Čo znamená „podľa zákonov v čase vojny?“, resp. „vojenských zákonov“, či „stanné právo“? Vojnové zákony – je súhrnný názov mimoriadnych legislatívnych normatívnych právnych aktov prijatých a platných počas vojnového stavu a vojny. Je to tak, že „buď si náš, alebo si nepriateľ“?
Zákony uplatňujúce počas vojnového stavu sa riadia určitými princípmi.
Medzi ne patria vojenská nevyhnutnosť spolu s rozlišovaním, proporcionalitou, ale tiež aj ľudskosťou (niekedy nazývanou zbytočným vynúteným utrpením, alebo surovo aj vedľajšou škodou, či stratami) a taktiež aj cťou (niekedy nazývanou hrdinstvo). Toto je päť najčastejšie citovaných princípov medzinárodného humanitárneho práva, ktorými sa riadi legálne uplatnenie (keď treba aj násilne) v ozbrojenom konflikte.
Nič na tomto svete nie je bielo-čierne.
Z fyzikálneho hľadiska, veď keď je niečo „čierne“ vystavené „bielemu“ svetlu, absorbuje všetky vlnové dĺžky a teda neodráža vôbec žiadnu farbu a zostáva čierne, takže sa vlastne čierna farba za farbu ani nepovažuje.
Na druhej strane biele svetlo je kombináciou najmä primárnych vlnových dĺžok (modrá, zelená a červená), takže keď je niečo „biele“ vystavené tomuto svetlu, odráža alebo vracia svetlo také, aké je (teda akože biele), a preto sa tento objekt javí v bielej farbe, ktorá sa teda vlastne tiež nepovažuje za farbu.
My sa pozeráme sa na svet v 3D dimenzii. Ale to je iba preto, že nám to umožňuje náš mozog, ktorý je schopný takto prezentovať.
Lenže v skutočnosti to svetlo, ktoré dopadá na našu sietnicu, dopadá vlastne na plochý povrch. Technicky je to teda tak, že sa nám svet premieta do očí, ako keď je film premietaný na plátno. A prečo vnímame priestor v 3D? Pretože náš mozog je kúzelník, ktorý dokáže čarovať aj bez našej vôle....
Všetky farby sú len vlny svetla, takže každú farbu, ktorú „vidíme“, vlastne vidíme iba svojím mozgom. Napríklad niečo také ako pásmo vlnových dĺžok, ktoré by miešalo červenú a fialovú neexistuje, a preto „ružová farba“ nie je skutočnou vlnovou dĺžkou svetla, je to iba ľudský vynález. Nič také v skutočnosti neexistuje, proste ružová tam proste nie je.
A často je to tak aj v reálnom živote, kde by niečo malo byť buď biele, alebo čierne, ale v skutočnosti to tak nie je. Záleží na tom z ktorej strany a pod akým uhlom sa na to pozeráme.
Čierna a biela sú také odlišné protiklady, ako len maximálne môžu byť.
Je to jasný rozdiel a ten je dobre definovaný a zreteľný.
Preto, ak je niečo čierno-biele, tak sa nám to zvyčajne zdá (náročky opakujem slovo ZDÁ) že je to jasné a zreteľné. No v reálnom živote nikdy nie sú všetky veci a vzťahy jasne definované alebo diferencované; je tam vždy priestor pre zmätok, nejednoznačnosť alebo nezrovnalosť.
Prečo často realitu nevidíme?
Ukazuje sa, že realita a skutočnosť sú spojené s vnímaním a vnímanie je spojené so spôsobom, akým náš pre každého individuálny mozog prijíma informácie. A práve vo vizuálnych ilúziách získame predstavu o tom, ako rozdielne môžeme tú istú vec vnímať úplne inak. Takže namiesto toho, aby sa k nám predmety - ich farba a tvar, ale aj to čo pre nás znamenajú - dostali ako zmyslový vstup, ktorý potom absorbujeme, vytvárame najprv predpoveď objektu v našom mozgu a potom rýchlo posudzujeme alebo vnímame objekt.
Prečo teda realitu často nevidíme? Pretože ju nechceme vidieť!
Pretože realita je „skutočná“, a nie niečo, nie práve to čo by sme chceli. Naše želania/očakávania sa nenaplnia, takže to nechceme podvedome akceptovať. Na druhej strane, imaginárny svet je taký, aký chceme, alebo môže byť dokonca niekoľkonásobne lepší. Je zrejmé, že by sme vždy chceli byť v tomto svete. Ale život takto nepokračuje, takže v určitom bode čelíme realite a prijímame ju. Opäť sa vyhneme nejakej novej realite a ponoríme sa do nového imaginárneho sveta. Ide to. Vyzerá to tak, že uspokojenie imaginárneho sveta do istej miery „vyvažuje“ tvrdosť skutočného sveta. Život sa stáva znesiteľnejším.
Tento článok je o Záporožskej jadrovej elektrárni.
Ťažko sa mi písal, pretože za svojho „energetického života“ nielen že som tam bol mnoho krát, ale našiel som tam na oboch stranách (aj Ukrajinskej a aj Ruskej) mnoho vynikajúcich kolegov, z ktorých dodnes mnohých považujem aj za svojich priateľov. Teda zase niečo bielo-čierne?
Jadrová energia by mala poskytovať ľudstvu nádej a stabilitu a nie strach.
A opäť....
Z jednej strany - rozhodnutie ukrajinskej štátnej spoločnosti Energoatom 11. septembra nakoniec komplexne Záporožskú jadrovú elektráreň (JE) odstaviť, ak nie odvrátilo, tak minimálne výrazne znížilo vysoké riziko možnej jadrovej katastrofy na Ukrajine jej prípadným ostreľovaním.
A zase z druhej strany zároveň pripravilo obe strany (Rusko a aj Ukrajinu) nielen o obrovský energetický zdroj, ale aj mocný nástroj na presadzovanie svojich širších politických a strategických cieľov.
História okupácie Záporožskej JE zo strany Rusov, a snahy získať jadrovú elektráreň opätovne pod svoju kontrolu zo strany Ukrajiny budú v budúcnosti určite témy politických, historických ako aj umeleckých kruhov.
