Šéf Slovenskej jadrovej spoločnosti SNUS, profesor Vladimír Slugeň publikoval na web portáli SNUSu 14. júla, že „Udalosti na Ukrajine si žiadajú diplomatické riešenia....“. Má úplne pravdu!
Svet sa dostal do situácie v akej ešte nebol, a je nevyhnutné z toho nájsť rozumnú cestu...
Ruská okupácia Záporožskej oblasti je pokračovaním vojenskej okupácie, začatej 24. februára 2022, keď ruské sily napadli Ukrajinu a začali dobýjať časti Záporožskej oblasti. Pod ruskú kontrolu sa dostalo 26. februára mesto Berdiansk dostalo, a 1. marca Melitopol. Ruské vojenské sily tiež obliehali a dobyli mesto Enerhodar (Energodar), čo je mesto pri ktorom sa nachádza Záporožská jadrová elektráreň, ktorá sa dostala pod ruskú kontrolu 4. marca dostala. Hlavné mesto Záporožskej oblasti, Záporožie, sa ruskej armáde zatiaľ nepodarilo obsadiť a zostáva pod ukrajinskou kontrolou.
Rusi to chcú vyriešiť prefíkane, a použiť k tomu svoje staré triky, ktoré sa im osvedčili už inde. Na jeseň chcú usporiadať referendá o pripojení Záporožskej oblasti a Chersonskej oblasti k Ruskej federácii. Už v máji začalo Rusko ponúkať obyvateľom v týchto regiónoch ruské pasy a v júli vydali Rusi nariadenie (dekrét), ktorý rozširuje ruské zákony o vojnovej cenzúre z roku 2022 na celú Záporožskú oblasť a v ktorom je zahrnutý (v prípade neuposlúchnutia) aj trest deportáciou do Ruska.
Berdiansk (mesto s niečo cez 100 000 obyvateľov) bol pre Rusov dôležitý, pretože sú tam strategické letisko a prístav. Oba Rusi dobyli 26. februára 2022 a už nasledujúci deň ruská armáda prevzala plnú kontrolu nad mestom. Od 14. marca bol prístav využívaný ako logistický uzol na podporu ruskej ofenzívy na južnej Ukrajine a najmä obliehania Mariupolu.
V Melitopole (mesto s asi 150 000 obyvateľmi) sa Rusi stretli s odporom. Už krátko po dobytí mesta 1. marca 2022, usporiadali občania Melitopolu pouličný protest proti vojenskej okupácii mesta a okrem pochodu mestom svojimi telami blokovali konvoj ruských vojenských vozidiel. Ako odpoveď, Rusi uniesli starostu mesta Ivana Fedorova, za to, že s nimi odmietol spolupracovať a vo svojej kancelárii naďalej vyvesoval ukrajinskú vlajku, nakoniec ho obvinili z teroristických akcií, a dosadili na jeho miesto svojho pro-ruského človeka Jevgena Balyckého. V Melitopole pokračovali proti ruské demonštrácie na ktoré Rusi odpovedali ďalším zatýkaním. Fedorov sa dostal na slobodu 16. marca, keď ho Rusi vymenili za deväť ruských vojakov zajatých ukrajinskými silami. Dňa 23. marca 2022 bývalý starosta Fedorov oznámil, že mesto má problémy s potravinami, liekmi a dodávkami paliva, zatiaľ čo ruská armáda zaberá podniky, zastrašuje miestne obyvateľstvo a drží vo väzbe niekoľko novinárov. Okrem iného uviedol aj to, že ukrajinskí partizáni počas okupácie mesta zabili viac ako 100 ruských vojakov.
Energodar (asi 53 000 obyvateľov) a Záporožská jadrová elektráreň sa dostali pod ruskú vojenskú okupáciu 4. marca 2022. Oleksandr Staruch, guvernér Záporožskej oblasti, uviedol 5. marca, že ruské vojenské sily opustili mesto po jeho vydrancovaní a situácia v meste je úplne pod kontrolou miestnych úradov. Táto správa bola však neskôr upresnená s tým, že ruské sily stále okupujú obvod mesta a jadrovú elektráreň, pričom mesto stále riadia miestne úrady. Ukrajinská vojenská správa pre juhovýchod potvrdila 7. marca, že Energodar je pod kontrolou ruských vojenských síl.
Ruské sily prevzali kontrolu nad elektrárňou pred štyrmi mesiacmi, no jej ukrajinský personál ju naďalej prevádzkuje. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vo Viedni (MAAE) vydala 6. marca vyhlásenie, v ktorom uvádza, že ruské vojenské sily dokonca zasahujú aj do prevádzky elektrárne, a špecifikuje, že „akákoľvek činnosť vedenia elektrárne – vrátane opatrení súvisiacich s technickou prevádzkou šiestich reaktorových blokov – si vyžaduje predchádzajúci súhlas ruského veliteľa“. MAAE ďalej uviedlo, že „ruské vojenské sily na mieste vypli niektoré mobilné siete a internet, takže bežnými komunikačnými kanálmi nie je možné získať spoľahlivé informácie“.
