reklama

Jadrová energia – Etalón jadrového vedca z atómovej éry.

Kto je zodpovedný, keď je vedecký objav použitý proti ľudstvu? Nemyslieť na možné neúmyselné účinky je nedbanlivosť - ale uvedomiť si to, a nič s tým neurobiť je bezohľadnosť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Jadrová energia – Etalón atómového vedca z jadrovej éry.

Kto je zodpovedný, keď je vedecký objav použitý proti ľudstvu? Nemyslieť na možné neúmyselné účinky je nedbanlivosť - ale uvedomiť si to, a nič s tým neurobiť je bezohľadnosť.

Zodpovednosť vedcov pred spoločnosťou.

Sú vedci morálne zodpovední za využitie ich práce? Do istej miery áno. 

Vedci sú zodpovední za to, o čom zamýšľajú pri svojej práci, ale čiastočne aj za použitie, nad ktorým sa nezamýšľali. Je to preto, lebo vedci nesú rovnaké morálne zodpovednosti, aké nesieme my všetci, A my všetci nesieme priamu zodpovednosť za ciele, ktorým pomáhame aby boli dosiahnuté, ale nepriamo aj za niektoré (ale nie všetky), ktoré z toho nechtiac vyplynú. Zodpovedáme teda nielen za zamýšľané výsledky našej voľby, ale zodpovedáme tiež za neúmyselné, ale ľahko predvídateľné použitie našej práce. Je to čiastočne preto, že sme všetci zodpovední za to, aby sme premýšľali nielen o tom, čo zamýšľame, ale aj o tom, čo by ešte mohlo nasledovať z nášho zvoleného postupu. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V prípadoch, keď je pravdepodobné, že dôjde k závažnému a závažnému poškodeniu, by sme mali konať tak, aby sme sa takýmto výsledkom vyhli. Nemyslieť na pravdepodobné neúmyselné účinky znamená byť nedbanlivým - a uvedomiť si to, ale nerobiť s nimi nič, tak to je bezohľadnosť. 

Byť nedbanlivý alebo ľahkomyseľný znamená byť morálne nezodpovedný, a teda vinný. 

Každý z nás by mal premýšľať aj nad rámec toho, čo zamýšľa robiť, starostlivo premýšľať o tom, čo môže znamenať jeho postup, a podľa toho prispôsobiť svoje rozhodnutia.

Čo je to veda?

V najjednoduchšej definícii sa dá veda považovať za hľadanie pravdy. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
William Whewell
William Whewell  

Pravda, ktorá stále platí, aj bez našej existencie, získaná metodicky pozorovaním, experimentovaním a výskumom. 

Už v roku 1833 anglický filozof William Whewell označil pojem „vedec“ ako „praktikanta“ takejto cesty. 

Ale práve oblasť s nechcenými, ale ľahko predvídateľnými (a pravdepodobnými) dopadmi často spôsobuje vedcom najväčšie ťažkosti. Mnoho vedcov sa totiž tak sústredí na svoju prácu (ktorá je často náročná a si to aj vyžaduje) a natoľko sa zamerá na dosiahnutie svojich zamýšľaných cieľov, že sa im nedarí myslieť aj na ďalšie možné dôsledky.

Obrázok blogu

Diskusie o výskume „dvojitého použitia“ sú príkladom týchto obáv, kde škodlivé potenciálne využitie výskumu môže znamenať, že by sa v práci nemalo pokračovať, alebo by sa malo obmedziť úplné zverejnenie výsledkov. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

„Dvojité použitie“ je typické napríklad práve v oblasti jadrovej energie, ale napríklad aj v oblasti výskumu vírusov. Skrátka výsledky vedeckého výskumu tu môžu byť nebezpečné, ak sa dostanú do rúk ľudí so zlými úmyslami. Také prípady z histórie poznáme. V týchto prípadoch nestačí iba tvrdiť, že takéto použitie nebolo pre nich určené ale nevyhnutnou úlohou je zaistiť, aby materiály zostali bezpečné. 

Ale ťažko predpokladať že úplne všetci vedci idú touto čistou cestou. 