Záporožská JE, ktorá je unikátom (prakticky najväčšia JE v Európe – 6 reaktorových blokov VVER 1000 MWe), je v nezávidenom a donedávna vo svete nevídanom postavení.
Od 4. marca ju ruské vojenské jednotky držia vo svojej okupácii, ale ktorú prevádzkujú odborníci ukrajinského Energoatomu, bola mikrokozmom širšej stratégie oboch týchto krajín; Rusko využíva strach na personál JE, ktorý musí pracovať doslova a do písmena pod samopalmi, a aj odborníkov svojej ruskej štátnej energetickej spoločnosti Rosatom na ich nátlak, zatiaľ čo Ukrajina využíva všetko, čo môže, aby si získala a vyžiadala väčšiu (medzinárodnú) podporu.
Strach bol prehnaný...
Z technickej úrovne videné odborníkmi, bol strach z jadrovej katastrofy, ktorý medzitým zachvátil cez masmédiá veľkú časť Európy značne prehnaný. Reaktorové bloky Záporožskej jadrovej elektrárni sú vynikajúce, praxou dlhodobo osvedčené (sovietske) projekty typu VVER V-320 (analogické ako napríklad v JE Temelín v Čechách), a je to ukážkový úspech inžinierstva s trojmetrovými betónovými stenami, ktoré už v marci odolali minimálne jednému priamemu raketovému zásahu.
Záporožská JE nie je Černobyľský typ...
Porovnania s katastrofou v Černobyle sú absolútne nevhodné, pretože to, čo v roku 1986 celé dni horelo a spôsobovalo cez veterné trajektórie kontamináciu krajín, bol grafit v pozostatkoch aktívnej zóny reaktora 4. bloku jadrovej elektrárne v Černobyle, zatiaľ čo aktívne zóny Záporožskej jadrovej elektrárne (ako aj všetkých reaktorov VVER – teda aj tých na Slovensku) sú naplnené vodou, a preto horieť nemôžu.
Ani správa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) zo 6. septembra neidentifikuje poškodenie žiadnych konštrukcií reaktorov Záporožskej jadrovej elektrárne, hoci zaznamenáva poškodenie v blízkosti a na nových zariadeniach a zariadeniach na vyhorené palivo.
Vhodnejšie ale veľmi zjednodušené prirovnanie by sa dali použiť obavy k jadrovej katastrofe vo Fukušime, kde chladiace systémy zlyhali v dôsledku škôd spôsobených cunami. Ale aj vo veľmi zjednodušenom až „surovom“ porovnaní s Fukušimou je treba povedať že v skutočnosti ide o dva úplne iné zásadne rozdielne jadrové projekty.
Záporožská JE má tlakovodné jadrové reaktory (VVER resp. PWR), bola postavená v 80. rokoch minulého storočia, teda je relatívne moderná, a všetkých šesť reaktorových blokov majú silný kontajnment s hrúbkou 1,75 m, silne vystuženého betónu na seizmickom lôžku aby odolali zemetraseniam. Na JE Fukušima-Daichi boli jadrové reaktory typu BWR. Hlavný rozdiel medzi reaktormi BWR a PWR je v tom, že v BWR jadrové palivo v reaktore ohrieva primárnu vodu tak, že sa táto voda v reaktore premení na paru a potom poháňa parnú turbínu (teda aj časť kde je turbína je rádioaktívna).
V reaktoroch VVER resp. PWR jadrové palivo v reaktore ohrieva primárnu vodu, ktorá za prvé nevrie, a za druhé prechádza cez parogenerátory (teda výmenník tepla), kde táto horúca primárna voda zohrieva sekundárnu vodu (ktorá nie je rádioaktívna) a ktorá má nižší tlak, čo spôsobí že táto sa potom mení na paru, ktorá poháňa turbínu. Takže priame porovnania s Černobyľom z roku 1986 (kde mal jadrový reaktor vážne konštrukčné chyby), alebo Fukušimou z roku 2011 (kde boli zaplavené dieselové generátory) nie sú na mieste!
Ale aj tak...
Po 11. septembri boli jadrové elektrárne testované na potenciálne útoky veľkých lietadiel a zistilo sa, že sú tak bezpečné, že poškodenie budovy kontajnmentu reaktora nemusí predstavovať najväčšie nebezpečenstvo. Lenže úplná strata zásobovania elektrickou energiou v Záporožskej JE by teoreticky predsa len mohla mať za následok podobnú poruchu chladiacich systémov. Keď mali ruské či ukrajinské útoky ostreľovania opakovaný dôsledok prerušenia spojenia elektrárne s ukrajinskou rozvodnou elektrickou sieťou, reaktorové bloky JE bežali na vlastnú spotrebu, resp. na dieselové generátory. Práve posledný osamelý prevádzkovaný jadrový reaktor číslo šesť slúžil na výrobu vlastnej elektriny na napájanie vlastných chladiacich systémov celej JE, v režime známom aj ako „ostrovný režim“. Samozrejme že z dlhodobého hľadiska to vôbec nebola bezpečná situácia. V skutočnosti to aj MAAE označila za „neudržateľné“.
Mimochodom misia MAAE...
Skoro celý svet ju sledoval ako priamy prenos z dobrodružného filmu o nejakých agentoch 007. Vo svojej podstate bola skoro zbytočná. Veď nezistili absolútne nič nové, čo by nevedeli už dávno predtým. Treba však uznať že generálny riaditeľ Grossi sa úprimne aj snažil a nakoniec to predsa zanechalo aj dva pozitívne body:
Po prvé – na Záporožskej JE nechal v stálej pohotovosti dvoch svojich ľudí (čo by mu teoreticky mohlo zaručiť informáciu z prvej ruky),ktorí sa dokonca odmietli ubytovať v hoteloch a sú 24hodín na teritóriu JE, aby mali prehľad o situácii z prvej ruky.
A po druhé – umožnilo to opakovane posunúť požiadavku na demilitarizovanú zónu okolo JE na najvyššiu medzinárodnú úroveň Bezpečnostnej Rady OSN.
