Už je príliš pozde, a to či Irán bude mať v krátkej dobe jadrové zbrane závisí už zrejme iba na ňom.
O Iránskom jadrovom programe by sa dali písať celé knihy (a aj viaceré boli napísané). Aj ja som už vo svojom blogu o tom písal články.
Je to smutné čítanie. Je to história o sympatických perspektívach obrovskej krajiny s hrdými obyvateľmi, ktorí chceli budovať aj svoj vlastný mierový jadrový program a boli mnoho krát zradení. Ktorí boli aj okradnutí a kde po zmene režimu na religiózno-totalitný nasmerovali jadrový program na vojenské ciele, ale aj to ako Irán svetovú verejnosť postupne a opakovane aj klamal. Irán ako signatár Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (platí od roku 1970) predtým súhlasil s tým, že sa vzdá vývoja jadrových zbraní, ale po zvrhnutí dynastie Pahlaví v roku 1979 však iránski lídri tajne presadili túto technológiu.
Diplomacia na oživenie dohody o kontrole jadrového zbrojenia čelia viacerým prekážkam vrátane jadrového pokroku Iránu ale aj geopolitiky súvisiacej s vojnou na Ukrajine.
Čo je a o čom je vlastne Iránska jadrová dohoda JCPOA?
Tzv. „Joint Comprehensive Plan of Action – JCPOA“, podpísal Irán v roku 2015 s niekoľkými svetovými mocnosťami vrátane EÚ a USA, a táto zaviedla výrazné obmedzenia pre Iránsky jadrový program výmenou za uvoľnenie sankcií. Podľa dohody Irán súhlasil s likvidáciou veľkej časti svojho jadrového programu a otvorením svojich zariadení rozsiahlejším medzinárodným inšpekciám výmenou za úľavu od sankcií v hodnote miliárd dolárov. Podporovatelia dohody uviedli, že to pomôže zabrániť oživeniu iránskeho programu jadrových zbraní a jeho oddialeniu, čím budú znížéné predpoklady konfliktu medzi Iránom a jeho regionálnymi rivalmi vrátane Izraela a Saudskej Arábie. JCPOA vstúpila do platnosti v januári 2016. V centre rokovaní s Iránom boli piati stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN (Čína, Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké) a Nemecko – súhrnne známe ako P5+1. Zapojila sa aj Európska únia. Niektoré blízkovýchodné mocnosti, ako napríklad Saudská Arábia, uviedli, že mali byť konzultované alebo aj zahrnuté do rozhovorov, pretože by ich Irán s jadrovými zbraňami mohol najviac zasiahnuť. Izrael sa proti dohode výslovne postavil a označil ju za príliš zhovievavú.
Aký bol hlavný cieľ dohody JCPOA?
Skupina P5+1 chcela pozdržať možný rozvoj Iránskeho jadrového programu do tej miery, že ak by sa Teherán rozhodol pre jadrovú zbraň, trvalo by to najmenej jeden rok, čo by svetovým mocnostiam poskytlo dostatočný čas na rozumné adekvátne reagovania. Spravodajské služby odhadovali, že v prípade neexistencie dohody by mohol Irán vyrobiť dostatok jadrového materiálu na jadrovú zbraň za niekoľko mesiacov. Vyjednávajúce krajiny sa obávali, že kroky Iránu stať sa štátom s jadrovými zbraňami zvýšia riziko, že región Blízkeho Východu zasiahne snaha aj iných krajín (napr. Saudská Arábia) byť jadrovo vyzbrojený.
Dohoda však nikdy nebola o tom, že by Irán v budúcnosti nemohol mať svoju jadrovú výzbroj! Bolo to iba o tom, aby táto možnosť bola čo najďalej oddialená....
Mnohí odborníci však tvrdia, že ak by všetky strany dodržali svoje záväzky, dohoda by takmer určite oddialila cieľ mať Iránom vlastnú jadrovú zbraň na dlhšie ako desať rokov. Mnohé z obmedzení JCPOA na iránsky jadrový program majú dátumy vypršania platnosti. Napríklad po desiatich rokoch (od januára 2016) budú zrušené obmedzenia týkajúce sa centrifúg a po pätnástich rokoch budú zrušené aj obmedzenia množstva nízko obohateného uránu, ktorý môže Irán vlastniť. Odporcovia dohody tvrdia, že by len oddialili výrobu iránskej bomby (čo je pravda), zatiaľ čo uvoľnenie sankcií by Iránu umožnilo opätovne podporovať v regióne terorizmus.
Americký prezident Trump však od dohody v roku 2018 odstúpil s tvrdením, že sa im Iránsky raketový program nepodarilo obmedziť.
A Irán následne o rok neskôr začal ignorovať obmedzenia svojho jadrového programu. Irán obvinil USA, že porušujú svoje záväzky, a obvinil aj Európu z toho, že sa podriadila americkému unilateralizmu. V snahe udržať dohodu pri živote Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo (UK) spustili barterový systém známy ako INSTEX, ktorý má uľahčiť transakcie s Iránom mimo bankového systému USA. Systém je však určený len pre potraviny a lieky, na ktoré sa už sankcie USA nevzťahujú. Po jednorazovom kroku USA odstúpiť od dohody viacerí spojenci USA stále pokračovali v dovoze iránskej ropy na základe výnimiek poskytnutých Trumpovou administratívou a Irán naďalej dodržiaval svoje záväzky. Ale o rok neskôr USA totálne výnimky ukončili s cieľom iránsky export ropy úplne zastaviť.
V roku 2021 nový americký prezident Joe Biden povedal, že sa USA vrátia k dohode, ak začne Irán opäť dodržiavať jej podmienky. Obnovená diplomacia sa spočiatku zdala sľubná, ale po „stop-and-go“ rozhovoroch stále zostáva nejasné, či sa strany dokážu dohodnúť. Washington aj Teherán síce tvrdia, že sa k pôvodnej dohode môžu vrátiť, ale nevedia ako sa tam dostať, pretože s doteraz navrhovanými krokmi strán navzájom obe krajiny nesúhlasia.
Pokus o obnovu JCPOA
„Teraz je čas iránsku jadrovú dohodu zachrániť,“ tak znel titulok z 26. júla šéfa zahraničnej politiky Európskej únie Josepa Borrella v denníku The Financial Times. Borrell ďalej opísal svoje úsilie ako koordinátora rokovaní s Iránom s cieľom spojiť strany s cieľom vrátiť sa k dohode z roku 2015 o obmedzení iránskeho jadrového programu a návrhu, ktorý navrhol a ktorý je teraz na stole a čaká na rozhodnutia strán. „Tento text predstavuje najlepšiu možnú dohodu, ktorú považujem za realizovateľnú. Po 15 mesiacoch intenzívnych, konštruktívnych rokovaní. … Dospel som k záveru, že priestor pre ďalšie významné kompromisy sa vyčerpal,“ napísal Borrell.