Pretože nakoniec aj vedci sú len ľudia a motivácia vedcov sa môže líšiť, od nezištnej túžby porozumenia po aplikáciu vedeckých vedomosti v prospech zdravia ostatných, životného prostredia a priemyslu. Nie všetci vedci však idú cestou vydláždenou dobrými úmyslami, pretože u mnohých môže prevážiť osobný zisk alebo politický konflikt, ignorujúc blahobyt ľudstva pre svoje vlastné uznanie a moc.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Jacob Bronowski
Jacob Bronowski 

Zodpovednosti vedcov nie sú také jednoznačné ako tie, ktoré súvisia s povedzme zákonom alebo medicínou, kde je jasnejšie definovaný cieľ, ktorý je základom tejto profesie. Britský matematik, Jacob Bronowski hovorí: „Najlepšiu vedu vedie nenásytná zvedavosť nad tým, ako svet funguje. Aplikácie sú druhoradé “.

V skutočnosti je to ale diskutabilné, či má veda bez aplikácie pre ľudstvo nejakú hodnotu, mnohí však budú tvrdiť, že aplikácie sa môžu šíriť z informácií, ktoré sa našli bez toho, aby to malo na mysli. Príkladom takýchto okolností je kvantová mechanika, oblasť fyziky, ktorá spočiatku nemala známe praktické využitie.

Obrázok blogu

Kvantovej mechanike dnes vďačí za niekoľko technológií, ako je mikročip, elektrónový mikroskop a zobrazovanie magnetickou rezonanciou, a to aj napriek skutočnosti, že pôvodný výskum nebol vykonaný na základe týchto technológií.

Mnohí tvrdia, že zodpovednosťou vedcov je získavanie užitočných poznatkov takým spôsobom, ktorý nespôsobí nijaké utrpenie, ujmu alebo ujmu tým, ktorí sa zúčastňujú experimentovania, ktoré tieto vedomosti získava. Naopak, môžu nastať situácie, v ktorých možno najlepšie výsledky dosiahnuť efektívne iba vtedy, ak dôjde k nejakej forme poškodenia alebo straty na životoch. Pre vedcov existuje neustály boj medzi tým, čo je eticky prijateľné, a tým, či bude porušenie tejto etiky z dlhodobého hľadiska prínosom pre ľudstvo.

Vladimír Demichov
Vladimír Demichov 

Jedným z príkladov, v ktorých je vedecký výskum kontroverzný a rozdelený medzi verejnosť, sú experimenty uskutočnené v 50. rokoch za vlády Stalina, generálneho tajomníka komunistickej strany ZSSR. So zlovestnou paranojou úplnej apokalypsy sa Stalin ponoril do ríš predĺženia ľudského života a zriadil tajné laboratóriá, v ktorých mohli vedci pracovať bez prekážok etickými obmedzeniami. Vladimír Demichov, veterán Červenej armády z II. svetovej vojny, vytvoril psa podobného Orthosovi, pri ktorom bola hlava a horná časť tela šteniatka prišitá na krk väčšieho psa, pričom obe boli udržiavané pri živote spojením ich krvných žíl a priedušnice. Bol to tento priekopnícky prielom, ktorý dal do pohybu kaskádu udalostí medzi ZSSR a USA, v ktorej dnes môžeme vystopovať mnoho úspešných transplantácií, ktoré sa dnes v nemocniciach uskutočňujú. Je nepopierateľné, že len veľmi málo z nás by rado malo malé dieťa na krku, ktoré by nám zakrývalo výhľad a plakalo, keď by sme sa snažili zaspať. Je však naša empatia k šteňaťu príliš veľká na to, aby umožňovala takéto porušovanie týrania zvierat? Alebo mať dve hlavy správne? Všeobecne sa život zvierat neberie tak vysoko ako život ľudí, to však neznamená, že zodpovednosť vedcov za získavanie vedomostí je nad rešpektovaním iných foriem života. 

Bolo by však nielen nepraktické, ale doslova nemožné úplne sa vyhnúť stratám na životoch, pretože by sa stalo nemožným napríklad niekoľko vedných oblastí - výskumu kmeňových buniek a rastu orgánov by sa však malo zabrániť zbytočným stratám na životoch.