Treba však povedať (napísať) aj to druhé....
MAAE je žiaľ bezzubá.....
Najprv treba čitateľom pripomenúť že Medzinárodná Agentúra pre Atómovú Energiu – MAAE, bola vytvorená v roku 1957 ako odpoveď na použitie jadrových zbraní, a z nich vyplývajúce hlboké obavy a očakávania vyvolané ďalšími objavmi a rôznorodým využitím jadrovej technológie.
Hlavné funkcie MAAE sú: - podporovať a pomáhať pri výskume, vývoji a praktickom využívaní atómovej energie na mierové využitie na celom svete; - zaviesť a spravovať „jadrové záruky“ určené na to, aby sa zabezpečilo, že takáto činnosť s pomocou agentúry sa nevyužije na žiadne vojenské účely.
MAAE pomáha krajinám vo všetkých aspektoch jadrového palivového cyklu, počnúc od ťažby uránu, až po nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, pričom medzi krajinami podporuje výmenu technických informácií.
Teda skrátene:
Primárna rola MAAE nie je hodnotenie jadrových elektrární z pohľadu jadrovej bezpečnosti, ale je kontrola jadrového materiálu, aby nedošlo k jeho zneužitiu (čítaj jadrové zbrane...).
A až sekundárna rola MAAE je pomáhať krajinám, pričom môže žiadať informácie, MAAE môže prísť na kontrolu (kdekoľvek), ale nemá vlastne žiadne právomoci, žiadne skutočné páky, akurát sa ísť sťažovať do OSN (čo je ďalšia dnes už bezzubá organizácia).
A všetky odborné dokument vydané MAAE majú len odporúčací charakter a nie sú právnicky záväzné!
EURATOM je úplne „iná pesnička“...
Zakladajúcu zmluvu o Euratome podpísalo v roku 1957 šesť zakladajúcich štátov (Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko), ktoré sa spojili a vytvorili Euratom (Európske spoločenstvo pre atómovú energiu). Hlavným cieľom Zmluvy o Euratome bolo prispieť k vytvoreniu a rozvoju európskeho jadrového priemyslu a zabezpečiť bezpečnosť dodávok. Inými slovami: zmluva bola podpísaná na podporu jadrovej energie z vládnych prostriedkov (dnes by sme mohli povedať na jednotný spoločný jadrový trh EÚ).
Euratom - Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (dnes prakticky EÚ) môže dať na jadrové projekty prostredníctvom Európskej Komisie priamo finančnú pomoc (teda vydeliť rovno peniaze), alebo veľmi výhodné pôžičky (podľa najvýhodnejších podmienok AAA).
Európska komisia pripravuje a rozhoduje o týchto úveroch sama, akurát sa na ne musí opýtať na názor Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (ale nemusí jeho názor rešpektovať). Komisia vykonáva technické (bezpečnostné) a ekonomické preskúmanie projektov. V ekonomickej analýze Komisia zohľadňuje osobitné odporúčanie Európskej investičnej banky (EIB) o ekonomickom a finančnom aspekte. Paradoxom je (a samozrejme trvalým bodom kritiky) že Európsky parlament nemá pri poskytovaní týchto pôžičiek vôbec žiadnu formálnu rozhodovaciu právomoc.
EÚ môže tiež vydať (a aj vydáva) v jadrovej oblasti záväzné základné normy, ktoré následne aj prísne kontroluje!
Okrem toho majú na kontrolu jadrových záruk inšpektori Euratomu (ktorí majú diplomatickú imunitu) kedykoľvek právo prístupu na všetky miesta a ku všetkým údajom a osobám, ktoré sa z dôvodu svojej profesie zaoberajú materiálmi, zariadením alebo vybavením podliehajúcim systému jadrových záruk podľa tejto kapitoly, a nesmú byť pri uskutočňovaní svojej funkcie zdržiavaní alebo inak obmedzovaní. Ak by bolo uskutočnenie inšpekcie odmietnuté, Komisia požiada predsedu Súdneho dvora Európskej únie o vydanie súdneho príkazu, za účelom zabezpečenia výkonu tejto inšpekcie z úradnej moci a predseda Súdneho dvora Európskej únie vydá rozhodnutie do troch dní. A ak by vzniklo nebezpečenstvo z omeškania, Komisia môže vlastným rozhodnutím vydať písomný príkaz vo veci výkonu inšpekcie. Tento príkaz sa bez meškania predloží predsedovi Súdneho dvora Európskej únie na dodatočné odsúhlasenie. A po tom, ako bude príkaz alebo rozhodnutie vydané, úrady dotknutého štátu musia umožniť inšpektorom prístup na miesta označené v príkaze alebo rozhodnutí (článok 81 Zmluvy Euratom).
A podľa článku Článku 83 - V prípade, že osoby alebo podniky porušia povinnosti im uložené, môže Euratom prostredníctvom Európskej Komisie priamo tieto osoby alebo priamo podniky postihnúť sankciou a to v nasledovnom poradí: - upozornením, - odobratím zvláštnych výhod, ako je finančná alebo technická pomoc, - núteným prevedením správy podniku pre obdobie neprekračujúce štyri mesiace na osobu alebo skupinu osôb, určených na základe dohody Komisie a štátu, ktorý má právomoc nad podnikom (teda inými slovami nanúteným novým vedením), - až po úplné alebo čiastočné odobratie zdrojových materiálov alebo osobitných štiepnych materiálov. Rozhodnutia, ktoré prijme Komisia pre uplatnenie predchádzajúceho odseku, obsahujúce požiadavku na vydanie materiálov, sú vykonateľné prakticky ihneď a vykonané môžu byť na územiach členských štátov podľa článku 164. Ale odvolania podané na Súdny dvor Európskej únie proti rozhodnutiam Komisie vo veci uloženia sankcií (odlišne od článku 157) majú odkladný účinok. Súdny dvor Európskej únie však môže na návrh Komisie alebo každého dotknutého členského štátu nariadiť okamžitý výkon rozhodnutia, čo bude zabezpečené prostredníctvom primeraného právneho postupu (teda napríklad aj za súčinnosti polície, či vojska!). Pretože Komisia môže členským štátom adresovať odporúčania týkajúce sa právnych predpisov, účelom ktorých je zabezpečenie plnenia povinností podľa tejto kapitoly na ich území a členské štáty musia zabezpečiť vynútenie sankcií a v prípade potreby aj nápravu priestupkov tými, ktorí sa ich dopustili.