Je tomu naozaj tak?
Aj Izraelskí predstavitelia súhlasia s Borrellovým hodnotením. "Borrell sa snažil oddialiť túto chvíľu, ako len mohol," povedal pre Al-Monitor pod podmienkou anonymity popredný izraelský diplomatický zdroj v Jeruzaleme. “ Ale nemal inú možnosť. Dohoda je na stole. Zdá sa, že obe strany sú už unavené a zdá sa, že dosiahli konečný bod.“ Tento istý vysoký informačný zdroj ďalej poznamenal, že: "Američania sú už tiež z toho zúfalí." Osobitný predstaviteľ USA pre Irán Rob Malley nedávno odovzdal Izraelu správu, v ktorej uviedol, že neverí, že Iránci prijmú Borrellov navrhovaný text, uviedol a dodal: „Podľa jeho [Malleyho] názoru je táto dohoda mŕtva. Predstavitelia Jeruzalema sú však s týmto stavom spokojní. Vyhliadky Izraela na oddialenie novej alebo obnovenej dohody s Iránom sa na začiatku nepovažovali za vysoké, ale práve teraz sa zdá, že táto kampaň dosiahla výrazné historické víťazstvo. „Voči dohode je silný odpor aj v Iráne,“ povedal pre Al-Monitor pod podmienkou anonymity významný diplomatický zdroj na Blízkom východe.
„Najvyšší vodca [ajatolláh Ali] Chameneí vidí novú dohodu ako dokument kapitulácie; - Iránsky prezident Ebrahim Raisi nikdy nepodpíše túto dohodu bez Chameneího požehnania.
Stav v Iráne je pod drobnohľadom asi všetkých bezpečnostných agentúr, samozrejme v úplnom popredí Izraelu. Vyhliadky Iránu na dosiahnutie kapacity jadrových zbraní vyvolávajú najväčšie obavy spravodajských služieb vzhľadom na potenciál utajiť takúto činnosť pred medzinárodnými inšpekciami a iným dohľadom.
„Bez zbrojenia jadrové zbrane neexistujú“
Toto povedal izraelský spravodajský zdroj pre Al-Monitor pod podmienkou anonymity. "Pokiaľ v tomto smere nedôjde k pokroku, môžeme byť relatívne pokojní, ale v tejto oblasti sú veci, ktoré môžeme zistiť iba v reálnom čase, a preto nemôžeme sklamať z ostražitosti ani na minútu."
Poradca prezidenta Joea Bidena pre Blízky východ Brett McGurk sa tiež podelil o svoje hodnotenie, že rokovania s Iránom boli vyčerpané, pričom skupine expertov think-tanku minulý týždeň povedal, že je „veľmi nepravdepodobné“, že jadrová dohoda z roku 2015 bude v blízkej budúcnosti obnovená. McGurk dodal, že Bidenova administratíva má v úmysle použiť sankcie a diplomatickú izoláciu proti Iránu, „ale nie zbytočne eskalovať situáciu“. Izrael interpretuje túto politiku ako zámer vyhnúť sa prísnejším sankciám voči Iránu, čo je v rozpore s politikou „maximálneho tlaku“, ktorú prijal predošlý prezident Donald Trump. Inými slovami, napriek ich pesimizmu ohľadom budúcnosti dohody si Bidenova administratíva necháva Iránu dvere otvorené. McGurk údajne povedal, že Irán chce, aby Spojené štáty „niečo pridali do hrnca“ na dosiahnutie dohody, ale Spojené štáty to odmietli. Vysoký izraelský spravodajský zdroj napríklad naznačil, že Irán naďalej požaduje zmiernenie sankcií voči Zboru islamských revolučných gárd (IRGC). Keďže však Biden požiadavku Iránu odstrániť organizáciu zo zoznamu skupín podporujúcich terorizmus rázne odmietol, Iránci teraz požadujú, aby USA vylúčili z ekonomických sankcií aspoň spoločnosti a závody kontrolované IRGC
„Ide hlavne o prachy......“
"Sledujte tok peňazí,.." povedal vysokopostavený izraelský spravodajský zdroj pre Al-Monitor pod podmienkou anonymity. „Revolučné gardy sú totiž tiež finančným impériom. O symbolické aspekty sa síce tiež starajú, ale až na druhom stupni záujmu. A pokiaľ budú môcť pokračovať v ich ekonomických a finančných aktivitách, tak s tým, aby Revolučné gardy zostali na zozname teroristických jednotiek Irán nemé problém. Irán tiež požaduje záruku, že USA budú dodržiavať dohodu a od nej opäť neodstúpia ako Trump v roku 2018 – čo je však problém, pretože toto nie je reálne možné sľúbiť vzhľadom na politický systém USA a Iránci to vedia.
Nekonečné pokusy o dosiahnutie dohody o jadrovej dohode s Iránom sa vyčerpali už po niekoľkýkrát a dosiahli hraničný termín a bod. Ale čo je po tomto termíne? Príde opäť nový termín a tak ďalej....?
Faktom však je, že ak sa jadrová dohoda neobnoví stratí najviac Irán.
Ak nebudú využité diplomatické a ekonomické príležitosti (keď sa naskytnú) potom sú odpor a vytrvalosť sú zbytočné. Iránska jadrová dohoda nedávno oslávila svoje siedme výročie, no môže sa ukázať, že to bude posledné. Napriek ročným rokovaniam vo Viedni, ktoré takmer priniesli dohodu o tom, ako ba sa USA a Irán mohli vrátiť k úplnému dodržiavaniu jadrovej dohody, je teraz tento proces opäť na pokraji krachu. Na vine sú všetky strany dohody a všetci môžu prehrať.
Pre Západ to bude dramatický neúspech v úsilí o nešírenie jadrových zbraní na Blízkom východe. Neúspech jadrovej dohody totiž silne ohrozuje vojenskú eskaláciu v regióne, ktorý zohráva kľúčovú úlohu počas globálnej energetickej krízy vyvolanej ruskou vojnou na Ukrajine.