Herman Galuščenko, ukrajinský minister energetiky, potvrdil 9. marca, že ruské sily držia pracovníkov v elektrárni ako rukojemníkov a viacerých prinútili natočiť propagandistické videá.
Šéf ukrajinskej štátnej spoločnosti Energoatom Petr Kotin, ktorá prevádzkuje ukrajinské jadrové elektrárne, uviedol v televíznom rozhovore pre ukrajinskú televíznu stanicu United News, že ruská armáda už od začiatku marca umiestnila odpaľovacie zariadenia rakiet v areáli Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá je kontrolovaná Rusmi, a zámerne tieto používa na ostreľovanie okolia Nikopolu. „Situácia (v elektrárni) je veľmi napätá, napätie zo dňa na deň rastie. Okupanti tam prinášajú svoje vybavenie vrátane raketových systémov, ktoré predtým používali pri bombardovaní. Kotin Naznačil, že na území stanice sa nachádza až 500 ruských vojakov, pričom zdôraznil, že „kontrolujú územie“. Kotin povedal, že „ťažká technika (tanky a obrnené vozidlá) ... a nákladné autá plné zbraní a výbušnín sú stále zaparkované na území jadrovej elektrárne“, pričom sa domnieva a kritizuje najmä MAAE, že „nerobí dostatočný tlak“ na to, aby ich prinútil odísť. Kotin je presvedčený, že MAAE „hrá medzi Ruskom a Ukrajinou“. Povedal, že „v MAAE asi 100 ľudí z Ruska, a dokonca aj prvý zástupca generálneho riaditeľa agentúry Rafaela Grossiho je (pôvodne) z Ruska“. Verí, že práve tento dôvod vysvetľuje „nízky profil“ aktivít MAAE.
Poznámka MN: Je pravdou, že 1. námestníkom generálneho riaditeľa MAAE a vedúcim odboru jadrovej energetiky je Michail Čudakov (mimochodom môj bývalý kolega z WANO). Do svojho vymenovania v agentúre bol riaditeľom Moskovského centra WANO (Svetovej asociácie prevádzkovateľov jadrových elektrární) a ešte predtým pracoval v ruskom koncerne Rosenergoatom, bol riaditeľom jadrovej elektrárne Bilibino a v 1993 až 1995 pôsobil (tak ako aj ja), v misii WANO ako poradca v Moskve a Londýne. Do WANO prišiel z Kalininskej jadrovej elektrárni kde začínal „od piky“ ako operátor jadrového reaktora.
Podľa môjho názoru však, tak ako Michala osobne poznám, Michal je férový chlap, ktorý s tým zrejme nič osobne nemá, a zrejme aj on by asi bol najradšej kedy žiadna vojna nebola a keby neexistovali takéto problémy!
Podľa pracovníkov JE, okolitých obyvateľov, ale aj oficiálnych ukrajinských predstaviteľov a diplomatov transformuje Ruská armáda najväčšiu európsku jadrovú elektráreň na vojenskú základňu s prístupom na aktívny bojový front, čím zintenzívňuje medzinárodnú bezpečnostnú krízu nielen pre obrovské strategické zariadenie ale aj jeho tisíce zamestnancov.
V Záporožskej jadrovej elektrárni na juhu Ukrajiny je viac ako 500 ruských vojakov, ktorí sa zmocnili JE násilím, rozmiestnili tam ťažké delostrelecké batérie a pozdĺž brehov veľkého vodného chránilišťa, ktorého voda ochladzuje šesť jadrových reaktorov položili protipechotné míny.
Poznámka MN: Tu asi treba pripomenúť, že Rusko je jednou z 32 členských krajín OSN (vrátane USA!), ktoré nepodpísali zmluvu z roku 1997 zakazujúcu používanie protipechotných mín vo vojne. Tieto zariadenia (protipechotné míny) sú obzvlášť zradné, pretože sa často stávajú citlivejšími, keď niekedy starnú desiatky rokov a výbušniny tvrdnú, zatiaľ čo komponenty korodujú.
Podľa oficiálnych informácií tlačovej služba spoločnosti Energoatom, ktorá prevádzkuje ukrajinské jadrové zariadenia, ruská armáda umiestnila najmenej 14 jednotiek ťažkej vojenskej techniky s muníciou, zbraňami a výbušninami do strojovne prvého energetického bloku Záporožskej JE. "Celý arzenál dovezenej ťažkej techniky so všetkou muníciou je teraz veľmi blízko k zariadeniam, ktoré zabezpečujú chod turbogenerátora. Najmä v tesnej blízkosti hlavnej olejovej nádrže, v ktorej je horľavý olej, ktorý chladí parnú turbínu. A v generátore je pochopiteľne (výbušný) vodík používaný na chladenie generátora“.
