujúcich plánov a návrhov na výstavbu nových jadrových elektrární.
Celkovo by to mohlo do roku 2050 priniesť približne 900 GWe prevádzkovej jadrovej kapacity.
Pre každú krajinu správa uvádza akékoľvek rozdiely medzi týmito opatreniami a cieľmi, ktoré si každá krajina stanovila pre kapacitu jadrovej energie. Vyžadovalo by si to potom približne 300 GWe dodatočnej jadrovej kapacity na dosiahnutie globálneho cieľa strojnásobenia a ďalších 250 GWe dodatočnej jadrovej kapacity na splnenie cieľov stanovených vládami. Správa skúma vývoj a možnosti jadrového sektora v rôznych krajinách.
Ktoré krajiny sa zameriavajú na najväčší rast?
Existujú významné rozdiely v jadrových vyhliadkach medzi jednotlivými krajinami. Aké faktory prispievajú k týmto rozdielom?
Do roku 2050 spoločne päť krajín – Čína, Francúzsko, India, Rusko a Spojené štáty –smerujú k dosiahnutiu takmer 1 000 GWe jadrovej kapacity. USA majú najväčší cieľ so 400 GWe, Čína 335 GWe, India 100 GWe, Francúzsko 89 GWe a Rusko 56 GWe. Existujú však významné rozdiely v tom, ako možno tieto ciele dosiahnuť, pričom Čína a USA predstavujú dva odlišné prípady.
USA
USA majú najväčšiu flotilu jadrových reaktorov v prevádzke s celkovou kapacitou okolo 100 GWe. Mnohé z týchto reaktorov boli postavené v 70. a 80. rokoch 20. storočia, takže maximalizácia príspevku týchto reaktorov v roku 2050 by si vyžadovala predĺženie ich prevádzky.
Americká Komisia pre jadrový dozor (NRC) posudzuje a schvaľuje žiadosti o predĺženie prevádzkových licencií zo 60 na 80 rokov. Takmer 50 reaktorov (približne polovica) je v štádiu príprav na predĺženie prevádzky na 80 rokov, aby sa splnili ciele v oblasti čistej energie a splnil dopyt po elektrine. V posledných rokoch došlo k malému počtu výstavby nových reaktorov a definované plány pre nové reaktory sú obmedzené. Dosiahnutie cieľa v oblasti kapacity si preto bude vyžadovať zavedenie veľmi rozsiahleho programu výstavby nových jadrových elektrární, ktorý bude zahŕňať aj vytvorenie dodávateľského reťazca potrebného na jej realizáciu.
ČINA
Centralizované plánovanie, silná štátna podpora a zavedené dodávateľské reťazce v Číne umožňujú jej expanziu v oblasti jadrovej energie.
Čína má 58 GWe prevádzkovateľných reaktorov a 41 GWe je vo výstavbe. Tento záväzok k pokračujúcej novej výstavbe, založený na opakovanej sériovej výstavbe reaktorov, vedie k rýchlejšej a predvídateľnejšej výstavbe, pričom sa pravidelne dosahujú doby výstavby 5 – 6 rokov pre každý reaktor. Čína má tiež jasnejší plán pre budúcu výstavbu jadrových elektrární, pričom existujúce reaktory, reaktory vo výstavbe a plánované a navrhované reaktory spĺňajú takmer celý svoj cieľ 335 GWe.
Faktory pri posudzovaní a predpovedaní budúceho dopytu:
Hoci správa priamo nemodeluje budúci dopyt po elektrine, hodnotí vládne ciele a skúma základné faktory, ktoré ovplyvnia dopyt po jadrovej energii, vrátane rastu populácie, elektrifikácie dopravy, vykurovania a priemyslu, cieľov dekarbonizácie a rastúceho dopytu po elektrine z nových technológií, ako sú dátové centrá a digitálna infraštruktúra.
Identifikované trendy vo vývoji nových jadrových technológií:
Správa identifikuje trend smerom k väčšej technologickej diverzite.
Zatiaľ čo veľké tlakovodné reaktory (PWR) zostávajú dominantné, dochádza k rastúcemu vývoju malých modulárnych reaktorov (SMR), mikroreaktorov a pokročilých konštrukcií reaktorov využívajúcich plyn, roztavenú soľ alebo kvapalné kovové chladivá. Tieto technológie sú určené na podporu neelektrických aplikácií vrátane diaľkového vykurovania, priemyselného procesného tepla, výroby vodíka, odsoľovania a skladovania energie ako aj flexibilnejších modelov nasadenia.
Geopolitické faktory ovplyvňujúce prognózy:
Správa zdôrazňuje odolnosť jadrovej energie voči šokom v dodávkach paliva v dôsledku vysokej energetickej hustoty a diverzifikovaných dodávateľských reťazcov uránu.