Pre Irán sú riziká ešte väčšie. Minulý mesiac sa vyjednávačom nepodarilo prelomiť patovú situáciu v otázke, ako oživiť dohodu z roku 2015. Podľa západných mocností sa Irán namiesto uzavretia otvorených otázok pokúsil znovu otvoriť rokovania podmienok, ktoré boli dohodnuté už vo februári. Vo Washingtone a európskych metropolách panuje zhoda v tom, že iránski lídri „si iba kupujú čas“. Iránski vyjednávači ho asi naozaj potrebujú v najlepšom prípade aspoň na to, aby dosiahli v Teheráne konsenzus o tom, či stojí za to odvolať jadrový program krajiny kvôli dohode, ktorá môže trvať len do konca funkčného obdobia amerického prezidenta Joea Bidena. Irán váhal s obnovením jadrovej dohody z veľkej časti preto, že Bidenova administratíva nemôže zaručiť, že dohoda pretrvá jeho funkčné obdobie. Donald Trump ukázal, ako ľahko môže americká administratíva odstúpiť, čím sa dohoda podkopáva. A opäť chce kandidovať. Vzhľadom na šance, že v roku 2025 bude v USA opäť inaugurovaný republikánsky prezident je ďalšie odstúpenie USA od jadrovej dohody nielen možné, ale dokonca pravdepodobné. Pre Irán to bude v najhoršom prípade meškanie v rozvoji svojich jadrových aktivít.
Istý je však len jeden scenár: Ak sa jadrové rozhovory teraz zrútia, politické, bezpečnostné a ekonomické dôsledky pre Irán budú hlboko negatívne.
A naopak - ekonomické výhody obnovenej dohody pre Irán by boli okamžité!
Ak by boli sekundárne sankcie USA zrušené, zvýšil by sa vývoz ropy z Iránu približne o 1 milión barelov denne. Aj keby sme predpokladali, že cena ropy klesne na 80 dolárov v dôsledku zvýšenia ponuky a slabnúceho dopytu, Irán by každý deň zarobil ďalších 80 miliónov dolárov na príjmoch z ropy. Irán by taktiež mohol vyvážať viac petrochemických produktov, ocele a priemyselného tovaru. Krajina by platila menej za tovar, ktorý dováža, vrátane potravín a liekov. Rozhodujúce je, že Irán znovu získa prístup k svojim devízovým rezervám, pričom tieto zdroje použije na stabilizáciu národnej meny a pomôže skrotiť infláciu počas zostávajúceho dvojročného obdobia pod vedením Bidena. Aj keby boli sankcie zrušené len na pár rokov, umožnilo by to miestnym spoločnostiam robiť dlho odkladané investície a domácnostiam obnoviť svoje vyčerpané úspory.
Odpor znamená, že Irán tlačí späť, nie dopredu. Aj keď Iránci nie sú chudobnejší, krajina zaostáva.
Iránski tvorcovia politiky musia zvážiť aj dlhodobý ekonomický potenciál Iránu a spôsob, akým bude premrhaný, ak zostanú v platnosti sekundárne sankcie. Od roku 2012 Irán zaznamenáva pomalý pokles svojej ekonomickej sily. Fyzická infraštruktúra a fixný kapitál krajiny starnú. Účinky nedostatočných investícií a nedostatočného transferu technológií sú čoraz viditeľnejšie v starých autách, autobusoch, vlakoch a lietadlách, ktoré prepravujú Iráncov po krajine, a vo veku strojov, ktoré pumpujú ropu, valcujú oceľ, generujú elektrinu a orať polia. Akékoľvek nové stroje vyrobené na domácom trhu sú založené na starých dizajnoch. Kritické technológie, ako sú veterné turbíny a CT skenery, sú nedostatkové. Iránska ekonomika sa ešte nerozpadá, no trhliny sa množia.
Iránski predstavitelia však trvajú na tom, že ekonomika krajiny odolala sankciám. To je pravda a je to úspech, ktorý ušetril iránsky ľud ešte horšieho nedostatku. Ale odpor znamená, že Irán tlačí späť, nie dopredu. V rokoch 1990 až 2007 mali priemerný Iránec a priemerný Poliak rovnakú úroveň bohatstva. Potom, počnúc rokom 2012, bohatstvo Iráncov začalo klesať, zatiaľ čo Poliaci naďalej bohatli. Ak budú trendy z posledného desaťročia pokračovať, do roku 2030 bude HDP na obyvateľa v Poľsku približne 50 000 USD. V Iráne bude HDP na obyvateľa o niečo nižší ako dnes, približne 15 000 USD. Aj keď Iránci nie sú chudobnejší, zostávajú pozadu. Ak jadrové rokovania zlyhajú bude politicky bude Irán na medzinárodnej scéne čoraz viac izolovaný,
USA a Európa budú ukazovať prstom na Irán ako jedinú stranu, ktorá je vinná. Na rozdiel od Trumpa bude mať Biden podporu vo všetkých európskych metropolách, aby zvýšil tlak proti Iránu. Spojené štáty, povzbudené obnovenou transatlantickou koordináciou po ruskej invázii na Ukrajinu, budú mať taktiež v Európe väčšiu podporu pri budovaní multilaterálnej sankčnej koalície proti Iránu.
Pokročilé jadrové aktivity Iránu už boli široko odsúdené. Nedávna rezolúcia, ktorú schválila Rada guvernérov MAAE, ktorá odsúdila Irán za nedostatočnú spoluprácu s agentúrou, bola schválená tak, že za ňu hlasovalo prevažujúcich 30 z 35 krajín, poskytuje jasný príklad cesty, ktorú má Irán na medzinárodnej scéne. Čína a Rusko boli proti rezolúcii a India sa zdržala hlasovania. Pozícia Iránu je teraz v ostrom kontraste s rokom 2020, keď sa Trumpova administratíva pokúsila zrušiť sankcie OSN. V tom čase Bezpečnostná rada – vrátane spojencov USA v Európe – zasadila Washingtonu ponižujúci úder.
Iránski zástancovia tvrdej línie hazardujú s tým, že ich prehlbujúce sa vzťahy s Čínou a Ruskom by ich mohli ochrániť pred zosilneným tlakom Západu. Ako ukázala nedávna návšteva ruského prezidenta Vladimira Putina v Teheráne, marginalizácia Moskvy po vojne na Ukrajine Irán a Rusko zblížila. Čína a Rusko neprerušia vzťahy s Iránom a ani sa pravdepodobne nepridajú k Západu v nátlaku na Irán v súvislosti s jeho jadrovým programom, tak ako to urobili v príprave na jadrovú dohodu z roku 2015. Skúsenosti z posledného desaťročia však jasne ukazujú, že ich politická a ekonomická podpora, ktorú môžu ponúknuť, bude obmedzená a podmienená – ďaleko zaostáva za alianciou. Naopak, v nedávnej minulosti Peking aj Moskva využívali Irán ako nástroj na vyjednávanie v ich vlastných vzťahoch so Západom. Navyše vzhľadom na čínske a ruské záujmy v Izraeli a Saudskej Arábii je nepravdepodobné, že by sa ich vzťahy s Teheránom premietli do typu hlbokej bezpečnostnej a hospodárskej spolupráce, na ktorú sa niektorí z iránskeho vedenia spoliehajú ako na alternatívu k oživeniu jadrovej dohody.