Záporožská jadrová elektráreň
JE začali stavať v roku 1979, čo sa samozrejme prejavilo aj na ekonomickom rozvoji regiónu. Pôvodný technický projekt pozostával zo 4 energetických blokov. Tieto boli uvedené do prevádzky v rokoch 1984-1987, a v roku 1988 bol prijatý projekt rozšírenia stanice, ktorý počítal s výstavbou ďalších dvoch blokov s podobnými reaktormi. V auguste 1989 bol do siete pripojený energetický blok č.5. Spustenie šiesteho bloku bolo plánované na rok 1990 a bolo takmer pripravené na uvedenie do prevádzky, ale pre vtedy vyhlásené moratórium na výstavbu a spúšťanie nových jadrových elektrární na Ukrajine sa im ho nepodarilo spustiť v stanovenom termíne a výstavba bloku bola zastavená až do roku 1993, kedy bolo moratórium zrušené. Od uvedenia šiesteho bloku do prevádzky v roku 1996 sa vtedy Záporožská jadrová elektráreň s inštalovaným výkonom 6 GWe, stala najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe a treťou na svete.
V roku 2002 bol uvedený do prevádzky informačno-merací systém „Koľco“ – teda po slovensky „Okruh“, ktorý automaticky nepretržite monitoruje radiačný stav v kontrolno-pozorovacej zóne okolo JE. Na základe výsledkov z roku 2009 bola Záporožská jadrová elektráreň uznaná za plne v súlade s požiadavkami MAAE (!). K začiatku roka 2014 priamo na JE pracovalo viac ako 11,5 tisíc ľudí.
Všetky energetické reaktorové bloky sú rovnakého typu – jadrový reaktor VVER-1000 vyrobený v Ižorských závodoch poháňaný turbínu K-1000-60 / 1500-2 vyrobená závodom Turboatom s generátorom TVV-1000-4 vyrobeným závodom Elektrosila. JE je spojená s jednotným energetickým systémom Ukrajiny tromi elektrickými vedeniami 750 kV a jedným 330 kV. Elektráreň ročne vyrobí asi 40 miliárd kWh elektriny, čo je pätina celkovej ročnej výroby elektriny v krajine a polovica jej výroby v ukrajinských jadrových elektrárňach.
Od začiatku prevádzkovania bolo na Záporožskej JE používané pochopiteľne výhradne ruské jadrové palivo od spoločnosti TVEL, ale vo februári 2016 začali namiesto palivových kaziet vyrobených ruskou spoločnosťou TVEL zavážať do jadrového reaktora piateho reaktorového bloku prvú dávku paliva vyrobeného spoločnosťou Westinghouse Electric. Zabezpečenie prevádzky zmiešanej aktívnej zóny reaktora si vyžadovalo modernizáciu vnútro-reaktorových riadiacich systémov, ktorú zabezpečila spoločnosť NPO Impuls. Tento fakt (využívania nie ruského jadrového paliva) sa tiež stal význačným bodom zhoršenia Rusko-Ukrajinských vzťahov. Niet sa tomu čo čudovať veď tu ide nielen o „mastný“ biznis, ale aj o stratégiu energetickej závislosti krajiny.
Ďalším „problémom“, na ktorý (principiálne z odborného hľadiska nezmyselne) poukazovali Rusi (a na ktorý sa nechal nachytať aj šéf MAAE Grossi) je zdôrazňovanie toho že vo vyhoretom jadrovom palive sa nachádzajú možné komponenty k zhotoveniu jadrovej zbrane.
Od roku 2001 je na teritóriu Záporožskej JE v prevádzke suchý sklad vyhoreného jadrového paliva. Tu použitá technológia v Záporožskej JE je založená na skladovaní vyhoretých palivových kaziet vo vetraných betónových kontajneroch umiestnených na špeciálnom oplotenom areáli v jadrovej elektrárni tak ako je to skoro na všetkých amerických JE. Projektovaný objem skladu v Záporožskej JE je 380 kontajnerov, čo umožňuje skladovanie vyhoretých palivových kaziet na najbližších 50 rokov, ktoré budú z reaktorov vyvezené počas celej životnosti elektrárne.
Záporožskú JE poznám. Bola výborne prevádzkovaná. Bol som tam viac krát a s niektorými jej predstaviteľmi som aj užšie spolupracoval. S generálnym riaditeľom Viktorom Tiščenkom, vtedy ešte 1. námestníkom sme spoločne kontrolovali a hodnotili americkú JE Wolf Creek v Kansase. S hlavným inžinierom Tarasom Plochym sme spoločne viedli jednu pracovnú skupinu v rámci tzv. Lisabonskej Iniciatívy a hodnotili všetky JE vo východnej Európe, Rusku, Ukrajine a Litve. Taras bol veľmi zaujímavý človek, mal veľmi turbulentný život a ku mne správal ako keby som bol jeho syn (mimochodom Taras umrel v Piešťanoch práve počas jedného s našich pracovných stretnutí. Písal som o ňom v jednom z mojich článkov.) No a s Viktorom, šéfom prevádzky 5. reaktorového bloku sme sa stali kamaráti.