Vojenský záujem, (žiaľ), vyvolal niekoľko vedeckých prelomov, zatiaľ čo u niektorých ďalších sa zistilo, že získajú vojenské aplikácie až po rokoch, ak nie storočiach po ich objavení. 

Ak majú vedci zodpovednosť za spoločnosť, kto im má tieto povinnosti uložiť?

Ako to je? 

Je v čase nebezpečenstva zodpovednosťou vedcov podporovať bezpečnosť ich domovského národa, a to napriek tomu, že budú vystavovať riziku iné národy? 

Zavádzanie obmedzení na vedcov a na to, ako postupujú pri svojej práci, bude vždy ťažké kontrolovať. 

Obrázok blogu

Vezmime si napríklad takú váženú organizáciu akou je OSN, medzinárodný orgán určený na svetový mier. A výsledky? V skutočnosti ho môžeme prirovnať nejakému žriebäťu, ktoré hovorí svorke tigrov „pekne sa hrajte“.

Fritz Haber
Fritz Haber 

Jeden taký príbeh dvojsečného meča vedy je príbeh Fritza Haberu, otca priemyselnej fixácie dusíka. Odhaduje sa, že až dvaja z piatich dnes žijúcich ľudí, by jedli z prázdnych tanierov, nebyť jeho priekopníckej práce na tom, čo je dnes známe ako tzv. „Haberov proces“. Oveľa viac ľudí by však stále ešte žilo, keby neboli zadusení dôsledkom chemickej vojny, ktorej bol jedným zo zakladateľov. Aj keď mal Haber aktívnu úlohu v temnejšej časti svojich objavov, to isté sa nedá povedať o všetkých vedcoch. Napríklad Einstein mal vo svojej práci pacifistickejšiu úlohu, keď sa napriek spojeniu s atómovou bombou postavil proti krvilačnému smerovaniu, ku ktorému Hitler smeroval aj nemeckú vedu.

Atómové – jadrové zbrane.

Jadrové zbrane sú medzi zbraňovými systémami jedinečné - sú schopné zničiť nielen civilizáciu a aj ľudí ako takých. Jadrové zbrane zabíjajú masívne a bez rozdielu. Sú mocné. Sú tiež nezákonné, nemorálne a zbabelé. Sú to stroje na zabíjanie na dlhé vzdialenosti, nástroje na zničenie. Ohrozujú nielen budúcnosť, ale aj úplnú existenciu človeka. Napriek tomu všetkému, alebo možno práve preto, sa zdá, že tieto zbrane dodávajú svojim tvorcom a držiteľom prestíž.

Albert Einstein
Albert Einstein 

Jadrové zbrane prvýkrát vytvorili vedci a inžinieri pracujúci v americkom programe jadrových zbraní, v Projekte Manhattan, počas II. svetovej vojny. Projekt sa začal jednoducho a ironicky, listom prezidentovi Rooseveltovi od veľkého mierového a humanitárneho človeka Alberta Einsteina, ktorý bol zároveň najväčším a najoslavovanejším vedcom svojej doby. Neskôr, po použití amerických jadrových zbraní v Hirošime a Nagasaki, Einstein nad tým, že napísal list Rooseveltovi lamentoval. 

Obrázok blogu

Posledným verejným dokumentom, ktorý Einstein podpísal, len pár dní pred jeho smrťou, bol Russell-Einsteinov manifest. Je to veľavravná výzva vedcom, aby konali pre dobro ľudstva. Dokument začína: „V tragickej situácii, ktorá čelí ľudstvu, sa domnievame, že by vedci mali zvolať konferenciu, aby zhodnotili riziká, ktoré vznikli v dôsledku vývoja zbraní hromadného ničenia, a aby diskutovali o rezolúcii ....... “ Russell-Einsteinov manifest je jedným z najsilnejších protijadrových a protivojnových vyhlásení, aké boli kedy napísané. Vyjadruje obavy z masívneho ničenia, ktoré umožňujú jadrové zbrane a ktoré by mohli skoncovať s ľudstvom ako takým. Uvádza sa v ňom: „Tu je teda problém, ktorý vám predkladáme, ostrý a hrozný a neodvratný: Zničíme ľudskú rasu; alebo sa ľudstvo zriekne vojny? “ K Einsteinovi a Russellovi sa pridalo ďalších deväť významných vedcov, ktorí vyzývali ľudí na celom svete, najmä vedcov, aby podnikli jednoduchý, ale dôležitý krok: „Pamätaj na svoju ľudskosť a na ostatné zabudni.“