Kolaps jadrovej dohody bude mať tiež trvalý vplyv aj na bezpečnosť Iránu.
Irán sa tým vzdá príležitosti, ktorú jadrová dohoda poskytuje, a to spolupracovať s globálnymi mocnosťami na modernizácii svojho civilného jadrového programu a zvyšovaní bezpečnosti – pretože jeho jadrový program bude štandardne zásadne charakterizovaný ako zbrojný program.
Poradca iránskeho najvyššieho vodcu nedávno poznamenal, že hoci Irán nemá v úmysle zostrojiť jadrovú zbraň, má všetky „technické“ aspekty, ktoré sú na to potrebné. Medzi iránskym vedením existuje tichý, ale rastúci menšinový hlas, ktorý uprednostňuje kroky smerom k nukleárnym zbraniam s cieľom zmeniť vzťah zvyšku sveta, najmä Spojených štátov, k Iránu. Podľa tohto názoru Irán už vlastne prehltol ten najväčší šok zo sankcií USA a ako taký by sa mal stať jadrovou veľmocou, aby vytvoril regionálnu rovnováhu s Izraelom (jediná jadrová veľmoc na Blízkom východe) a ochránil sa pred budúcimi potenciálnymi vojenskými útokmi USA a Izraela. Toto je stratégia, ktorú používal aj Pakistan na vyrovnanie podmienok s Indiou v 90. rokoch napriek rozsiahlym tlakom zo Západu. Niektorí v Iráne tvrdia, že rovnako ako v prípade Pakistanu, Západ by bol nakoniec nútený ho akceptovať a rešpektovať ho ako jadrovú veľmoc.
Jadrová hra bude pre Irán znamenať vysoké riziko. Ak Irán bude v jadrovej expanzii pokračovať, je zaručené, že Izrael zintenzívni svoje operácie v Iráne s cieľom Iránsku ekonomiku podkopať. Nedávna vlna útokov a vrážd v Iráne, ktoré sa vo všeobecnosti pripisujú Izraelu, dokazujú, do akej miery Izrael už infiltroval do iránskeho bezpečnostného aparátu. Takéto útoky budú pravdepodobne pribúdať a principiálne by mohli zatiahnuť Irán aj do širšieho konfliktu s Izraelom. Počas nedávnej návštevy Bidena v Izraeli tento vyhlásil, že sa využije aj silové možnosti, aby zabránil Iránu získať jadrové zbrane. A aj keď USA naďalej váhajú, či sa nechať vtiahnuť do novej vojny na Blízkom východe, Izrael bude mať ešte väčšiu voľnosť pri útokoch na iránsky jadrový program a ďalšie iránske strategické, či vojenské posty.
Kolaps jadrovej dohody tiež pravdepodobne vážne obmedzí regionálne väzby Iránu – niečo, čím sa vláda prezidenta Ebrahima Raisiho práve chváli. Zatiaľ čo Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Irak môžu pokračovať v rokovaniach o deeskalácii s Teheránom, dostanú sa pod čoraz väčší tlak zo strany USA , aby Irán izolovali, čím prerušia ekonomické stimuly, ktoré pomohli podporiť obnovenú diplomaciu. Od roku 2019 sa všeobecne verí, že Irán reagoval na snahy o zastavenie vývozu ropy koordináciou útokov na ropnú infraštruktúru Saudskej Arábie a Emirátov. Regionálna diplomacia sa krátko po útokoch zintenzívnila. A nedávne hodnotenia jasne ukazujú, že ani Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty – na rozdiel od Izraela – neuprednostňujú vojenskú reakciu na iránsku jadrovú hrozbu a obávajú sa, že kolaps jadrovej diplomacie by mohol viesť k regionálnej eskalácii ako v roku 2019.
Iránski lídri sa teda musia rýchlo rozhodnúť, či chcú jadrovú dohodu oživiť, alebo sa vystavia vysokým rizikám spojeným s jej neúspechom. Pre Irán sa môže zdať rozumné tlačiť na Bidena, aby súčasnú ponuku „nejako ešte osladil“, ale ako ukázalo v prípade revolučných gárd, konsenzus o jadrovej dohode je vo Washingtone rovnako neistý ako v Teheráne. Vyvinutie schopnosti odolávať sankciám – aspoň v krátkodobom horizonte – bola inteligentná taktika, ktorá postavila Irán do najlepšej možnej pozície na vyjednanie spravodlivej dohody so Spojenými štátmi. Teraz sa zdá, že je na stole spravodlivá dohoda. Ale Iránski politici by si nemali zamieňať svoju taktiku so stratégiou. Uzavretie kritických ciest k svojmu rozvoju a hrozba medzinárodného spoločenstva izoláciou nie je nič strategické. Podobne aj Bidenova administratíva musí byť odvážnejšia a flexibilnejšia vo svojom prístupe k diplomacii s Iránom. Namiesto sústredenia sa na krátkodobé taktické ciele pred blížiacimi sa strednodobými voľbami v USA (ktoré odradili administratívu od poskytovania Iránu čo i len symbolických ústupkov), by mal Biely dom zvážiť dlhodobé strategické výhody opätovného pripojenia sa k jadrovej dohode. Iránski lídri musia mať na pamäti aj strategický obraz problému. Niektorí veria, že aj keď sa jadrové rozhovory zrútia, Irán dokáže znášať politické, bezpečnostné a ekonomické ťažkosti rovnako ako za vlády Trumpa.
Ale ak sa premrhajú diplomatické príležitosti, potom je vytrvalosť (alebo správnejšie asi tvrdohlavosť) zbytočná,!
Prakticky existuje už len niekoľko týždňov, počas ktorých je obnovenie dohody možné. V tomto krátkom čase môže Irán ešte stále hrať v jadrových rokovaniach z pozície sily. Vzhľadom na ekonomické a vojenské riziká spojené s neúspechom jadrovej dohody sa mu to v budúcnosti už možno nikdy nepodarí.
Kardinálnou otázkou zostáva, či je Iránsky raketový a jadrový arzenál už naozaj taký vyspelý.