Hoci nenačrtuje formálny rámec plánovania geopolitických rizík, zdôrazňuje diverzifikáciu dodávateľských reťazcov, predĺženie životnosti a rozvoj domácich kapacít ako praktické stratégie na riadenie geopolitickej neistoty. Jednotlivé vlády majú rôzne časové horizonty pre svoje stratégie energetickej politiky.
Nie všetky majú definované ciele pre konkrétne formy výroby elektriny do roku 2050 vrátane jadrovej energie. V dôsledku toho správa nezahŕňa niektoré krajiny, ktoré v súčasnosti jadrovú energiu hodnotia, ale ešte si nestanovili cieľ. Podobne krajiny, ktoré už využívajú jadrovú energiu, mohli uviesť určité plány pre budúcu kapacitu, ale nie nevyhnutne až do roku 2050.
Z tohto dôvodu je údaj o kapacite 1446 GWe pravdepodobne podhodnotením zámerov vlád v oblasti jadrovej kapacity v roku 2050.
Najdôležitejšie iniciatívy a politiky pre podporu rozširovania jadrovej energie:
Správa vládam odporúča, aby
- integrovali jadrovú energiu do dlhodobého plánovania dekarbonizácie a energetickej bezpečnosti spolu s obnoviteľnými zdrojmi energie a inými nízkouhlíkovými technológiami.
- Mali by stanoviť trvalé a realizovateľné jadrové politiky a priemyselné stratégie, ktoré umožnia dlhodobé investície a zachovajú priemyselné kapacity, pracovnú silu a dodávateľské reťazce.
- Mali by tiež podporovať prevádzkovanie programov predlžovania životnosti na 60 – 80 rokov, kde je to technicky možné, a zabrániť predčasnému odstaveniu.
V mnohých krajinách je potrebné
- reformovať trhy s elektrinou, aby sa zabezpečilo spravodlivé zaobchádzanie s jadrovou energiou popri iných nízkouhlíkových zdrojoch a
- podporiť zrýchlenie mechanizmov udeľovania licencií, umiestňovania a financovania s cieľom uľahčiť zvýšenie miery výstavby.
Správa odporúča finančným inštitúciám, aby
- zaviedli technologicky neutrálne úvery a politiky ESG s cieľom zabezpečiť, aby sa jadrové a iné nízkouhlíkové zdroje hodnotili pomocou rovnakých kritérií.
Mali by tiež podporovať nasadzovanie jadrových zariadení v rozvíjajúcich sa ekonomikách
- prostredníctvom finančných rámcov,
- záruk a
- multilaterálnych partnerstiev.
Správa tiež odporúča opatrenia pre samotný jadrový priemysel, pričom zdôrazňuje potrebu
- rozšíriť výrobné kapacity a kapacity dodávateľského reťazca
- vrátane infraštruktúry palivového cyklu a
- optimalizovať sériovú výrobu s cieľom znížiť náklady a
- skrátiť čas výstavby.
Jadrový priemysel musí byť tiež pripravený splniť ciele, ktoré si vlády stanovili, a to vypracovaním rozsiahlych stratégií nasadzovania s cieľom uspokojiť dopyt po roku 2035, a to aj v prípade aplikácií mimo siete využívajúcich nové technológie reaktorov.
Ďalšie kroky a budúce oblasti výskumu identifikované v správe:
Medzi identifikované oblasti záujmu v budúcnosti patrí
- zrýchlenie výstavby,
- predĺženie prevádzkovej životnosti reaktorov na 60 – 80 rokov,
- zavádzanie pokročilých a malých reaktorových technológií a
- rozširovanie neelektrických aplikácií jadrovej energie.
Správa tiež poukazuje na
- potrebu ďalšej analýzy služieb palivového cyklu,
- kapacity dodávateľského reťazca a
- mechanizmov financovania, najmä pre zavádzanie po roku 2035.
Záverčné odporúčania WNA pre celý (jadrový) sektor:
Svetová jadrová asociácia (WNA) odporúča,
- aby vlády uznali jadrovú energiu ako ústredný pilier dekarbonizácie a energetickej bezpečnosti,
- integrovali ju do dlhodobého plánovania a zaviedli trvalé a realizovateľné politiky.
Medzi kľúčové odporúčania patrí
- podpora predlžovania životnosti,
- reforma trhov s elektrinou s cieľom zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie s jadrovou energiou,
- urýchlenie udeľovania licencií a financovania a
- rozširovanie priemyselnej kapacity a kapacity dodávateľského reťazca.
Správa WNA dospela k záveru, že ak sa tieto opatrenia implementujú, jadrová energia môže zohrať kľúčovú úlohu pri dodávaní bezpečnej, cenovo dostupnej a nulovej čistej energie do roku 2050.
Kto by si chcel Správu WNA “Rast globálnej jadrovej kapacity do roku 2050” o budúcnosti jadrovej energetiky očami WNA prečíať, tak jej anglická verzia je napríklad tu:
https://world-nuclear.org/images/articles/World-Nuclear-Outlook-Report_dfed5656.pdf