Od začiatku ruskej okupácie jadrovej elektrárni už bola MAAE niekoľko krát bez prístupu k svojim monitorovacím zariadeniam, keď bolo pre viedenskú centrálu vypnuté napájanie pre kamery a senzory MAAE, ktoré bežne prenášajú bezpečnostné záznamy a bezpečnostné údaje z tohto rozsiahleho komplexu.
A ako okupácia pokračuje, niektorí ruskí vojaci umiestnení v Záporoží sa priklonili k starej osvedčenej stratégii v ruskej spoločnosti - rutinného vydierania: únosu niektorých z 11 000 priamych pracovníkov závodu kvôli výkupnému. Boli publikované informácie, že podľa údajov od pracovníkov JE už viac ako 40 ľudí je (alebo bolo) držaných v zajatí, pričom rodiny využívajú na pomoc skupinové čaty v aplikácii Viber na odosielanie správ na sociálnych sieťach, aby zdieľali fotografie uneseného personálu a financovali ich výkupné.
Aj Dmitrij Orlov, starosta mesta Energodar, z ktorého ušiel po tom, čo sa ho zmocnili ruskí vojaci to potvrdzuje - "Okupanti majú ďalšiu významnú aktivitu, únosy za peniaze," povedal "Každý deň dostávame dve alebo tri správy o nových únosoch... ľudia sú hromadne unášaní."
Rusi sa snažia nájsť „nejaké dôkazy“. Prehľadávajú priestory JE a jej okolie aby našli nejaké zbrane (zatiaľ bezvýsledne). Taktiež sa snažia podľa pracovníkov a vedenia závodu nájsť potenciálnych podozrivých ukrajinských špiónov. Títo sú potom „niekam odvádzaní“ aj na niekoľko dní a často týždňov, bití, mučení a hladujúci. V máji Rusi zastrelili 53-ročného technika údržby Sergeja Šveca, ktorý bol obvinený z poskytovania informácií ukrajinským obranným silám s cieľom podkopať okupáciu.
Pracovníci JE a obyvatelia svorne potvrdzujú, že ktoré sa kedysi zameriavali na pracovníkov závodu podozrivých z toho, že sa pripojili alebo podporovali ukrajinské jednotky sebaobrany, sa v posledných týždňoch rozšírili. Ruské sily čoraz viac zadržiavajú a vykupujú civilných pracovníkov bez ohľadu na ich lojalitu a okrem mužov berú viac žien.
Priamo v JE sa zase ich kolegovia sťažujú, že musia pracovať neplatené cezčasy, aby pokryli prácu obetí únosov.
Je to mimoriadne nebezpečná situácia - profesor japonského inštitútu pre environmentálnu rádioaktivitu vo Fukušime, Mark Železňjak zdôraznil, že „V okupovanej jadrovej elektrárni, ktorej personál žije v okupovanom meste, ktorého obyvateľstvo je terorizované, nemôže existovať dobrá jadrová a následne ani radiačná bezpečnosť...,“.
Ukrajinská armáda drží zase svoje miesta rozmiestnené na opačnom brehu, asi 4,5 kilometrov ďalej, ale vzhľadom na prirodzené nebezpečenstvo delostreleckých bojov okolo pracujúcich jadrových reaktorov nevidí jednoduchý spôsob, ako na elektráreň zaútočiť, aby ju opäť dostali pod ukrajinskú kontrolu.
Toto úplne vo svete nové konfúzne zoskupenie vojenských akcií účinne chráni elektráreň pred protiútokom ukrajinských síl a predstavuje niečo, čo obzvlášť starostlivo regulovaný, kontrolovaný a dozorovaný priemysel jadrovej energie ešte nevidel: - Ide o spomalenú premenu jadrovej elektrárne na po zuby vyzbrojenú vojenskú posádku. V tomto novom doteraz neskúmanom aspekte vojnovej stratégie ruská armáda denno-denne rozmiestňuje svoje zbrane okolo jadrovej elektrárne, ktorá patrí medzi najväčšie na svete, a používa ich na upevnenie kontroly nad frontovou líniou práve tam, kde sa nachádza možnosť zastavenia ich postupu cez južnú Ukrajinu..
Bývalý ukrajinský minister obrany Andrij Zagorodnjuk povedal, že „sa zdá, že toto je jedna z ruských taktík, násilne vziať kritickú infraštruktúru pod svoju kontrolu a potom ju použiť ako obranný štít...,“. Ale my sa "Nechystáme zaútočiť na jadrovú elektráreň, jediný spôsob, ako to urobiť (tj. oslobodiť) , by bolo obkľúčiť ju, obsadiť okolité oblasti a požiadať ich, aby odišli."
