Jadrová energia – Budú nakoniec naozaj jadrové zbrane zakázané?
Koncom budúceho januára (2021) sa udeje niečo veľké, čo ovplyvní medzinárodnú politiku. Nie nemyslím teraz inauguráciu nového amerického prezidenta. Myslím na to, že 22. januára 2021 nadobudne plný právny účinok medzinárodná „Zmluva o zákaze jadrových zbraní“!
„The Treaty on the Prohibition of Nuclear Weapons“, teda „Zmluva o zákaze jadrových zbraní“ ako skutočný prvý medzinárodný akt v zákaze jadrových zbraní, nadobudne plný právny účinok 22. januára 2021 a pripojí sa k „Dohovoru o chemických zbraniach“ a k „Dohovoru o biologických zbraniach“, podobne ako predtým „Zmluva o zákaze zbraní hromadného ničenia“, „Zmluva o zákaze mín (známa ako Zmluva z Ottawy)“ či „Dohovoru o kazetovej munícii“. Toto všetko s jasným spoločným cieľom spojenia koalícií občianskej spoločnosti a diplomatov aby boli na základe humanitárnej škodlivosti jadrové zbrane zakázané a vylúčené zo spoločnosti.
Je to veľká vec!
Zmluva (o zákaze jadrových zbraní) má rozsiahlu podporu v medzinárodnom spoločenstve - za jej prijatie v roku 2017 hlasovalo 122 krajín!
Tieto krajiny pokračovali v vyjadrovaní jej podpory v ďalších vyhláseniach pred Valným zhromaždením OSN, a to aj napriek odporu silných jadrových veľmocí (štátov s jadrovými zbraňami) a niektorých ďalších ich spojencov, ktorí sa k zmluve nepripojili.
Ale napriek tomu politológovia a odborníci na jadrovú politiku, prevažne práve z jadrových veľmocí, opakovane robia chyby vo svojej analýze a interpretácii tejto zmluvy v rámci medzinárodného práva.
Na stretnutí zhruba 800 expertov na jadrovú politiku vo Washingtone DC v roku 2019 experti v drvivej a nesprávnej miere predpovedali, že zmluva nevstúpi do platnosti do marca 2021. Vo Francúzskej akadémii si dokonca nedali ani tú námahu, aby si správne prečítali text zmluvy, a pri diskusii k nej uviedli jasné chyby, ktoré neboli navyše ani postrehnuté ktorýmkoľvek z odborných recenzentov článku, a tento musel byť opravený až po jeho publikovaní.
V „Medzinárodnej kampani za zrušenie jadrových zbraní“, (ktorá mimochodom v roku 2017 získala Nobelovu cenu za mier) sa veľmi usilovne snažili dobre vyjednať túto Zmluvu o zákaze jadrových zbraní. Spolupracovali s medzinárodnými právnikmi, akademikmi, technickými odborníkmi, diplomatmi, ako aj priamo s ľuďmi, ktorí prežili použitie a testovanie jadrových zbraní „na vlastnej koži“, a taktiež s obhajcami s regionálnymi znalosťami. A teda aj bola veľmi vysoká pravdepodobnosť, že takýto rozmanitý a bohatý základ vedomostí a skúseností umožní pripraviť a naformovať vynikajúci text zmluvy.
Napriek tomu sa Alicia Sanders-Zakre z Medzinárodnej kampani za zrušenie jadrových zbraní sa zamýšľa nad určitými pochybnosťami o jej praktickej úspešnosti, pretože mnohí jej odporcovia spochybňujú v Zmluve pať oblasti: - Im (odporcom) sa zdá, ako keby „Zmluva o zákaze jadrových zbraní“, ktorá nadobudne plný právny účinok 22. januára 2021 obsahovala niekoľko nedostatkov, ale Alicia Sanders-Zakre vysvetľuje, že to tak nie je....
Prvý bod: - Zmluva je čisto symbolická
Právny dopad Zmluvy o zákaze jadrových zbraní je jasný: Po nadobudnutí platnosti budú všetky zmluvné štáty musieť dodržiavať zákazy zmluvy a plniť svoje povinnosti.