Irán prevádzkuje množstvo zariadení, ktoré vykonávajú rôzne kroky jadrového palivového cyklu. Táto infraštruktúra zahŕňa miesta, kde Irán ťaží prírodný urán, závody na spracovanie uránovej rudy na koncentrát známy ako „žltý koláč“ a závody, ktoré premieňajú tento žltý koláč na plynný hexafluorid uránu (UF6). Tento plyn je surovinou pre odstredivky, ktoré obohacujú urán. Irán prevádzkuje niekoľko závodov na plynové odstredivky a hromadí obohatený urán, ktorý možno použiť na výrobu paliva pre jadrové reaktory alebo jadrové zbrane. Irán prevádzkuje niekoľko reaktorov na účely výroby elektriny a výskumu pre medicínske a priemyselné aplikácie. Vzhľadom na potenciál dvojakého použitia mnohých z týchto zariadení však medzinárodné spoločenstvo už dlho vyjadruje obavy, že Irán by mohol využiť svoje zariadenia a odborné znalosti na vývoj jadrových zbraní.
Wisconsin Project, je súkromná, nezisková, nestranícka organizácia so sídlom vo Washingtone, D.C., a spolupracuje s University of Wisconsin cez svoj projekt „Iran Watch“ sa na túto otázku pokúša nájsť odpoveď. Iran Watch ako aj Wisconsin Project sa cez svoj výskum a vzdelávaciu misiu zabrániť šíreniu jadrových, chemických a biologických zbraní a rakiet.
Iránske rakety:
V marci generál Kenneth McKenzie z Ústredného velenia USA uviedol, že Irán vlastní „viac ako 3 000“ balistických rakiet, a do tohto čísla nie sú ešte zahrnuté sily pozemných rakiet v krajine. Irán tiež za posledné desaťročie výrazne zlepšil presnosť a presnosť svojich rakiet a od roku 2017 ich aj pri viacerých príležitostiach použil v boji.
Iránske zásoby obohateného uránu:
V súčasnosti sú Iránske zásoby obohateného uránu postačujúce na zásobovanie malého jadrového arzenálu. Aby však tento urán mal byť použitý na zostrojenie jadrovej zbrane, musel by byť ďalej spracovaný na zbraňový stupeň a ostatné komponenty použiteľnej zbrane by museli byť naň pripravené. Predpokladá, že Irán sa pokúsi vybudovať arzenál piatich hlavíc typu implózia – cieľ, ktorý si Irán stanovil, keď pred desiatkami rokov začal pracovať na jadrových zbraniach. Potenciál je odhadnutý k polovici mája 2022, čo je dátum poslednej inšpekcie uvedený v najnovšej správe MAAE. So svojimi tisíckami plynových centrifúg, z ktorých niektoré fungujú a niektoré sú skladované, môže Irán obohatiť urán na úroveň vhodnú pre palivo jadrových reaktorov alebo aj na vyššiu úroveň vhodnú pre jadrové zbrane.
5. januára 2020 Irán oznámil, že už nebude dodržiavať žiadne limity (ako napríklad limity stanovené jadrovou dohodou z roku 2015) na používanie svojich centrifúg ani na držbu uránu, ktorý obohacujú. Odvtedy Irán rozšíril svoje zásoby obohateného uránu, zvýšil úroveň obohatenia týchto zásob a uviedol do prevádzky pokročilejšie centrifúgy.
Keďže Irán obmedzil spoluprácu s agentúrou, MAAE už nie je schopná overiť iránske zásoby obohateného uránu. Správy agentúry dokážu už len odhadnúť jeho obsah.
Odhady sú nasledovné:
Irán pravdepodobne ešte priamo nemá jadrový vojenský arzenál, takže ho ani bezprostredne hneď ani použiť. Jadrový úder pre existencii iba jeden zbrani by síce bol existenčne možný, ale bol by nepraktický. Aj takáto prvá a jediná zbraň musí byť najprv otestovaná, a vtedy by spotrebovala všetok dovtedy vyrobený jadrový materiál.
Iránske obohacovanie uránu:
Schopnosť Iránu rýchlo obohacovať urán sa však rapídne vďaka nedávnemu pokroku v testovaní a nasadzovaní výkonnejších modelov centrifúg zlepšila. Výkon odstredivky sa meria v tzv. separačných pracovných jednotkách (SWU), čo udáva prácu potrebnú na zvýšenie koncentrácie štiepiteľného izotopu U-235.
Irán získal pôvodne centrifúgy od Sovietov, ale títo im nikdy nepredali tie najnovšie modely! Má nainštalované kaskády aj už svojich vlastných nových modelov do výrobných liniek, ktoré neustále zvyšujú kapacitu a aj úroveň obohacovania iránskych zásob uránu. Tento pokrok v konštrukcii centrifúg (vyššia kapacita a menšie rozmery) im dáva väčšiu šancu ich umiestniť do utajených (podzemných) závodov, ktoré sú ťažšie odhaliteľné. Bolo potvrdené, že Irán to už robil aj v minulosti a naďalej to predstavuje najväčšie riziko jadrových zbraní. Toto riziko sa nedávno ešte zvýšilo v dôsledku rozhodnutia Iránu obmedziť inšpekcie zo strany MAAE, zablokovať prístup MAAE k zaznamenávaniu údajov aj z výrobných závodov centrifúg a odmietnuť spolupracovať pri vyšetrovaní troch podozrivých miest agentúrou. Tieto kroky Iránu sú súčasťou dlhej jadrovej hry, ktorú Irán hrá už desaťročia.
Potenciál jadrových zbraní iránskych centrifúg a obohateného uránu
V máji 2022 Irán prevádzkoval 32 kaskád centrifúg IR-1, ako aj sedem kaskád výkonnejších centrifúg (šesť kaskád IR-2m a jedna kaskáda IR-4) v závode na obohacovanie paliva Natanz (FEP). Okrem toho Irán prevádzkoval až 1 044 centrifúg IR-1 a prevádzkoval 166 výkonnejších centrifúg IR-6 vo Fordow Fuel Enrichment Plant (FFEP) a niekoľko stoviek ďalších centrifúg v pilotnom závode v Natanze, najmä IR-4 a IR-6. Irán mal v Natanze aj niekoľko tisíc centrifúg IR-1 uskladnených a pokračuje v testovaní ďalších výkonnejších modelov centrifúg v menšom počte v pilotnom závode v Natanzi. Ich nasadením vo väčšom počte by Irán dokázal rýchlejšie vyrábať palivo pre jadrové zbrane.