Na druhej strane Rusmi dosadení noví (pro-ruskí) predstavitelia miestnej samosprávy pochopiteľne robia to čo od nich ruskí nadriadení očakávajú. Člen hlavnej rady vojensko-civilnej správy pre Záporožie Vladimir Rogov uviedol, že chcú trvalé rozmiestnenie ruských jednotiek v regióne, ktoré by podľa neho zabezpečilo bezpečnosť pred pokusmi o vonkajšiu agresiu. Doslova prehlásil: "Chceme, aby náš región mal [ruské] trvalé vojenské základne“. Pre ruskú televíznu stanicu Sputnik Rogov povedal, že diskusia o tejto otázke v Záporoží by sa mohla uskutočniť po referende o pripojení k Rusku (!).
Ukrajinci sa však nevzdávajú a skúšajú novú taktiku boja – použitie drónov.
Ukrajinské vojenské sily už viac krát použili dróny proti ruským okupantom umiestneným aj priamo na území Záporožskej jadrovej elektrárne. Tak to bolo aj 12. júla, keď podľa ruskej tlačovej agentúry RIA Novosti ukrajinské bezpilotné lietadlá (UAV - dróny) tam zhodili niekoľko 120 mm bômb. Hovorca administratívy mestskej správy Energodaru potvrdil, že v dôsledku útoku bolo zranených 11 ľudí, z ktorých štyria sú vo vážnom stave.
Čo na to politici a jadroví experti? – No zatiaľ je to žiaľ iba diskusia o získaných poznatkoch – bez jasných odpovedí!
Euratom a ENSREG
Európska komisia (Euratom) a kľúčová skupina jadrových dozorných orgánov EÚ (ENSREG) sú pripravené v priebehu niekoľkých dní spoločne reagovať na tlak environmentálnych skupín na sériu celoregionálnych „záťažových testov“ európskych jadrových zariadení vo svetle situácie na Ukrajine, kde je v Európe najväčšia jadrová elektráreň, nútená fungovať počas vojenských útokov a okupáciou.
Reakcia bude pravdepodobne negatívna, keďže sa zdá, že kľúčové regulačné orgány EÚ veria, že situácia na Ukrajine je príliš anomálna na to, aby si vyžadovala takéto testy.
Napriek tomu tento znepokojivý charakter situácie v ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárni vnímajú veľmi seriózne, a stále väčší počet z nich zvažuje, čo by sa dalo urobiť, aby sa vyriešila súčasná právna prázdnota, ktorá existuje, pokiaľ ide o prevádzkovanie jadrových elektrární uprostred aktívneho vojenského konfliktu. Táto diskusia o „poučení“ z bezprecedentnej situácie na Ukrajine prichádza totiž v čase, keď sa ruská vojenská okupácia Záporožia stáva čoraz hroznejšou, pričom Ukrajina už poslala do Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu - MAAE aj oficiálnu verbálnu nótu v ktorej boli aj obvinenia zo z intenzívnenia ruských „represií a teroru“ a „nič-nerobenia“ MAAE.
Zástupca generálneho riaditeľa Európskej komisie pre energetiku Massimo Garribba povedal počas jej stretnutia v Bruseli koncom minulého mesiaca predstaviteľom Európskej skupiny regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG), že „Vo všetkých časoch krízy existuje dvojitá reflexia, ktorá musí pokračovať, prvá je, ako riešite núdzovú situáciu?"
Garribba poukázal nielen na pomoc či ponuky pomoci zo strany národných jadrových dozorných orgánov EÚ ich ukrajinskému jadrovému dozoru, ktorý sa uchádza o núdzovú pomoc, ale aj na spôsob, akým koordinovali spoločné hodnotenie situácie pri komunikácii s verejnosťou.
Ako ďalší bod poukázal Garribba je "..aké ponaučenie si berieme z krízy," pričom poznamenal, že všeobecná občianska spoločnosť vyvolala "obavy a nepokoj o situácii na Ukrajine a o tom, ako vojnové podmienky riešiť."
Návrh záťažových testov
Nuclear Transparency Watch (NTW) a European Environmental Bureau (EEB) poslali už 19. mája list Garribbovi ako aj predsedníčke ENSREG Marte Žiakovej (šéfka nášho slovenského jadrového dozoru UJD SR je v súčasnosti aj predsedníčkou ENSREG), v ktorej ich vyzvali na „doplňujúce ukrajinské jadrové záťažové testy, v ktorých sa zohľadnia bezpečnostné aspekty vážnych útokov (sabotáže, teroristické útoky alebo vojnové činy) na základe ktorých potom posúdia a vypracujú opatrenia na zníženie rizík takýchto udalostí.“
Poznámka MN: EEB - European Environmental Bureau je sieť približne 170 environmentálnych mimovládnych občianskych organizácií so sídlom vo viac ako 35 krajinách. EEB je demokratická federácia, ktorá zastupuje miestne, národné, európske a medzinárodné skupiny v členských štátoch Európskej únie a v niektorých pristupujúcich a susedných krajinách. Niekedy môže zohrávať významnú úlohu pri obrane a presadzovaní environmentálnych záujmov a právnych predpisov v rôznych inštitúciách EÚ.