A na dozor a monitorovanie trhu s jadrovými materiálmi má EURATOM vytvorenú vlastnú špeciálnu Agentúru (Euratom Supply Agency – ESA), ktorá kontroluje, archivuje a schvaľuje všetky dohody o jadrových materiáloch. Bez súhlasu ESA nie je žiadna takáto obchodná dohoda právne platná!
Ale Záporožská jadrová elektráreň (zatiaľ) nespadá pod jurisdikciu Euratomu!
Takže ako vidíme, medzi MAAE a EURATOM je veľký až zásadný rozdiel....
Čo Grossi vo svojej správe z misie na JE povedal, a hlavne čo nepovedal:
Generálny riaditeľ MAAE Raffael Grossi, okrem svojich prejavov na mnohých press konferenciách vypracoval z misie na Záporožskú JR aj záverečnú správu, ktorú aj verejne odprezentoval. Tá správa je síce taká nemastná, neslaná, tak ako často bývajú diplomatické dokumenty, ale aj napriek tomu v nej poukázal a skonštatoval na dva závažné body:
1 - že v tomto prípade (okupácia JE a jej obstreľovanie oboma stranami vojnového konfliktu) boli (sú) porušené úplne všetky princípy jadrovej bezpečnosti vyžadované pri prevádzkovaní JE. Diplomaticky to komentoval, že je to „zahrávanie sa s ohňom...“!
2 - A že je nanajvýš potrebné vytvoriť okolo JE demilitarizovanú zónu.
Ale čo Grossi vo svojej správe z misie na JE nepovedal:
Nuž nahlas a verejne nepovedal dôležitý fakt – a to že všetkých šesť reaktorových blokov Záporožskej JE počas tohto vojenského konfliktu a jej okupácie ruskou stranou v zásade nerešpektovali odporúčanie MAAE. Aké?
Nuž je to konkrétne presne platný „Bezpečnostný návod resp. príručka - Prevádzkové limity a Podmienky a Prevádzkové postupy pre Jadrové elektrárne č. NS-G-2.2“ Daný dokument patrí medzi tzv. „Bezpečnostné normy MAAE“, ktoré zásade slúžia na odporúčanie činností, podmienok alebo postupov na splnenie bezpečnostných požiadaviek. Odporúčania v bezpečnostných príručkách sú síce vyjadrované spôsobom ako „mali by ste“ s tým, že ich odporúčané opatrenia (alebo ekvivalentné alternatívne) je na splnenie požiadaviek potrebné prijať.
V praxi to funguje tak, že odporúčania MAAE sú pretransformované do zákonných povinných noriem EÚ (EURATOMu), a následne aplikované do zákonov toho, ktorého členského štátu, čím sa fakticky stávajú povinné!
No a v spomenutom návode je pod bodom č. 1.4 - okrem iného napísané, že je táto: „Bezpečnostná príručka je určená pre jadrový dozor ako aj vlastníka resp. prevádzkovateľa JE“.
3.7. Ak nastane situácia, že prevádzkový personál z akéhokoľvek dôvodu nerozumie prevádzkovému stavu alebo nemôže zistiť, že elektráreň je prevádzkovaná v rámci prevádzkových limitov, alebo sa elektráreň správa nepredvídateľným spôsobom, opatrenia by sa mali prijať bezodkladne, aby sa rastlina dostala do bezpečnejšieho stavu.
4. Bezpečnostné limity
Bod 4.1 - Koncepcia bezpečnostných limitov je založená na predchádzaní neprijateľným únikom rádioaktívnych materiálov z elektrárne prostredníctvom uplatňovania limitov stanovených na teploty paliva a plášťa paliva, tlak chladiva, integritu tlakových hraníc a ďalšie prevádzkové charakteristiky ovplyvňujúce únik rádioaktívneho materiálu. z paliva. Zavedené bezpečnostné limity majú chrániť integritu určitých fyzických bariér, ktoré chránia pred nekontrolovaným únikom rádioaktívneho materiálu. Bezpečnostné limity by sa mali stanoviť pomocou konzervatívneho prístupu, aby sa zabezpečilo, že sa zohľadnia všetky neistoty bezpečnostných analýz. To znamená, že prekročenie jedného bezpečnostného limitu nevedie vždy k vyššie uvedeným neprijateľným následkom. Napriek tomu, ak dôjde k prekročeniu akéhokoľvek bezpečnostného limitu, reaktor by mal byť odstavený a normálna prevádzka energie obnovená až po vykonaní príslušného hodnotenia a schválení opätovného spustenia v súlade so stanovenými postupmi elektrárne.
Aké zákony platia v súčasnom čase vojny na Ukrajine?
V súčasnom civilizovanom svete neexistujú žiadne „zákony vojny“. Existuje Ústava Ukrajiny, existuje Trestný zákon a všetky fungujúce ukrajinské zákony. Nikto ich nezrušil. Rovnako ako zákon o právnom režime vojnového obdobia a prezidentský dekrét o zavedení stanného práva.