Niektoré články zmluvy posilňujú existujúce povinnosti (štátov) vyplývajúce z iných zmlúv, a teda štáty, a zmluvné strany, skutočne prijímajú nové právne povinnosti, (na rozdiel od toho, čo tvrdia niektoré z nich).
Aj bez toho, aby sa k zmluve pripojili ďalšie štáty, z prísne právneho hľadiska nie je zmluva iba „symbolická“.
Zmluva zakazuje zmluvným štátom (!) vyvíjať, testovať, vyrábať, vyrábať, prevádzať, vlastniť, skladovať, používať (alebo hroziť ich použitím) jadrových zbraní alebo umožniť umiestnenie jadrových zbraní na ich území.
Zakazuje tiež zmluvným štátom (!), aby pomáhali, povzbudzovali alebo nabádali štáty, aby sa zapojili do ktorejkoľvek z týchto zakázaných aktivít. Niektoré z týchto zákazov sú už zakotvené v zmluvách o zóne bez jadrových zbraní, ale nie všetky zmluvné strany, ktoré sú zmluvnými stranami zákazu, sú členmi týchto zmlúv.
A vzhľadom na to, že Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových zbraní, bohužiaľ, ešte nevstúpila do platnosti, bude Zmluva o zákaze jadrových zbraní jedinou platnou dohodou zakazujúcou jadrové skúšky v medzinárodnom meradle.
Okrem dodržiavania zákazov musia štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, implementovať aj pozitívne povinnosti, z ktorých niektoré odrážajú predchádzajúce dohody, ale mnohé z nich sú pre túto zmluvu nové.
Existujú určité technické požiadavky.
Napríklad štáty, zmluvné strany, musia predložiť vyhlásenie s generálnym tajomníkom OSN o svojom štatúte jadrových zbraní.
Musia tiež uviesť do platnosti komplexnú dohodu o ochranných opatreniach s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o inšpekciách ich mierových jadrových programov alebo udržiavať prísnejší režim inšpekcií (tzv. „dodatkový protokol“), ak už nejaký majú.
Zmluva o zákaze jadrových zbraní však obsahuje aj prelomové ustanovenia týkajúce sa poskytovania pomoci obetiam použitia jadrových zbraní a testovania a nápravy kontaminovaného prostredia.
Toto je po prvýkrát, čo medzinárodné právo nariaďuje, aby sa krajiny zaoberali humanitárnou devastáciou spôsobenou desaťročiami testovania jadrových zbraní a americkým bombardovaním Hirošimy a Nagasaki pred 75 rokmi.
Je kritickým krokom vpred v boji proti rasistickému, kolonialistickému a nespravodlivému odkazu, ktorý zanechali tieto mimoriadne hrozné zbrane hromadného ničenia.
V článku 6 zmluvy sa konkrétne vyžaduje, aby štáty „poskytovali pomoc citlivú na vek a pohlavie bez diskriminácie vrátane lekárskej starostlivosti, rehabilitácie a psychologickej podpory“ obetiam použitia a testovania jadrových zbraní „, ako aj zabezpečovali ich sociálne a sociálno-ekonomické začlenenie.
“ Štáty musia tiež „prijať potrebné a vhodné opatrenia“ na sanáciu kontaminovaného prostredia.
Štáty s postihnutými komunitami a kontaminovaným prostredím v rámci ich jurisdikcie sú primárne zodpovedné za štruktúru a implementáciu týchto záväzkov s cieľom rešpektovať zvrchovanosť týchto štátov a nasledovať právny precedens pre pomoc obetiam v iných zmluvách.
Článok 7, ktorý vyžaduje, aby všetky krajiny nielen spolupracovali pri implementácii ustanovení tejto Zmluvy, a konkrétne vyzýva všetky štáty, „aby to mohli urobiť“, ale aj aby poskytli pomoc iným štátom pri uskutočňovaní týchto iniciatív.
Takáto pomoc môže mať mnoho podôb, vrátane technickej, finančnej a materiálnej, takže každý štát by mal byť schopný prispieť.