NTW a EEB tvrdia, že pri vojenských útokoch na Černobyľ aj Záporožie „má mnoho aspektov týkajúcich sa spáchaných vojnových činov všeobecný charakter týkajúci sa jadrovej bezpečnosti“. A kde podľa nich okrem iných patrí aj „kvalita kontajnmentových štruktúr vo vzťahu k potenciálne používaným zbraniam“, ako aj zraniteľnosť skladovacích zariadení rádioaktívneho odpadu a chladiacich a energetických systémov „pod vojenským alebo teroristickým útokom“, „nedostatok pravidelných zásobovacích opatrení“ ako aj nevyhnutné „štruktúry potrebné na udržanie vysokej úrovne pohody zamestnancov za každých okolností“.
Hoci z mnohými z týchto obáv je možné súhlasiť, je nepravdepodobné, že ENSREG alebo komisia (Euratom) sú pripravení teraz spustiť niečo porovnateľné s takými jadrovými záťažovými testami ako boli po Fukušime.
Generálny riaditeľ francúzskeho Úradu pre jadrovú bezpečnosť Olivier Gupta počas konferencie ENSREG 20. júna na otázku, či by sa mali vyvinúť lepšie referenčné úrovne jadrovej bezpečnosti povedal, že "Uvedomujeme si, že ide o celkom neočakávanú a veľmi výnimočnú situáciu, takže som si nie istý, či takúto situáciu vyriešime vydaním odporúčaní“, "Dúfam, že sa to nestane obvyklé, že veľké jadrové krajiny budú miestami podobných vojenských situácií, takže si nie som istý, či by to bola správna odpoveď."
Iné právne nástroje?
Záťažové testy samozrejme nie sú jedinou možnou odpoveďou a na konferencii ENSREG uvažovali o tom, aký typ nových medzinárodných právnych nástrojov by mohol byť potrebný. Garribba to vysvetlil tak, že po tom, ako ruské jednotky 24. februára vtrhli na Ukrajinu a vtedy aj do jadrovej elektrárne v Černobyle, „neboli sme na niečo také pripravení, boli sme tak trochu oneskorení“, a preto „sme sa teraz vrátili pozrieť na to aké máme možnosti“. Garribba podčiarkol, že iba Protokol Ženevského dohovoru "je jediným záväzným nástrojom, ktorý existuje" na ochranu civilných jadrových zariadení, , a tento navyše "nie je vymáhateľný". Okrem toho síce existuje viacero „uznesení generálnych konferencií MAAE a uznesení rady guvernérov MAAE“, ale oba tieto právne zdroje sú nezáväzné. Pokračoval však, že "V každom prípade Rusko" v podstate "ignorovalo" tieto rezolúcie, tak "ako to urobilo s inými ustanoveniami charty OSN." Garribba následne pripomenul vyhlásenie svojej šéfky, európskej komisárky pre energetiku Kadri Simson, vydaného spoločne s podpredsedom Komisie a šéfom zahraničnej politiky Josepom Borrellom z 26. apríla kde je text: „Vyzývame medzinárodné spoločenstvo a všetkých príslušných aktérov, aby okamžite začali uvažovať o tom, ako zlepšiť existujúce medzinárodné nástroje na ochranu jadrových lokalít v kontexte vojny a o tom, či môžu byť potrebné nové špecifické nástroje."
Hrubé náčrty princípov, ktoré by sa mohli kodifikovať, môžu vychádzať zo „siedmich pilieroch“ jadrovej bezpečnosti počas vojenských konfliktov, ktoré spomenul generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi.
Lydie Evrard, zástupkyňa generálneho riaditeľa MAAE pre jadrovú bezpečnosť a ochranu povedala na konferencii Ensreg - „Pracujeme na tom s našimi členskými štátmi“, aby sme vydali dodatočné usmernenia k týmto pilierom. "Je to stále v rannom štádiu," ale členské štáty "jasne vyjadrili" želanie o usmernení, "ako aplikovať týchto sedem pilierov."
Ale kodifikácia akéhokoľvek takéhoto usmernenia – a najmä záväzná kodifikácia, ktorá by mohla objasniť právne záväzky pre vojenské sily okupujúce jadrové zariadenia – môže byť štrukturálne náročná.