Iránske centrifúgy pôvodne urán zvyčajne definovaný ako zbraňový neprodukovali, čo je urán obohatený na 90 % o izotop U-235. Celá iránska produkcia bola v nižších triedach. Urán nižšieho obohatenia by sa teda musel ďalej obohacovať, aby dosiahol aspoň 90 %. Nižšie uvedené odhady predpokladajú, že Irán by sa pri výrobe zbraní spoliehal na svoje centrifúgy IR-1 a IR-2m, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke, a využil by už svoje nahromadené zásoby obohateného uránu na výrobu paliva pre jadrové zbrane. Iránske zásoby obohateného uránu už obsahujú dostatok uránu pre náplň minimálne pre päť jadrových hlavíc. Odhady tiež predpokladajú, že centrifúgy IR-1, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke, budú pracovať rovnakou rýchlosťou ako v minulosti a že centrifúgy IR-2m by fungovali na 80 % ich odhadovaného nominálneho výkonu.
10. júla 2022 Irán oznámil, že začal pomocou pokročilých centrifúg IR-6 vo svojom zariadení Fordow obohacovať urán až na 20 percent. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) potvrdila, že Irán používa minimálne pre jednu kaskádu týchto centrifúg systém tzv. „upravených hlavíc“, čo je nastavenie, ktoré Iránu umožňuje rýchlejšie a jednoduchšie prepínať medzi úrovňami obohacovania.
Odhadovaný minimálny čas, ktorý by potrebovali iránske centrifúgy IR-1 a IR-2m, ktoré sú v súčasnosti inštalované vo výrobnom režime, aby obohatili dostatok uránu – odhad k 15. mája 2022:
- Na jednu jadrovú zbraň - 1,2 týždňa
- Dve jadrové zbrane - 2,1 týždňa
- Tri jadrové zbrane - 3,7 týždňa
- Štyri jadrové zbrane - 6,7 týždňa
- Päť jadrových zbraní - 11,3 týždňa
Tieto odhady predstavujú minimálne teoretické časy, ktoré by potrebovali známe iránske centrifúgy, ktoré pracujú nepretržite na svojej overenej kapacite, aby vykonali požadované množstvo práce. Čas skutočne potrebný v praxi by bol asi o niečo dlhší. Odhady predpokladajú, že by sa použili len centrifúgy IR-1 a IR-2m, ktoré už nejaký čas úspešne fungujú vo výrobnom režime. Dá sa očakávať, že časový odhad pre päť bômb bude naďalej klesať, keďže Irán uvedie do výrobného režimu viac centrifúg a zvýši úroveň obohacovania svojich zásob uránu.
Je tiež dôležité vziať do úvahy, že vyrobený obohatený urán by bol v plynnej zlúčenine, hexafluoride uránu (UF6). Premena uránu v plyne na kovovú formu a následné odlievanie a opracovanie kovu na súčasti zbraní by si vyžiadalo ďalší čas. Podľa MAAE začal Irán práce na výrobe kovového uránu začiatkom roku 2021. Kovový urán by však bol hrozbou len vtedy, ak by Irán už zdokonalil všetky ostatné časti potrebné pre funkčnú zbraň, ako sú trhaviny a odpaľovací systém a uistil sa, že časti budú bezproblémovo spolupracovať na dosiahnutí jadrového výbuchu. Vo verejnej sfére už existuje množstvo dôkazov o tom, že Irán sa pokúsil dosiahnuť tento cieľ, ale zatiaľ neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy, že sa mu to aj podarilo.
Riziko tajných jadrových závodov
Spravodajské agentúry sa už tiež dlho zhodujú v jednej predpovedi: Ak Irán vyrobí jadrové zbrane, urobí tak na utajených miestach.
Dôvody sú jasné. Ak by Irán pri pokuse o výrobu zbraní presmeroval na známe (a teda kontrolované) riskoval by odhalenie miesta, materiálu alebo vybavenie na výrobu zbraní, ešte pred ich úspechom, a otvorene by porušil Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (NPT) a dostal by sa do medzinárodného problému. Zrejme by to znamenalo vo svojom dôsledku aj priame vojenské útoky na samotné miesta, materiál a vybavenie. A taktiež, keďže Irán vyvíja výkonnejšie centrifúgy, potrebuje menšie miesta na obohacovanie množstva uránu. A čím je lokalita menšia, tým je ťažšie ju odhaliť. Napríklad iránska odstredivka IR-2m, ktorých má Irán najmenej 1000, pracujúca na 80 % svojej nominálnej kapacity, by mohla obohatiť rovnaké množstvo uránu ako odstredivka IR-1 na približne iba pätine potrebného priestoru. Iránsky obohacovací závod vo Fordow, ktorý bol verejne odhalený v roku 2009, postavil Irán tajne, aby tam bolo asi 3000 centrifúg. Z tohto dôvodu odhady používajú ako možnú veľkosť tajného závodu na obohacovanie s kapacitou 3000 centrifúg.
Odhadovaný minimálny čas, za ktorý by 3 000 iránskych centrifúg IR-2m pracujúcich pri predpokladanej 80 % nominálnej kapacity a počnúc prírodným uránom na obohatenie dostatočného množstva uránu:
- Pre jednu zbraň: - štyri mesiace
- Pre päť zbraní: - jeden rok a osem mesiacov
Tieto centrifúgy dokopy by si vyžadovali už iba taký priestor, čo sa rovná približne iba dvojnásobku veľkosti ľadovej plochy profesionálneho hokejového klziska. Alternatívne by sa Irán mohol rozhodnúť rozdeliť týchto 3 000 centrifúg IR-2m rovnomerne medzi tri menšie miesta, čim by sa zmenšila veľkosť každej lokality a tým aj pravdepodobnosť odhalenia. Každé miesto by malo približne dve tretiny veľkosti ľadovej plochy profesionálneho hokejového klziska. Do mája 2022 Irán prevádzkoval šesť kaskád centrifúg IR-2m (1 044 strojov) vo výrobnom režime v závode na obohacovanie paliva v Natanze, ako aj jednu kaskádu centrifúg IR-4, ktoré majú podľa odhadov kapacitu podobnú IR. -2 m.
Aj v máji 2022 Irán napájal kaskádu až 164 centrifúg IR-4 a kaskádu až 164 centrifúg IR-6 vo výrobnom režime v závode na obohacovanie paliva Pilot Fuel Enrichment Plant a prevádzkoval kaskádu 166 IR. -6 centrifúg vo výrobnom režime v závode Fordow Fuel Enrichment. Podľa Iránu IR-6 vyprodukuje asi 10 SWU ročne, desaťkrát viac ako IR-1. Ak áno, mohol by obohatiť rovnaké množstvo uránu na zlomku priestoru. Iránsky nárok na kapacitu 10 SWU bol nedávno posilnený iránskym plánom pre Fordow, kde sú dve kaskády strojov IR-6 určené na výrobu suroviny pre centrifúgy IR-1 obohacujúcej až 20 % U-235. Na výrobu dostatočného množstva krmiva pre túto konfiguráciu by každý stroj IR-6 musel vyrobiť aspoň 6,6 SWU.
Odhadovaný minimálny čas, za ktorý by bolo potrebných 3 000 iránskych modelových centrifúg IR-6 pracujúcich pri predpokladanej 80 % nominálnej kapacity a počnúc prírodným uránom na obohatenie dostatočného množstva uránu:
- Pre jednu zbraň: - dva mesiace
- Pre päť zbraní: - desať mesiacov
Tieto centrifúgy IR-6 by vyžadovali približne rovnaký priestor ako model centrifúg IR-2m vyššie, alebo približne dvojnásobok veľkosti ľadovej plochy profesionálneho hokejového klziska. Vyššie uvedené priestorové požiadavky odhaľujú, že keďže Irán vyvíja efektívnejšie centrifúgy, mohol by sa spoliehať na stále menšie miesta na obohacovanie množstva uránu.
Stav Iránskych snáh o zbrojenie
Analýza predpokladá, že Irán by použil 16 kg vysoko obohateného kovového uránu (asi 90 % U-235) v hotovom jadre každej jadrovej zbrane. Predpokladá sa, že šestnásť kilogramov postačuje na implóznu zbraň. To bola suma požadovaná pri návrhu takéhoto zariadenia, ktoré kolovalo na čiernom jadrovom trhu, ku ktorému mal Irán prístup. Niektorí odborníci sa domnievajú, že Irán by mohol použiť aj menej materiálu za predpokladu, že by Irán akceptoval nižší výnos pre každú zbraň. Podľa týchto expertov by Irán mohol použiť len sedem kilogramov tohto materiálu, ak by iránski vývojári zbraní disponovali „strednou“ úrovňou zručností a ak by sa Irán uspokojil s výbušným výnosom o niečo menším, ako má bomba zhodená na japonskú Hirošimu. Ak by sa Irán rozhodol použiť množstvo menšie ako 16 kg, čas potrebný na výrobu paliva pre každú zbraň by bol kratší, ako sa tu odhaduje. Alebo v odhadovanom čase by Irán mohol vyrobiť väčší počet zbraní. Irán by sa mohol rozhodnúť nepoužívať také menšie množstvo uránu, ak by chcel mať väčšiu istotu, že jeho zbrane budú fungovať, alebo ak by chcel zmenšiť veľkosť svojich zbraní znížením množstva trhaviny.
Podľa vyšetrovania MAAE o „možných vojenských rozmeroch“ iránskeho jadrového programu mal Irán už v rokoch 1999 až 2003 koordinovaný program jadrových zbraní. Konkrétne MAAE zistila, že Irán vyvinul niekoľko komponentov jadrovej zbrane a vykonal aj súvisiaci výskum a testovanie . Vyšetrovanie odhalilo úsilie Iránu v týchto oblastiach:
· Počítačové modelovanie implózie, kompresie a jadrového výťažku;
· testy vysokej výbušnosti simulujúce jadrový výbuch s použitím nejadrového materiálu s cieľom zistiť, či by implozívne zariadenie fungovalo;
· výstavba aspoň jednej záchytnej nádrže na vojenskom mieste, v ktorej sa budú vykonávať takéto vysokovýbušné skúšky;
· štúdie o detonácii vysokovýbušných náloží s cieľom zabezpečiť rovnomerné stlačenie v implóznom zariadení, vrátane aspoň jedného rozsiahleho experimentu v roku 2003 a experimentálneho výskumu po roku 2003;
· podpora zahraničného experta pri vývoji detonačného systému vhodného pre jadrové zbrane a diagnostického systému potrebného na monitorovanie detonačných experimentov;
· výroba neutrónového iniciátora, ktorý je umiestnený v jadre implozívneho zariadenia a po stlačení generuje neutróny na spustenie jadrovej reťazovej reakcie, spolu s validačnými štúdiami dizajnu iniciátora od roku 2006;
· vývoj explodujúcich mostových detonátorov (EBW) používaných pri simultánnej detonácii, ktoré sú potrebné na spustenie implozívnej rázovej vlny v štiepnych zbraniach;
· vývoj vysokonapäťového odpaľovacieho zariadenia, ktoré by umožnilo detonáciu vo vzduchu nad cieľom spôsobom, ktorý má zmysel len pre jadrovú záťaž;
· testovanie vysokonapäťového odpaľovacieho zariadenia, aby sa zabezpečilo, že dokáže vystreliť EBW na veľkú vzdialenosť potrebnú na testovanie jadrových zbraní, keď sa zariadenie môže nachádzať v hlbokej šachte; a
· program na integráciu nového guľového nákladu do iránskej rakety Shahab-3, čo umožní rakete prispôsobiť sa vyššie opísanému detonačnému balíku.
- Informácie získané izraelskými spravodajskými službami a odhalené v apríli 2018 naznačujú, že Irán sa snažil zachovať tento program aj po roku 2003 rozdelením svojho jadrového programu na skryté a otvorené aktivity a ponechaním expertného tímu, aby pokračoval v práci na zbrojení. Tento odhalený „atómový archív“ obsahuje plány, tabuľky, grafy, fotografie a videá – zjavne oficiálne iránske dokumenty – ktoré poskytujú ďalšie podrobnosti o snahách Iránu vyvinúť funkčnú jadrovú zbraň, ktorá by mohla byť dodaná na balistickú strelu.
Potrebuje vlastne Irán obohatený urán?
Irán vlastne vôbec nepotrebuje obohacovať veľké množstvá uránu na palivo pre reaktory, čo je stanoveným cieľom jeho programu obohacovania centrifúg. Rusko zásobuje palivom jediný iránsky energetický reaktor (v Búšehre) a je pripravené robiť to donekonečna za cenu oveľa nižšiu, než akú by Irán vynaložil na obohacovanie samotného uránu. Ak by sa Irán pokúsil vyrobiť palivo sám, je nepravdepodobné, že by Irán dokázal postaviť dostatok centrifúg, aby tak urobil v priebehu nasledujúcich desiatich rokov alebo ešte dlhšie. Energetický reaktor štandardnej veľkosti (1 000 MWe), akým je iránsky reaktor v Búšehre, vyžaduje približne 21 metrických ton nízko obohateného uránového paliva ročne, čo by si vyžadovalo výrobu takmer 100 000 SWU. Iránske centrifúgy teraz produkujú približne 9 000 SWU. Irán by teda musel zvýšiť svoju kapacitu viac ako desaťnásobne, aby mal akúkoľvek vierohodnosť ako civilné úsilie.
V liste vtedajšiemu prezidentovi Hasanovi Rúhánímu z októbra 2015 však iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí vyzval vládu, aby vypracovala plán pre jadrový priemysel krajiny s cieľom dosiahnuť ročnú kapacitu obohacovania uránu 190 000 SWU do 15 rokov.
Na dosiahnutie tohto cieľa by Irán musel vyrobiť, nainštalovať a prevádzkovať takmer 240 000 ďalších centrifúg IR-1 na základe ich historickej produkcie. Alebo by Irán musel zdokonaliť, vyrobiť a nasadiť vo výrobnom režime menší počet výkonnejších centrifúg. Nie je isté, ako dlho by Iránu trvalo uskutočniť ktorýkoľvek z týchto krokov, ale každý z nich by trval mnoho rokov.
Porušenie jadrovej dohody Iránom
Po odstúpení USA od jadrovej dohody z roku 2015 v máji 2018 iránski lídri pohrozili, že prestanú plniť niektoré záväzky Iránu podľa dohody. Približne o rok neskôr s tým začal aj Irán. Nižšie sú zhrnuté kroky, ktoré Irán podnikol od júla 2019.
Dátum, kedy Irán porušil dohodu z roku 2015:
· Júl 2019 - Začína sa obohacovať urán nad limitom 3,67 % U-235 stanoveným dohodou na úroveň až 4,5 % U-235.
· August 2019 - Prekračuje limit 300 kg UF6 na svojich zásobách nízko obohateného uránu stanovený v dohode.
· September 2019 - Rozširuje svoj výskum a vývoj centrifúg nad limity stanovené dohodou, a to v počte aj type výkonnejších centrifúg, ktoré prevádzkuje.
· November 2019 - Obnovuje obohacovanie uránu na miestach, ktoré nie sú nariadené dohodou, vrátane závodu Fordow a pilotného závodu v Natanze.
· januára 2020 - uvádza, že už nebude obmedzovať počet centrifúg v prevádzke, ktorý bol obmedzený na 5 060 centrifúg IR-1 prevádzkovaných v závode na obohacovanie paliva v Natanze.
· Júl 2020 - Oznamuje plány na presun výkonnejších centrifúg IR-2m, IR-4 a IR-6 z pilotného závodu v Natanze do závodu na obohacovanie paliva Natanz. Dohoda obmedzuje Irán na používanie centrifúg IR-1 v závode na obohacovanie paliva.
· Október 2020 - Inštaluje centrifúgy IR-2m a začína inštalovať centrifúgy IR-4 v závode na obohacovanie paliva Natanz.
· November 2020 - Začína obohacovanie uránu v kaskáde 174 centrifúg IR-2m v závode na obohacovanie paliva Natanz.
· Január 2021 - Začína obohacovanie uránu na úroveň 20 % U-235 v závode Fordow a začína obohacovanie uránu v druhej kaskáde 174 centrifúg IR-2m v závode na obohacovanie paliva Natanz.
· Február 2021 - Začína inštalovať centrifúgy IR-6 v závode Fordow a využíva zariadenie v Isfaháne na výrobu kovového uránu, čo dohoda zakazuje na 15 rokov.
· Február 2021 - Zastavuje implementáciu opatrení na zabezpečenie transparentnosti vrátane Dodatkového protokolu k Iránskej dohode o komplexných zárukách a dodatočných opatrení v oblasti transparentnosti a prístupu povolených v rámci dohody. Zablokuje prístup k údajom zaznamenaným monitorovacími zariadeniami MAAE.
· apríla 2021 - Začína obohacovať urán až na 60% U-235.
· Máj 2021 - Inštaluje zariadenie na výrobu kovového uránu vo veľkom množstve.
· Jún 2022 - Odstráni monitorovacie zariadenia MAAE nainštalované v súlade s dohodou z roku 2015.
Záver?
Vďaka politike zmierenia voči iránskemu režimu je teraz Irán schopný zostrojiť jadrovú bombu. V roku 2015 Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo zmenili svoju politiku voči Iránu z nátlaku na prijatie diplomacie. A diplomatická cesta zahŕňala zrušenie ropných a plynových sankcií voči Iránu.
Kamal Kharrazi, vysoký predstaviteľ a poradca iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, vo vzácnom vyhlásení pre televíziu Al-Džazíra prezradil: "Za pár dní sme boli schopní obohatiť urán až na 60 percent a teraz už môžeme ľahko vyrobiť aj 90 percent obohatený urán... Irán má [teraz] technické prostriedky na výrobu jadrovej bomby."
Politika EÚ voči Iránu zostala nenarušená aj po tom, čo Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo varovali, že poslednou zámernou akciou iránskej vlády je „ďalšie skrátenie času, ktorý Irán potrebuje na získanie prvej jadrovej zbrane, a podnecuje to nedôveru voči Iránu." Napriek všetkému tomuto vývoju sa EÚ stále snaží oživiť neúspešnú jadrovú dohodu, zatiaľ čo pokračuje v obchodovaní s islamskou republikou. Podľa Tehran Times: „Hodnota obchodu medzi Iránom a Európskou úniou dosiahla v roku 2021 4,863 miliardy eur, čo predstavuje deväťpercentný nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom.... Podľa údajov zverejnených Teheránskou komorou pre priemysel a poľnohospodárstvo (TCCIMA), Irán vyviezol počas uvedených deviatich mesiacov do únie komodity v hodnote 554 miliónov eur, pričom doviezol tovar v hodnote 2,7 miliardy eur.
Rovnako ako Európa ignorovala varovania, že spoliehanie sa na plyn z Ruska by ich vystavilo ruskému vydieraniu, opäť ignoruje varovania, že jadrový Irán ich nechá otvorených iránskemu vydieraniu. Irán dokonca nebude musieť použiť žiadne jadrové zbrane, aby presvedčil lídrov Európy, aby urobili to, čo sa mu (Iránu) zapáči; mala by stačiť už samotná hrozba. Oni niekoľko tých bômb totiž následne môžu dokonca aj predať alebo dať svojim teroristickým milíciám. Následky si nie je také ťažké predstaviť; stačí sa pozrieť na Sýriu, Libanon, Jemen a Irak.