Výťah z ukrajinského (platného) zákona:
„Článok 25 zákona Ukrajiny o využívaní jadrovej energie a radiačnej bezpečnosti. Štátny dozor nad jadrovou a radiačnou bezpečnosťou
„- obmedziť, pozastaviť alebo zastaviť prevádzku podnikov, inštitúcií, organizácií, jadrových zariadení, uránových zariadení a zariadení určených na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, zariadení so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ak porušujú požiadavky jadrovej a radiačnej bezpečnosti alebo ich nespĺňajú s týmito požiadavkami;“
„- postaviť pred súd v súlade so stanoveným postupom osoby vinné z porušenia legislatívnych a iných regulačných aktov o jadrovej a radiačnej bezpečnosti.“
„Limity a podmienky pre normálnu prevádzku sú určené na zabezpečenie bezpečnej prevádzky; to znamená zabezpečiť, aby boli platné predpoklady správy o bezpečnostnej analýze a aby pri prevádzke elektrárne neboli prekročené stanovené bezpečnostné limity.“
„Prevádzková organizácia (prevádzkovateľ) sa nemôže uchýliť k činnostiam alebo preukazovaniu zámerov, ktoré môžu viesť personál k porušovaniu požiadaviek tohto zákona, noriem, pravidiel a noriem o jadrovej a radiačnej bezpečnosti.“
Viac podrobností: https://urst.com.ua/ru/ob_ispolzovanii_yadernoy_energii_i_radiatsionnoy_bezopasnosti/st-33
Prípad z histórie:
Keď sme v bývalom Československu postavili a spustili prvú jadrovú elektráreň A-1, tak tam chodili návštevy a exkurzie „ako na klavír“... Od medzinárodných delegácií, cez popredných politikov až pod školské a družstevné výlety. Pri jednej takej príležitosti slúžiaci operátor reaktora odstavil reaktorový blok havarijným tlačítkom. Po začatí bzučania a blikania havarijnej signalizácie sa všetci návštevníci urýchlene „vyparili“... A keď sa neskôr na poruchovej komisii operátora reaktora pýtali, že prečo to urobil – on iba lakonicky odpovedal: „Z toho preplneného velínu som začal strácať dostatočný prehľad o situácii...“ . Nikto neprotestoval ani v najmenšom a prípad bol uzavretý....
Jadrová hystéria a propaganda (z oboch strán)
Hystériu o potenciálnej jadrovej katastrofe poháňala komplikovaná negatívna politická a ekonomická dynamika v spoločnosti, než veľkosť samotného rizika. Jadrové havárie zostávajú vrcholom nočných môr vyvolávajúcich strach, takže aj vyvážené mediálne pokrytie má tendenciu podnietiť uvažovanie o najhoršom možnom scenári. Táto prirodzená ľudská reakcia robila (a stále robí) zo Záporožskej jadrovej elektrárne silný politicko-ekonomický nástroj pre Rusko aj Ukrajinu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 5. septembra vo svojom nočnom príhovore vyhlásil, že pokiaľ ide o jadrovú elektráreň Záporoží, „Rusko má záujem len o to, aby sa situácia čo najdlhšie udržala v najhoršom stave“. Môže sa nám zdať, že je to možno aj pravda. Ponechanie Ukrajiny a Európy v panike z možnej jadrovej katastrofy určite poskytlo Rusku ďalšiu páku vo forme politického teroru, s ktorou by sa mohlo pokúsiť presadiť svoje ciele. Ale zatiaľ neexistuje žiadny dôkaz, že táto taktika fungovala.
Napriek tomu boli ruské pokusy využiť obavy z možnej jadrovej katastrofy súčasťou širšieho úsilia vraziť klin medzi Európu a Ukrajinu, pravdepodobne s cieľom prinútiť Európu, aby pomohla prinútiť Ukrajinu k ústupkom výmenou za jadrovú bezpečnosť. To je dôvod, prečo Rusko najprv odmietlo okamžite poskytnúť MAAE prístup do JE a následne obmedzilo aj mediálne pokrytie návštevy aj prístup počas samotnej návštevy.
Ukrajina zase obvinila Rusko z pokusu Záporožskú jadrovú elektráreň ukradnúť. Ukrajinci tvrdia, že Rusko sa pokúša previesť elektrinu z JE na napájanie Rusmi okupovaného Krymu alebo Donbasu. To by znamenalo anexiu verejných služieb. Hoci je to aj technicky možné, v skutočnej praxi ide o veľmi zložitý a náročný proces.
Zdá sa najpravdepodobnejšie, že ide o ďalší príklad toho, ako Rusko využíva energiu ako zbraň proti Ukrajine a Európe.
Odstavenie jadrovej elektrárne Záporoží ostreľovaním zariadenia odstráni viac ako 22 % kapacity výroby elektriny na Ukrajine. V spojení s ostreľovaním tepelných elektrární, zabavením vodnej elektrárne, odstavením 12 % výroby obnoviteľných zdrojov na Ukrajine a desiatkami štrajkov na elektrických vedeniach a elektrických rozvodniach sa úmyselná bezohľadnosť Ruska v jadrovej elektrárni Záporoží javí ako súčasť širšej stratégie na odrezať Ukrajinu od energetických zdrojov. Ako sme mali možnosť vidieť – neskôr sa tak aj stalo.
Vzhľadom na to, že ukrajinská spotreba klesla o 35 % v dôsledku vojnových strát obyvateľstva, územia a infraštruktúry, krajina zatiaľ spočiatku nečelila energetickej kríze, ale situácia sa už zmenila. Okrem straty viac ako 30 % kapacity výroby základného zaťaženia spôsobilo, že ukrajinská sieť je menej stabilná, čo spôsobilo minimálne dočasné komerčné vyvážanie energiny na európske trhy.
Len málo dôveryhodných pozorovateľov berie vážne tvrdenia Kremľa, že ukrajinskí vojaci sami ostreľujú jadrovú elektráreň Záporoží. Ukrajina však tiež nie je celkom nevinná v tom, že využila patovú situáciu jadrovej elektrárne Záporoží na provokácie a ostreľovanie okolia JE či priamo vojenské posádky v JE a jej okolí. Hrozba jadrovej katastrofy z rúk Ruska umožnila Kyjevu demonštrovať barbarstvo Putina a jeho inváznej armády. Vojna sa tiež stala naliehavou pre niektoré krajiny a medzinárodné agentúry, ktoré by inak mohli naďalej považovať útok na Ukrajinu za vzdialenú tragédiu. Tu zohráva riziko jadrovej havárie bezkonkurenčnú emocionálnu potravu pre výzvy a kampane na získavanie finančných prostriedkov. Zahraničná vojenská a finančná podpora pre Ukrajinu zatiaľ udržala v Kyjeve rozsvietené svetlá a pomohla Ukrajine zadržať a možno aj zvrátiť vývoj ruskej agresie na bojisku, ale po toľkých dňoch (tri štvrte roka?) však narastajú známky únavy ako Ukrajiny tak aj zahraničnej pomoci. Zahraničné vlády teraz musia riešiť svoje vlastné narastajúce domáce hospodárske a energetické krízy súvisiace s odstavením iných energetických komodít z Ruska.
Populácie na celom svete zažívajú infláciu a vysoké náklady na energiu. Dá sa im odpustiť, že už čiastočne presunuli pozornosť od utrpenia Ukrajincov. Ukrajincom zase možno odpustiť to, že sa snažia pomocou akýchkoľvek dostupných prostriedkov udržať pozornosť sveta na ťažkú situáciu ich krajiny.
Uznesenie MAAE:
Medzitým Rada Guvernérov MAAE vyzvala ruskú armádu, aby opustila územie Záporožskej JE. Uznesenie bolo prijaté väčšinou hlasov. Rusko a Čína hlasovali proti, ďalších sedem krajín sa zdržalo – konkrétne Egypt, Južná Afrika, Senegal, Burundi, Vietnam, India a Pakistan. Stála misia Moskvy pri medzinárodných organizáciách označila dokument za proti ruský. Diplomati venovali osobitnú pozornosť tomu, že predstavitelia MAAE nespomenuli neustále ostreľovanie stanice z pozícií ukrajinských militantov, ktoré by mohlo viesť svet k jadrovej katastrofe. Samotná rezolúcia MAAE „vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že Ruská federácia neposlúchla výzvu Rady (guvernérov MAAE), aby okamžite zastavila všetky akcie proti jadrovým zariadeniam na Ukrajine a proti nim“. „Vyjadruje poľutovanie“ nad „pretrvávajúcimi násilnými akciami Ruska proti jadrovým zariadeniam na Ukrajine“ a „vyzýva“ Rusko, aby „okamžite zastavilo všetky akcie proti jadrovej elektrárni Záporoží a akémukoľvek inému jadrovému zariadeniu na Ukrajine, aby kompetentné ukrajinské orgány znovu získajú plnú kontrolu nad všetkými jadrovými zariadeniami v rámci medzinárodne uznaných hraníc Ukrajiny“.
Mimochodom tak ako sme tu spomenuli ukrajinský zákon a jadrovej bezpečnosti a relevantnú platnú legislatívu – to isté v podstate platí aj pre Rusko.
Aj tam je analogický zákon platný, takže aj keď je (či bola?) paradoxne Záporožská JE právnicky „de iure“ podriadená ukrajinskej energetickej spoločnosti Energoatom, prevádzkovaná ukrajinským odborným personálom s ukrajinskými platnými jadrovými licenciami, ale „de facto“ na teritóriu pod kontrolou ruských vojenských síl a pod kontrolu dočasne dosadených manažérov z ruskej energetickej spoločnosti Rosatom, právne sú povinné dodržiavať zákony a medzinárodné záväzky a odporúčania v tomto prípade obidve strany – teda ako Ukrajinci, tak aj Rusi.
Ako vidíme – nedodržuje ich ani jedna strana!
Všetci tí, ktorí tomu rozumejú – vedia o čo ide....
- Ukrajinský jadrový dozor bol dlhé mesiace ticho a až potom priznal, že uvažuje o tom aby boli bloky odstavené....
- MAAE sa vyjadruje veľmi opatrne a diplomaticky „zahrávame sa s ohňom“!.....
- WENRA mlčí dodnes
- WANO mlčalo a až neskôr sa dalo počuť, že:...
Rada Guvernérov Svetovej asociácie jadrových operátorov (WANO) prijala uznesenie, že "je potrebné vynaložiť všetko úsilie", aby sa "zabezpečilo, že nedôjde k žiadnemu zásahu do schopnosti prevádzkovateľa bezpečne vykonávať svoju prácu" a rozhodlo sa "zachovať jednotu WANO pri podpore Záporožskej JE a zabezpečiť, aby sa žiadna členská jadrová elektráreň neizolovala od priemyslu". Rezolúcia, ktorú WANO vypracovalo počas celosvetového stretnutia tzv. Bienále WANO 2022 v Prahe 9. – 11. októbra tiež hovorí, že „komunita jadrových operátorov vyzýva všetky strany vrátane zamestnancov WANO, aby sa čo najskôr priamo zapojili do stabilizácie situácie“. Poznamenáva, že "na základe najlepších informácií z viacerých zdrojov teraz existujú alebo by mohli čoskoro existovať" v Záporoží podmienky, ktoré "spochybňujú schopnosť prevádzkovateľa zariadenia vykonávať svoju prácu bezpečne a udržiavať zodpovedajúce bezpečnostné rezervy v súlade s prevádzkovými štandardmi a očakávaniami WANO". Generálny riaditeľ WANO, Ingemar Engkvist, uviedol, že WANO bude aj naďalej podporovať bezpečnostné úsilie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a povedal, že apeluje na všetky strany, aby rezolúciu WANO podporili, a dodal že: "Za normálnych podmienok by WANO okamžite naplánovalo misiu Peer Review v Záporožskej JE, ale že táto misia však nemôže byť vykonaná, kým nebude zaistená bezpečnosť expertov WANO."
Jediný kto to povedal úplne otvorene a na plné ústa boli Američania:
„Reaktorové bloky Záporožskej JE by mali byť odstavené!“
Nikto na to nereagoval, okrem Rusov, ktorí silne protestovali s argumentáciou, že oni to majú pod kontrolou...
Ale tu sme opäť pri čierno – bielom paradoxe:
- Áno, legislatíva (platné ukrajinské a aj ruské zákony, ako aj medzinárodné záruky) vyžaduje aby v takomto prípade a v týchto podmienkach bola JE odstavená, ale...