Garribba zdôraznil že „Rusko je stálym členom Rady guvernérov MAAE,“ a pokračoval v pripomenutí regulačným orgánom ENSREGu (že sa mu zdá sa, že na tom stretnutí žiadni Rusi neboli), a že „toto členstvo nezahŕňa len práva a výsady, ale so sebou nesie aj povinnosti a zodpovednosť. Rovnako ako rešpektovanie medzinárodného práva a štatútu MAAE.“
Zoči-voči predpokladanej ruskej opozícii by zrejme aj zmena tohto štatútu bola samozrejme ťažká, ale je celkom možné, že na tohtoročnej generálnej konferencii MAAE v septembri sa aspoň niektoré členské štáty už budú snažiť nejako Grossiho sedem pilierov kodifikovať.
Čo bude ďalej?
Nikto to nevie. Podľa historických skúseností z rôznych krajín v okupovaných strategických objektoch počas vojnového stavu (zbrojovky, petro-chemický priemysel) môžeme dostatočne jasne predpokladať, že sa tam skôr či neskôr vyskytnú dve nebezpečné situácie. Obidve sú veľmi zlé!
Prvá je, že pôvodní (ukrajinskí) pracovníci JE, ktorí nie sú priatelia okupantov sa pokúsia o sabotáž.
A druhá je, že ak bude situácia naklonená (z rôznych dôvodov) k vynútenému ukončeniu okupácie, tak sa ruské vojenské sily pokúsia ešte pred svojim odchodom jadrovú elektráreň poškodiť.
Piaty mesiac rusko-ukrajinského konfliktu sa blíži ku koncu.
Napriek všetkým rečiam o vzájomnom prekračovaní „červených čiar“ – spôsobe vedenia vojny zo strany Ruska a vojenskej pomoci Kyjevu zo Západu – ešte nikto skutočné červené línie neprekročil.
Ako by sa už v počiatočnej fáze konfrontácie sa obe strany dohodli na súbore nevyslovených, ale celkom účinných pravidiel. Ruská strana so stisnutými zubami súhlasila s dodávkami ťažkých zbraní spojencami z NATO a poskytnutím spravodajských informácií Kyjevu. A Západné krajiny zaťali zuby a akceptovali ruskú konvenčnú vojenskú akciu v rámci ukrajinských hraníc (zatiaľ čo netrpezlivo čakajú na porážku Moskvy), až kým by konflikt nedosiahol bod použitia zbraní hromadného ničenia.
Prezident USA Biden otvorene hovorí, čo v ukrajinskom konflikte neurobí. Nebude zasahovať priamo. Nepovolí priamu intervenciu NATO. Nebude Ukrajine vnucovať ciele vojenskej konfrontácie, ktoré sú maximalistickejšie (alebo minimalistickejšie) ako tie, ktoré sú stanovené v Kyjeve. A napriek obrovskému objemu dodávok zbraní Biden jasne označil rozdiel medzi sebaobranou Ukrajiny – ktorú Washington bezvýhradne podporuje – a údermi na území samotného Ruska. Vojenská pomoc Kyjevu je presne v týchto hraniciach.
Biden chce, aby Ukrajina vyhrala podľa vlastných podmienok a na svojom území. Rozhodne nechce, aby konflikt prerástol do regionálnej konfrontácie a dokonca o tom napísal článok do New York Times, aby svoje zámery sprostredkoval Moskve.
Postoj ruského prezidenta Putina je jednoznačnejší: - spojencom v NATO sa vyhrážal „následkami“ za podporu Ukrajiny. Ruská propaganda pravidelne obhajuje útok na Berlín a jadrové útoky na Londýn. Táto rétorika je náročky nafúknutá a medzi Kremľom a ruskou verejnosťou vytvára „konsenzus zhovievavosti“. V júni, pre nezhody ohľadom tranzitu tovaru do Kaliningradu, Putin zase pohrozil Vilniusu akousi represívnou odvetou. Litva je členom NATO a ruský útok by mohol vyvolať priamy vojenský konflikt. Čo sa týka iných krajín, Putin môže organizovať alebo využiť krízy na Balkáne na posilnenie pozície Ruska – pripraviť pôdu pre štátny prevrat, a využiť polovojenské skupiny. Ďalším rizikom sú silné kybernetické útoky na kritickú infraštruktúru v Európe a USA. Ak sa uskutočnia, Spojené štáty a ostatní s najväčšou pravdepodobnosťou zareagujú a začne sa nová kapitola konfrontácie.
Zatiaľ to však vyzerá tak, akoby tie „neviditeľné pravidlá“ stále fungovali, čo dokazuje aj neochotu Joea Bidena a Vladimíra Putina zapojiť sa do väčšej vojny. Ale dokedy? Neprerastie to do globálneho konfliktu?
Takúto možnosť, samozrejme, nemožno vylúčiť.
Koniec koncov, konflikt nie je pod kontrolu žiadneho medzinárodného mechanizmu.
OSN je tu už úplne druhoradá a EÚ sa pridala k jednej zo strán.
USA nie sú zatiaľ v pozícii ukončiť konflikt nepriateľstva podľa ich vlastných podmienok – ale toto nie sú schopné ani Rusko a ani Ukrajina.
Rokovania medzi Moskvou a Kyjevom stroskotali a napriek všetkému úsiliu obmedziť eskaláciu od 24. februára prakticky žiadne oficiálne diplomatické kontakty medzi USA a Ruskom nefungujú.
Keď k tomu pridáme rozsah a zložitosť konfliktu, počet zapojených krajín a používané nové moderné vojenské technológie, úplne novú stratégiu okupácie jadrových elektrární - dostaneme z toho celkom slušnú výbušnú zmes.
A aj z tohto dôvodu akákoľvek túžba Putina a Bidena vyhnúť sa väčšiemu stretu (ak teda naozaj existujú) vôbec nezaručuje, že sa takáto vojna nestane. Konflikt by sa mohol vymknúť spod kontroly, aj keď sa žiadna zo strán vedome nerozhodne eskalovať alebo použiť jadrové zbrane. A napriek malej pravdepodobnosti (hlavne keď si všimneme prehlásenia bývalého ruského prezidenta Medvedeva) vzhľadom na možnosti Ruska a nejednoznačnosť moskovskej jadrovej doktríny, nemôžeme vylúčiť ani taktický jadrový úder. Ale aj úplne náhodná eskalácia (ktorá tiež nie je vylúčená) môže byť v skutočnosti ešte horšia ako úmyselná, pretože to znamená možnosť aj doplňujúcich zámerných utajovaných akcií.
Veď to poznáme z fyziky a aerodynamiky - riadenú trajektóriu je stále jednoduchšie zvrátiť ako tú, ktorá sa pohybuje podľa vlastnej vnútornej logiky a rozmaru.
Návrat do Studenej vojny?
Putin a Biden dodržiavaním nevyslovených súborov pravidiel vracajú jeden z trendov Studenej Vojny. Počas druhej polovice 20. storočia sa USA a ZSSR nikdy oficiálne nedohodli na postupe vedenia zástupných konfliktov. Napríklad žiadna zo strán nestanovila základné pravidlá pre Kórejskú vojnu, ani pre prvý násilný konflikt v ére pretekov v zbrojení. Namiesto toho obe strany v rozmedzí asi 40 rokov improvizovali na ceste k udržateľnému spôsobu riešenia problémov. Vtedy boli prijateľné - vzájomné obviňovanie, - kultúrna a ideologická konfrontácia, - špionáž, - „aktívne opatrenia“ ako propaganda a dezinformačné kampane, - boj o sféry vplyvu, - zasahovanie do vnútornej politiky iných krajín a napokon aj vzájomná podpora oponentov, oboje vo vojne a v čase mieru (zvyčajne aj navyše osladené rôznym stupňom tzv. "pravdepodobnej popierateľnosti").
Zoznam zakázaných položiek vtedy pozostával len z dvoch vecí:
- priamych vojenských stretov a
- použitia jadrových zbraní.
Je teda čas hovoriť s Ruskom?
Ako vojna na Ukrajine zúri, Západ poskytuje Kyjevu stále silnejšie zbrane a Rusko rozpútava čoraz viac smrti a skazy.
Ak to bude pokračovať, zdá sa, že bude nasledovať ďalšia eskalácia konfliktu. Tvrdia to aj Samuel Charap a Jeremy Shapiro z RAND z Európskej rady pre zahraničné vzťahy, ktorí napísali o tom článok pre New York Times. Odporúčajú aby USA a ich spojenci pokračovali v poskytovaní pomoci Ukrajine, ale tiež že by Západ – v úzkej spolupráci s Kyjevom – mal tiež zvážiť otvorenie komunikačných kanálov s Ruskom a pracovať na dohode o prímerí.
Výsledok rokovaní (teda ako vojnu ukončiť) nemusí byť ešte momentálne obojstranne prijateľný, ale rozhovory by mohli pomôcť identifikovať kompromisy potrebné na ukľudnenie prebiehajúceho konfliktu – tej „klasickej špirály, v ktorej sa obe strany cítia nútené urobiť viac, len čo druhá strana začne dosahovať určitý pokrok.“
Najlepším spôsobom, ako zabrániť tomu, aby sa táto dynamika vymkla kontrole, je začať spolu hovoriť – skôr, než bude príliš neskoro.
Doplňujúca poznámka MN: - Po uverejnení článku sa objavila informácia, že včera konečne po prvý krát od prepadnutia Ukrajiny Ruskom (24. februára) sa ministri USA a Ruska Blinken a Lavrov „úprimne a priamo“ rozprávali po telefóne. Hovorili o vzájomnej výmene svojich uvaznených občanov a Lavrov vraj v odpovedi ponúkol aj návrat k „tichej diplomacii“.