Tieto ustanovenia budú zrejme v centre pozornosti prvého stretnutia štátov, ktoré sú zmluvnými stranami zmluvy, ktoré sa uskutoční do jedného roka od nadobudnutia platnosti zmluvy. Rakúsko už ponúklo usporiadanie tohto stretnutia vo Viedni. Na tomto stretnutí budú štáty rokovať o rutinnej logistike medzinárodných zmluvných stretnutí, napríklad o nákladoch a stanovení rokovacieho poriadku. Zúčastnia sa na nich aj pozorovateľské štáty vrátane signatárskych štátov a niektoré nesignatárske štáty vrátane minimálne Švédska a Švajčiarska. Rozsah ich účasti bude stanovený rokovacím poriadkom. Aktívna bude pravdepodobne tiež hrať občianska spoločnosť.
Druhý bod: - Krajiny NATO sa k Zmluve nemôžu pripojiť
Jeden akademik nedávno tvrdil, že členstvo krajiny v NATO a v Zmluve o zákaze jadrových zbraní sa „vzájomne vylučujú“. Minimálne má čiastočne pravdu, pretože pre úplne kompatibilné členstvo v oboch zmluvách si to vyžaduje niekoľko (politických) úprav, ale v zásade je to určite možné. Zmluva neobsahuje žiadny zákaz, aby sa jej člen mohol zúčastňovať na vojenských alianciách alebo cvičeniach so štátmi vyzbrojenými jadrovými zbraňami, pokiaľ tieto aliancie nemajú významný jadrový rozmer.
Taktiež aj samotné NATO uvádza: „NATO sa zaviazalo ku kontrole zbraní, odzbrojeniu a nešíreniu zbraní, ale pokiaľ budú existovať jadrové zbrane, zostane jadrovou alianciou.“ Právni experti však vysvetľujú, že ak by sa štát NATO chcel k zmluve pripojiť, určite to môže urobiť a zostať v aliancii, pokiaľ sa tento štát zriekne účasti na jadrovom rozmere aliancie a preukáže, že nepodporuje (podľa Zmluvy) zakázané činnosti. Existuje aj precedens, keď členské štáty NATO „označujú poznámkami“ dokumenty spojenectva, ktoré signalizujú nesúhlas s určitými politikami. Štát NATO by tak mohol oznámiť svoju zmenu politiky a upraviť svoje správanie podľa toho, aby bol v súlade s ustanoveniami Zmluvy. Spôsob, akým bude štát NATO musieť upraviť svoje správanie tak, aby bol v súlade so Zmluvou, sa v jednotlivých krajinách zrejme môže líšiť a je možné ho (po konzultácii so zmluvnými stranami) upresniť.
Z historického hľadiska môžu rôzni členovia NATO zaujímať rôzne postoje ku kontroverzným zbraniam aj bez toho, aby opustili alianciu. Veď v skutočnosti už v NATO existujú odlišné politiky týkajúce sa rozsahu účasti na jadrovom aspekte aliancie: Niektoré krajiny NATO idú tak ďaleko, že na svojom území skladujú jadrové zbrane USA, zatiaľ čo iné za žiadnych okolností neumožňujú ich nasadenie na svojom území.
Ako príkladom môže poslúžiť opozícia v rámci NATO proti zákazu nášľapných mín a kazetovej munície, ktorá niektoré štáty aj tak nezastavila, aj keď USA tlačili na krajiny, aby to nepodpísali a dokonca aby sa ani nezúčastňovali na procese rokovaní o zmluve zakazujúcej kazetovú muníciu.
Viacero bývalých vodcov zo štátov NATO, vrátane dvoch bývalých generálnych tajomníkov NATO, nedávno vyzvali svoje krajiny, aby sa pripojili k Zmluve o zákaze jadrových zbraní, čím určite nenaznačili, že by takýto krok vyžadoval odchod z NATO alebo že by to zlomilo spojenectvo. A nakoniec - Status NATO ako jadrovej aliancie sa časom vyvíjal a môže sa naďalej prispôsobovať meniacim sa medzinárodným normám.
Tretí bod: Zmluva neobsahuje žiadny mechanizmus na riešenie problémov týkajúcich sa súladu
Ak existujú pochybnosti o dodržiavaní podmienok zmluvy, zmluva jasne (v článku 11) vysvetľuje, čo by mali štáty urobiť. Ak má niektorý zmluvný štát obavy z vykonávania dohody iným zmluvným štátom, môžu tieto dva štáty vyriešiť spor medzi alebo predložiť vec na schôdzku zmluvných štátov, aby s nimi diskutovali. Obavy z dodržiavania medzinárodnej zmluvy by určite nemali byť pre túto zmluvu jedinečné a nenaznačujú, že by boli menej legitímne alebo hodnotné ako iné zmluvy so spormi o dodržiavanie predpisov.
Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o nešírení jadrových zbraní, pravidelne vzbudzujú obavy z dodržiavania svojej povinnosti pokračovať v jadrovom odzbrojení podľa článku VI zo strany štátu, ktorý je zmluvnou stranou tejto zmluvy.
Rovnako štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru o chemických zbraniach, odsudzujú porušovanie zo strany Sýrie a Ruska.
Tieto príklady demonštrujú význam medzinárodných zmlúv pre posilnenie noriem a poskytujú fórum na diskusiu a odsúdenie porušenia medzinárodných noriem pre mier a bezpečnosť.
Samozrejme, vzhľadom na to, že zmluva ešte nenadobudla platnosť, nemožno v súčasnosti o nijakom štáte ani len usudzovať, že by dohodu nedodržiaval!
Štvrtý bod: Zmluva bude mať dosah iba na krajiny, ktoré sa k nej pripojili
Realizácia ich záväzkov, ktoré majú zmluvné strany, pomôcť obetiam používania a testovania jadrových zbraní bude mať trvalý dopad aj mimo týchto krajín samotných.
V súčasnosti neexistuje žiadny medzinárodný štandard pre primeranú pomoc obetiam osôb, ktoré boli zasiahnuté použitím a testovaním jadrových zbraní, ani žiadny štandard, ako posúdiť, či bolo jadrovo kontaminované miesto adekvátne sanované. Práca zmluvných štátov na týchto ustanoveniach zmluvy pomôže zabezpečiť výskum a skúsenosti v týchto oblastiach, ktoré môžu byť uplatniteľné a užitočné aj mimo krajín, ktoré sa k zmluve pripojili. A aj krajiny, ktoré nie sú súčasťou zmluvy, môžu stále prispievať k týmto dôležitým opatreniam. Napríklad USA sú jedným z najväčších darcov spoločnosti Mine Action, ktorá uľahčuje odstraňovanie mín, aj napriek tomu, že sa nepripojili k Zmluve o zákaze mín.
Poslanec Európskeho parlamentu ta Francúzsko - Mounir Satouri, prejavil záujem povzbudiť krajiny Európskej únie vrátane členov NATO, aby podľa zmluvy prispievali k pomoci obetiam a opatreniam na nápravu životného prostredia, aj keď sa ešte nepristúpili ako zmluvné strany.
Zmluva bude naďalej rásť a integrovať sa do medzinárodného systému aj po nadobudnutí platnosti v januári a na prvom stretnutí zmluvných strán.
Norma stanovená predchádzajúcimi zákazmi zbraní mala vplyv na banky, spoločnosti a vládne politiky v krajinách, ktoré sa k zmluve nepripojili, a to isté možno očakávať aj v prípade normy o jadrovom zákaze. Už samotné prijatie Zmluvy napríklad spôsobilo, že významný holandský dôchodkový fond urobil kroky, ktoré ho oddelili od spoločností pôsobiacich v oblasti jadrových zbraní, a ďalšie podobné iniciatívy možno očakávať, keď Zmluva nadobudne plný právny účinok.
Piaty bod: Zmluva ovplyvňuje iba demokratické krajiny
Očakáva sa tiež, že sa časom (k Zmluve) pripoja aj krajiny, ktoré zatiaľ Zmluve nevyjadrili podporu. Prieskumy ukazujú, že v mnohých krajinách, ktoré doteraz Zmluvu zatiaľ oficiálne nepodporujú, je za dôvodom domáca mienka.
Mnohé hlavné mestá jadrových veľmocí (štátov s jadrovými zbraňami a štátmi NATO) už prijali rezolúcie vyzývajúce ich vlády, aby sa pripojili.
Kritici ale tvrdia, že domáca podpora môže ovplyvniť viac menej iba „západné demokracie“ – napríklad Francúzsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, USA a spojencov NATO -, aby sa pripojili k zmluve, zatiaľ čo autokratickejšie štáty – ktoré existujú bez silnej občianskej spoločnosti (ktorá by si mohla vyžadovať ich dodržiavanie) vlastne zostanú nedotknuté tomuto novému medzinárodnému právu a norme.