- Odborníci to vedia ale pre bežných čitateľov to bude zrejme prekvapenie. Jadrový reaktor je totiž pod najlepšou a najväčšou kontrolou (teda, inými slovami najbezpečnejší) – keď je na plnom nominálnom výkone!
A keď k tomu vezmeme do úvahy, že elektrická energia zo Záporožskej JE predstavuje až 20 percent celkovej ukrajinskej spotreby, odkiaľ sú napájané napríklad nemocnice – je to ďalší argument proti odstavovaniu....
Aj samotný generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi nakoniec prehlásil, že „Personálu Záporožskej jadrovej elektrárne sa doteraz počas celého toho problematického času podarilo udržať bezpečnú prevádzku šiestich blokov elektrárne, ale takto to už nemôže pokračovať.“ Grossi poznamenal, že opakovane vyzýval na urýchlené vytvorenie zóny jadrovej bezpečnosti a ochrany v okolí Záporožskej jadrovej elektrárne, aby sa predišlo jadrovej havárii. Povedal, že treba konať skôr, než bude neskoro a zdôraznil "Nemôžeme si dovoliť strácať viac času".
Nakoniec to vyriešil ten neznámo, známy „SA“.
Medzi tým „SA“ Záporožská jadrová elektráreň v dôsledku ostreľovania dostala do situácie, že bola viac krát odpojená a opakovane pripojená k národnej energetickej sieti Ukrajiny. Zrekonštruované 750 kilovoltové (kV) vedenie poskytuje Záporožskej JE, ktorej posledný prevádzkovaný reaktor bol odstavený 11. septembra, elektrinu potrebnú na chladenie reaktora a vykonávanie ďalších dôležitých bezpečnostných funkcií. Po strate pripojenia k vonkajšiemu vedeniu 750 kV sa Záporožská JE spoliehala najprv na energiu vyrábanú samotnou elektrárňou a potom na záložné prenosové vedenia, ktoré ju pripájali do siete cez rozvádzač neďalekej tepelnej elektrárne. Lenže aj tri ďalšie hlavné externé elektrické vedenia, ktoré boli predtým poškodené ostreľovaním, zostali odpojené. Nakoniec boli vynútení , pretože im pomaly dochádzalo už aj palivo na diesel-generátory odstaviť všetkých šesť reaktorov JE do studeného stavu. Ale aj vtedy JE stále vyžaduje elektrickú energiu na udržanie si vlastných potrebných bezpečnostných funkcií.
GR MAAE Rafael Grossi už 8. septembra navrhol, aby Kyjev a Moskva uzavreli dohodu o zákaze útoku na jadrovú elektráreň Záporožie. Dodal, že všetky staničné systémy musia byť plne funkčné. Ukrajina nakoniec uznala, že možno bude musieť odstaviť Rusmi okupovanú jadrovú elektráreň v Záporoží, aby sa vyhla katastrofe, a vyzvala obyvateľov v oblastiach v blízkosti bojového zariadenia, aby sa v záujme vlastnej bezpečnosti evakuovali.
Vo vojne neexistuje žiadna krištáľová guľa
Jediná historická skúsenosť blízka tej zo Záporožskej jadrovej elektrárne bola v roku 1991 v jadrovej elektrárni Krško v Slovinsku, ktorá čelila hrozbe útoku juhoslovanskej armády. Vojenský konflikt, pri ktorom vtedy zahynulo 70 ľudí, sa odohral len niekoľko kilometrov od elektrárne, kde sa vtedy vážne uvažovalo o odstavení. Profesor Cizelj, z neďalekého Inštitútu Jozefa Štefana v Ľubľane spomínal, že „existuje legenda, že vtedy už leteli lietadlá, aby na nás zaútočili a boli odvolané na poslednú chvíľu, Ale to nie je nič také ako to, čo sa deje teraz. Toto všetko je nové.” Cizelj varoval, že vo vojne neexistujú žiadne záruky!
V časoch vojny totiž dochádza ku kolektívnym a individuálnym posunom vo vnímaní, myslení a správaní. To všetko je potrebné, aby človek mohol ísť do vojny. Nikto voči nej nie je imúnny. Je ťažké vyhnúť sa tomuto javu. Vzdelanie, religiozita a filozofia nie sú preventívne faktory. S vedomím týchto mechanizmov má človek možnosť znovu vyvážiť kognitívny posun a ovplyvniť cieľové správanie. Na získanie potrebnej sebakritiky a záujmu o kontrolné úlohy je nevyhnutné neustále sa zaoberať pravidlami a normami medzinárodného práva pred vojnou, ale najmä počas nej. Všetky armády sú počas výcviku poučené o právnych aspektoch vojny. Avšak to, čo človek počuje len raz, nemá v našej rýchlej dobe veľký význam. Opakovanie vo všetkých kurzoch a pred každým nasadením by udržalo vedomosti čerstvé a bolo by jasným znakom toho, že táto téma je dôležitá a treba ju brať vážne.
Čo robí niekoho hrdinom počas vojny?
Ľudia, ktorí sú hrdinami, idú nad rámec toho, čo sa od nich očakáva, riskujúc svoje životy a kariéru v prospech iných. Hrdinstvo má altruistický aspekt. Všetky hrdinské činy si vyžadujú statočnosť, ale mnohé hrdinské činy ani nie sú hrdinskými činmi, pretože sú robené zo samoúčelných dôvodov.
Starosť o blaho druhých
Podľa vedcov sú empatia a súcit s ostatnými kľúčovými premennými, ktoré prispievajú k hrdinskému správaniu. Ľudia, ktorí sa ponáhľajú pomôcť druhým tvárou v tvár nebezpečenstvu a nepriazni osudu, to robia preto, že sa skutočne starajú o bezpečnosť a blaho ostatných ľudí.
Prečo je hrdinstvo v spoločnosti dôležité?
Hrdinovia sú príkladom vážených hodnôt, prejavujú vlastnosti, ktoré obdivujeme, ukazujú nám, ako prekonávať výzvy – a vyzývajú nás, aby sme sa postavili za ostatných. Pomáhajú vybudovať lepší svet pre nás všetkých.
Anexia a falošné referendá
Od samého začiatku invázie ruskí politickí zástupcovia na okupovaných územiach Ukrajiny vyjadrovali svoje želanie usporiadať na okupovaných územiach „referendá“ s cieľom integrovať ich do Ruska.
Ale falošné referendá boli vždy odložené, pravdepodobne v očakávaní, že budú zabrané ďalšie územia. Nakoniec po rýchlom oslobodení Charkovskej oblasti ukrajinskou armádou, Ruskom podporovaní militanti v Donecku a Luhansku znervózneli a požadovali okamžité referendum po podobných iniciatívach kremeľských bábok v Záporožskej a Chersonskej oblasti. Referendá sa konali 24. – 27. septembra, pričom 87 – 99 percent voličov v týchto oblastiach údajne hlasovalo za integráciu s Ruskom. Tieto referendá, ktoré sa vlastne konali „so zbraňou v ruke“, boli nezákonné a nelegitímne a zverejnený počet zúčastnených voličov dokonca prevyšuje pravdepodobný počet obyvateľov na daných územiach. Následne 29. septembra Vladimir Putin podpísal dekrét o uznaní nezávislosti (od Ukrajiny) Záporožskej a Chersonskej oblasti a nasledujúci deň podpísal dohodu o anexii štyroch ukrajinských oblastí. Túto dohodu následne schválil ruský ústavný súd a obe komory ruského parlamentu.
Navyše Putinov dekrét o Záporožskej JE
Prakticky hneď po tom ako Putin podpísal ústavné zákony o anexii štyroch regiónov Ukrajiny vrátane Záporožia (ktoré Ukrajina a mnohé ďalšie krajiny sveta považujú za právne neplatné a naďalej uznávajú anektované regióny ako územie Ukrajiny) ruský prezident Vladimír Putin podpísal 5. októbra aj dekrét, ktorý zaväzuje vládu prevziať federálne vlastníctvo jadrových zariadení v Záporožskej jadrovej elektrárni. Podľa dekrétu by mal byť vytvorený štátny unitárny podnik „Záporožská JE“, ktorému bude pridelený majetok JE a prevádzkovať JE bude zaoberať akciová spoločnosť „Prevádzková organizácia Záporožskej JE“. Tu treba zdôrazniť, že Putin nepodpísal žiadny iný podobný dokument o žiadnom inom stratigickom zariadení či závode na Ukrajine. Aj to hovorí veľa....
Okrem toho....
Okrem ostreľovania (Rusmi ako čiastočne aj Ukrajincami) Záporožskej jadrovej elektrárne Rusi dvakrát zasiahli oblasť v blízkosti Južno-ukrajinskej jadrovej elektrárne v Mykolajivskej oblasti s tromi jadrovými blokmi. Ukrajinské štátna energetická spoločnosť Energoatom, ktorá prevádzkuje všetky štyri JE na Ukrajine, na svojej webovej stránke informovala o kybernetických útokoch s pôvodom z Ruska.
Útoky na kritickú energetickú infraštruktúru..
Ruská armáda zaútočila na mnohé nevojenské ciele vrátane civilnej infraštruktúry a kľúčových energetických a teplárenských elektrární, ktoré sú pre Ukrajinu mimoriadne dôležité, aby prekonala nadchádzajúcu zimu. Začiatkom augusta Rusi ostreľovali charkovskú kogeneračnú tepelnú elektráreň, ktorá zásobuje teplom tretinu mesta. 11. septembra ruské rakety opäť zaútočili na elektráreň spolu s ďalšou v regióne a na niektoré zariadenia na prenos a rozvod elektriny. Útok prerušil dodávky elektriny do najmenej 17 000 domácností v piatich južných a východných regiónoch, čím sa stal najničivejším útokom na elektrickú infraštruktúru od začiatku invázie. Nasledovali ďalšie útoky na energetickú infraštruktúru Charkova s prerušením dodávok elektriny. Ukrajinská spravodajská služba informovala, že Rusko plánuje raketové aj kybernetické útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru – čo sme mohli vidieť v poslednom týždni.....
V meste Krivoj Rog ruské rakety zaútočili na vodnú priehradu, pričom hrozilo, že mesto zaplavia a predstavujú riziko pre zásobovanie vodou. O týždeň neskôr ruské rakety zaútočili na susednú priehradu.
4. novembra Rusko vypustilo viac drónov kamikadze na ukrajinskú infraštruktúru a civilné ciele na juhovýchode Ukrajiny, čím spôsobili rozsiahle škody na rozvodnej sieti a približne 4,5 milióna spotrebiteľov zostali bez elektriny. Ruský prezident Putin neformálne priznal zodpovednosť za tieto útoky a pohrozil, že ich intenzitu zvýši.
Rusom to vlastne vyhovuje
Rusom tá situácia s dočasne odstavenými blokmi Záporožskej JE zrejme teraz celkom vyhovuje.
- Po prvé - majú čas na to aby tam vybudovali nové vysokonapäťové elektrické línie na vyvedenie elektrického výkonu z JE a presmerovali si ho na svoje okupované územie.
- Po druhé – v súčasnosti asi úradníci Ruského jadrového dozoru usilovne pripravujú všetky potrebné nové dokumenty tak, aby keď bude možné opätovne reaktorové bloky (už ako ruské) nabehnúť mali už schválené všetky potrebné licencie a prevádzkové predpisy podľa ruskej legislatívy....
Teda pokiaľ JE dovtedy Ukrajina opätovne nezíska pod svoju kontrolu...
Nuž ako to teda bolo (či je)?
Boli reaktorové bloky Záporožskej jadrovej elektrárne prevádzkované protiprávne? Bolo to páchanie trestného činu, alebo to bolo hrdinstvo? Ťažko na to odpovedať... Jedno je však isté.
Na to aby sme ich my mohli hodnotiť by sme asi museli prežívať podobný strach a utrpenie ako oni, a nie sedieť v teplučkej obývačke pri kávičke a písať (či čítať) tento článok tisíc kilometrov odtiaľ v podmienkach mieru....