Jedným z najinformatívnejších Einsteinových varovaní pre ľudstvo bolo toto: „Rozštiepenie atómu zmenilo všetko, čo chránilo naše spôsoby myslenia, a tak sa unášame k neskutočnej, neuveriteľnej katastrofe.“ Žiaľ jeho (Einsteinovo) varovanie zostáva do veľkej miery bez povšimnutia.

Ale neboli to iba „západní“ vedci ktorí si to uvedomovali a varovali ľudstvo.

Jeden z nich bol náš dnešný hrdina, ktorý by sa v týchto dňoch dožíval 100 rokov.

Volal sa Andrej Dmitrijevič Sacharov.

V minulom dvadsiatom storočí v dejinách tých krajín, ktoré do roku 1991 tvorili Sovietsky zväz, nemal nikto väčšiu morálnu autoritu ako akademik a laureát Nobelovej ceny mieru Andrej Dmitrijevič Sacharov. 

Andrej Dmitrijevič Sacharov
Andrej Dmitrijevič Sacharov 

Z kedysi najmladšieho akademika v histórii Sovietskeho zväzu - renomovaného jadrového fyzika a jedného z najlepších vývojárov termonukleárnych zbraní v Sovietskom zväze - sa stal nesporným vodcom hnutia za ľudské práva v ZSSR, ktorý sa potom navyše zapojil do boja proti jadrovým zbraniam (ktoré sám predtým vytváral) a obhajoval odzbrojenie uprostred čias Studenej vojny. Jeho obrovský význam zostáva nielen pre jeho dnes už neexistujúcu krajinu, ale aj pre hnutie za ľudské práva na celom svete.

Jeho smrť 14. decembra 1989 bola pre demokratické hnutie obrovskou ranou. V spoločnosti nebol nikto taký rešpektovaný. Jeho vystúpenie ako poslanca si dodnes pamätajú ako jedinečnú stránku v histórii jeho krajiny: - jedinečnú kombináciu antipolitika, ktorý vo svojich vystúpeniach nemal ani jeden prvok populizmu, ale priťahoval davy ľudí vďaka svojej čestnosti a morálnemu postoju a vytrvalosti pri riešení nespravodlivosti kdekoľvek a kedykoľvek keď mal príležitosť.

Kolaps ZSSR, koniec demokracie v závere Jeľcinovho Ruska a návrat k vláde nových protagonistov, hlavne zo spoločenských vrstiev silových zložiek pod vedením Vladimira Putina spoločnosť doviedol k tomu, že spomienka na Andreja Sacharova sa vytrácala a stráca sa aj pochopenie o dôležitosti jeho osobného príkladu či myšlienok napísaných v jeho spisoch.

Andrej Dmitrijevič Sacharov znamenal (a aj stále predstavuje) príklad morálnej odvahy, intelektuálnej slobody a kladenie ľudských práv na prvé miesto. 

S novými generáciami, ktoré vyrástli už po smrti Sacharova, a politickou situáciou v bývalom ZSSR, ktorá sa dá charakterizovať prinajlepšom ako komplikovaná a nestála, je čas vrátiť Andreja Sacharova do verejnej pamäti ako príklad osobnej odvahy a morálneho majáka spoločnosti.

Obrázok blogu

V roku 1974 napísal akademik Andrej Sacharov pre americký magazín Saturday Review futurologický článok „Svet za pol storočia“. Jeho zvolený časový limit bol 2024. Do ním plánovaného míľnika ostávajú už len tri roky. 