Lenže takto medzinárodné právo de-iure nefunguje.
Medzinárodné právo sa vzťahuje na všetky krajiny bez ohľadu na ich štruktúru riadenia a všetky krajiny sú ovplyvnené novými normami, ktoré vychádzajú z medzinárodných zmlúv!
Tlak na pristúpenie k zmluve nemá prichádzať a ani neprichádza len od aktívnej občianskej spoločnosti, ale aj od iných štátov, medzinárodných organizácií a meniacej sa normy stanovenej samotnou zmluvou.
V článku 12 zmluvy sa právne vyžaduje, aby všetky zmluvné strany naliehali na ďalšie krajiny, aby sa pripojili. A to sa môže stať vo forme verejných vyhlásení na medzinárodných fórach, ako je OSN, alebo súkromne na bilaterálnych stretnutiach. Tlak na dodržiavanie môže dokonca vzísť od medzinárodných osobností, ako je generálny tajomník OSN, Dalajláma a Pápež, ktorí všetci uvítali Zmluvu o zákaze jadrových zbraní.
Súčasná situácia zatiaľ ukazuje, že západné demokracie nie sú nevyhnutne náchylnejšie na tlak, aby Zmluvu podporili alebo sa k nej pripojili. Zatiaľ čo USA a niektorí spojenci NATO na protest usporiadali tlačovú konferenciu mimo rokovaní o zmluve, Čína sa zdržala hlasovania o uznesení o začatí rokovaní. A keď sa Zmluva už dostala k 50 zmluvným stranám, americký prezident ju na Twitteri označil za „kontraproduktívnu“, zatiaľ čo čínska misia OSN na Twitteri tvrdila, že jej ciele „sú v súlade s cieľmi TPNW“.
Faktom napríklad je, že mnohé zo štátov, ktoré sa už k zmluve pripojili, tak neurobili kvôli tlaku občianskej spoločnosti, ale kvôli svojej túžbe dodržiavať medzinárodné zákony a normy proti jadrovým zbraniam.
Aký by mohol byť záver?
V januári 2021 bude mať táto zmluva svoje právoplatné miesto medzi ostatnými medzinárodnými zmluvami upravujúcimi jadrové zbrane a iné zbrane hromadného ničenia ako vykonávací nástroj článku VI Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a ako doplnok k Zmluve o všeobecnom zákaze jadrových skúšok. Väčšina krajín podporuje Zmluvu o zákaze jadrových zbraní ako dôležitý úspech pre mier a bezpečnosť a pre svet bez jadrových zbraní.
A hlavne že sa riziko použitia jadrových zbraní až alarmujúco zvyšuje, sú nevyhnutne potrebné opatrenia v oblasti jadrového odzbrojenia, ako je práve aj táto Zmluva.
Zmluva o zákaze jadrových zbraní určite ovplyvní vnímanie ľudstva proti jadrovým zbraniam a medziiným umožní aj poskytnutie konkrétnej pomoci obetiam použitia a testovania jadrových zbraní a prispeje k sanácii rádiologicky kontaminovaných oblastí.
Je to mocný nástroj: Dosť dôležitý a dostatočne vplyvný na to, aby ho vodcovia ratifikovali aj uprostred globálnej pandémie!
Analytické pokusy znevažovať alebo podkopávať význam tejto Zmluvy môžu upokojiť menšinu krajín, ktoré sa zatiaľ držia týchto zbraní hromadného ničenia, ale nedajú sa mýliť - Zmluva o zákaze jadrových zbraní mení hru!
Pretože inak to s ľudstvom nikam k dobrému nesmeruje.....
Alicia Sanders-Zakre je politickou a výskumnou koordinátorkou Medzinárodnej kampane za zrušenie jadrových zbraní. Je autorkou viac ako 100 spravodajských článkov, úvodníkov, akademických článkov a správ o jadrových a chemických zbraniach, vrátane mnohých článkov o Zmluve o zákaze jadrových zbraní.
A ak by si chcel niekto prečítať plný text Zmluvy o zákaze jadrových zbraní, nájde ho napríklad tu: https://www.icanw.org/full_text_of_the_treaty