Pozrime sa spoločne, aké mal vtedy Sacharov niektoré myšlienky a predstavy o budúcnosti (prakticky už našej súčasnosti) a čo sa zo Sacharovových predpovedí splnilo. Vybral som niekoľko jeho vedeckých a technických prognóz. V úvode eseje Sacharov píše: „Časová línia (2024) je podmienená relativitou – akurát som si sa rozhodol slobodne popremýšľať o želanej budúcnosti,“..

Internet:

Sacharov v roku 1974 píše: „V budúcnosti, možno tak o 50 rokov, predpokladám vytvorenie takého celosvetového informačného systému, ktorý každému sprístupní kedykoľvek a kdekoľvek prístup ku každej publikovanej knihe, k akémukoľvek článku , prijímanie pomoci od kohokoľvek...

Na rozdiel od televízie, ktorá je hlavným zdrojom informácií pre mnohých našich súčasníkov, poskytne každému tento celosvetový informačný systém maximálnu slobodu pri výbere informácií a bude vyžadovať individuálnu činnosť. Skutočne historickou úlohou celosvetového informačného systému však bude, že všetky prekážky výmeny informácií medzi krajinami a ľuďmi konečne zmiznú.“

Tu sa Sacharov v podstate trafil stopercentne. World Wide Web bol vytvorený dokonca už takmer o 40 rokov skôr, ako vedec predpovedal. Aj keď je pravda, že úplne všetky prekážky výmeny informácií nezmizli – bolo to na začiatku, a dnes žiaľ na internet prenikli obmedzenia rôzneho druhu.

Energetika:

Sacharov v roku 1974 píše: „Som presvedčený, že do 50 rokov bude pokračovať a ešte stúpať význam energie založenej na spaľovaní uhlia v obrovských elektrárňach s úplnou absorpciou nebezpečného odpadu. Zároveň nepochybne dôjde k obrovskému rozvoju jadrovej energie a do konca tohto obdobia - k termonukleárnej energii. Problém „pochovávania“ (uskladňovania) jadrového odpadu je už čisto ekonomický a v budúcnosti nebude o nič zložitejší a nákladnejší ako ťažba oxidu siričitého a oxidov dusíka zo spalín tepelných elektrární, ktorá je rovnako nevyhnutná aj v budúcnosti. “.

Je nepravdepodobné, že do roku 2024 (teda už za tri roky) bude možné prísť k úplne bezodpadovému energetickému sektoru. Spustenie experimentálneho termonukleárneho reaktora ITER sa však plánuje už na rok 2025. A účastníci projektu očakávajú, že fúzia bude nakoniec použitá aj na priemyselnú výrobu energie.

Doprava.

Sacharov v roku 1974 píše: „Auto bude podľa mojich predpokladov nahradené vozíkom na batérie na chodiacich„ nohách “, ktoré nenarúšajú trávnatú pokrývku a nevyžadujú asfaltové cesty. Pre hlavnú nákladnú a osobnú dopravu – budú existovať héliové vzducholode s atómovým motorom a hlavne vysokorýchlostné vlaky s atómovým motorom na nadjazdoch a v tuneloch.““

Batériové motory už dnes skutočne nahrádzajú benzínové a benzínové motory, je však ťažké si predstaviť život na našej planéte bez automobilov a asfaltových ciest. Taktiež aj vlaky na atómový pohon (aj keď je to technicky možné). Ale lokomotívy poháňané ekologickým vodíkovým palivom sú už realitou. 

Aplikácie vo vedeckom výskume.

Sacharov v roku 1974 píše: „Vo vedeckom výskume bude teoretické výpočtové„ modelovanie “mnohých zložitých procesov ešte dôležitejšie ako teraz. Využitie počítačov s veľkým objemom pamäte a rýchlosťou (stroje s paralelným pôsobením, prípadne fotoelektronické alebo čisto optické, s logickou prevádzkou informačných polí-obrázkov) umožní vyriešiť viacrozmerné problémy, problémy s veľkým počtom stupňov voľnosti , kvantovo mechanické a štatistické problémy mnohých telies atď. “.

Predpovede o vývoji elektronickej výpočtovej technológie sa viac ako prekrývajú: Sacharov nespomenul prienik digitálnych technológií a umelej inteligencie do všetkých sfér života. A superpočítače, simulačné programy - to je už dávno napríklad používané aj v jeho bývalom pracovisku – Ruskom jadrovom inštitúte v Sarove.

Elektrotechnika:

Sacharov v roku 1974 píše: „Pravdepodobne dôjde k pokroku v syntéze látok so supravodivosťou pri izbovej teplote. Takýto objav by znamenal revolúciu v elektrotechnike a mnohých ďalších oblastiach technológií, napríklad v doprave (supravodivé koľajnice, po ktorých sa vozík kĺže bez trenia na magnetickom „vankúši“; supravodivosť samozrejme môže byť aj opačná, bežce vozíka a koľajnice - magnetické) ““

Prvý technický prototyp vysokoteplotného supravodivého zavesenia vlaku Maglev už bol otestovaný. Vedci majú blízko aj k supravodivosti pri izbovej teplote, ale asi nie dosť blízko na to, aby stihli čas do roku 2024.

Civilizácia:

Sacharov v roku 1974 píše: "Najdôležitejšou neznámou v našich predpovediach je možnosť smrti civilizácie a samotného ľudstva pri požiari veľkej termonukleárnej vojny." Pokiaľ existujú termonukleárne raketové zbrane a bojujúce štáty a skupiny štátov plné nedôvery, je toto hrozné nebezpečenstvo tou najbrutálnejšou realitou našej doby. Ale aj keď sa vyhne veľkej vojne, ľudstvo môže stále zaniknúť, keď vyčerpá svoje sily v „malých“ vojnách, v medzietnických a medzištátnych konfliktoch, súperením a nedostatkom koordinácie v hospodárskej sfére, pri ochrane životného prostredia, pri regulácii rastu populácie, od politických dobrodruhov.““

Ľudstvo zatiaľ termonukleárnej vojne uniklo, vojenské konflikty sa však nezastavili. Sacharov pre to nevidel žiadne ospravedlnenie: „Vieme príliš málo o zákonoch histórie, budúcnosť je nepredvídateľná a my nie sme bohovia. My, každý z nás, v každej záležitosti, „malej“ aj „veľkej“, musíme vychádzať z konkrétnych morálnych kritérií, a nie z abstraktnej aritmetiky dejín. Morálne kritériá nám kategoricky diktujú - nezabi!

Obrázok blogu

Splnili sa predpovede akademika Sacharova o budúcnosti?

Ako vidíme Sacharov bol génius, ktorý sa po zostrojení jadrových zbraní postavil na cestu jadrového odzbrojenia. Zaslúži si aby sme si o ňom povedali viac....

Takže ako je to s tou zodpovednosťou vedcov?

Svet sa stal príliš malým a príliš zraniteľným na to, aby sa vedci mohli správať, akoby neboli zodpovední za zamýšľané alebo iné použitie svojej práce.

Vedci by sa mali usilovať o zabezpečenie toho, aby ich práca bola vykonaná „v záujme ľudstva“, v súlade s ich vedeckou slobodou ale aj zodpovednosťou. To si však často vyžaduje premýšľanie nad rámec svojich úmyslov, potenciálne čerpanie z odborných znalostí iných, niekedy aj z iných disciplín, s cieľom možnosti preskúmať dôsledky. Potreba takéhoto myslenia síce nezaručuje automaticky dobré výsledky, ale zaručí, že urobíme to najlepšie, čo dokážeme, a to je to, o čom je morálna zodpovednosť.

A o akademikovi Sacharovovi bude z príležitosti jeho nedožitých 100 rokov narodenia venovaný niektorý budúci článok.

Marian Nanias

Marian Nanias

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  236
  •  | 
  • Páči sa:  482x

Jadrovy inzinier ktory prezil cely svoj profesionalny zivot v jadrovej energetike na roznych pracovnych postoch, od prevadzkovania jadrovej elektrarne az po ovplyvnovanie energetickej politiky na urovni EU. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu